nadbehnúť -e -ú -hol dok.
1. predbehnúť al. dohoniť (kratšou cestou al. väčšou rýchlosťou): n-l ich cez park
2. dohoniť, dohnať (zameškané): musí n., čo v škole zameškal
3. prísť do cesty: n-l mu známy; zajac n-l poľovníkovi;
nedok. nadbiehať -a
1. k 1 – 3
2. vnucovať sa do priazne, natískať sa, predchádzať si: dievča n-a chlapcom
// nadbehnúť si skrátiť si cestu; získať náskok: n. si skratkou;
nedok. nadbiehať si
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
nadbiehať p. vnucovať sa, líškať sa
podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovať • podkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovi • líškať sa • zaliečať sa • lichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohovára • expr. zried. pochlebkovať • fraz. expr. lízať päty • pejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehať • predchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudí • hovor. pejor. krútichvostikovať • hovor. iron. komprdovať • hovor. expr. šmajchlovať sa • vulg. pchať sa do zadku/do riti
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmi • hovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi von • expr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnosti • flirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtuje • dvoriť • hovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechce • líškať sa • podlizovať sa • pochlebovať • podkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstaveným • predchádzať si: predchádza si rodičov nevesty • expr. zastar.: fatinovať sa • fatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!
nadbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Nadbehol ich, vzal si svoje. (Ondr.)
2. (čo) dohoniť, dohnať: Musí nadbehnúť i ten kus cesty, ktorý oni zameškajú. (Hor.)
3. (komu, čomu) prísť do cesty (často úmyselne): Skutočne ma teší, že ste mi nadbehli. Práve som vás chcel ísť pohľadať. (Kuk.) Nadbehol jej Sivákov chlapec. Vidno, striehol na ňu. (Kuk.);
nedok. nadbiehať, zried. nadbehávať i nadbehovať
|| nadbehnúť si
1. (koho) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získať náskok;
nadbiehať, zried. nadbehávať, -a, -ajú i nadbehovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu) vnucovať sa, natískať sa, ponúkať sa; chcieť si získať niečiu priazeň: Našli by sa ľudia, ktorí by povedali, že sa vám do domu vtieram, že Paľkovi nadbieham. (Urbk.)
2. (koho, čo) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Hodiny nadbiehajú denne 30 minút. (Stod.);
dok. k 2 nadbehnúť
|| nadbiehať si
1. (koho) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získavať náskok;
dok. nadbehnúť si