nadanie -ia s. schopnosti, predpoklady na nejakú činnosť, vlohy, talent: hudobné n., n. na reči, na matematiku
□ mať n. byť nadaný
nadanie -nia s. ▶ vrodené schopnosti, predpoklady, vlohy človeka na vykonávanie určitých činností, ktoré sa rozvíjajú cvikom; syn. talent: hudobné, výtvarné, umelecké n.; úroveň intelektového nadania; prejaviť nevšedné pohybové n.; rozvíjať, využiť svoje všestranné n.; mať n. na matematiku; zdediť herecké n. po matke; byť obdarený nesporným rečníckym nadaním; vynikal mimoriadnym nadaním na jazyky; už odmalička prejavovala mimoriadne literárne nadanie
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na reči • schopnosť: rozvíjať svoje schopnosti • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu • duch: mať básnického ducha • zastar. pochop • kniž. múza: hudobná múza
schopnosť vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho: rozvíjať svoje schopnosti • nadanie: nadanie na matematiku, na reči • talent: hudobný talent • vloha (obyč. mn. č.): umelecké vlohy • dispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciu
nadanie, -ia str. prirodzené vlohy, talent: mať n. na maliarstvo, na spev; Praskovský sa vyznačoval básnickým nadaním istého druhu. (Jégé)
(jedno) nadanie; (bez) nadania; (k) nadaniu; (vidím) nadanie; (hej) nadanie!; (o) nadaní; (s) nadaním;
(štyri) nadania; (bez) nadaní; (k) nadaniam; (vidím) nadania; (hej) nadania!; (o) nadaniach; (s) nadaniami;