Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
beznádej -e ž. beznádejnosť: upadnúť do b-e; pocit b-e
beznádejný príd. pri kt. niet nádeje, zúfalý: b-á situácia, b. boj;
pren. expr. b. byrokrat nenapraviteľný;
beznádejne prísl.: b. sa zamilovať veľmi;
beznádejnosť -i ž.
citronáda -y -nád ž. nápoj z citrónovej šťavy
esplanáda -y -nád ž. voľné priestranstvo pred význ. budovami: zámocká e.
jahňada -y -niad ž. bot. strapcovité súkvetie, klas, ktorého hlav. os je mäkká a obyč. ovisnutá (napr. na topoli, vŕbe)
kanada -y -nád ž. hovor. expr. veselá príhoda, zábava: to bola k.!
afináda -y ž. ‹f› cukrovar. medziprodukt rafinácie cukru vznikajúci afináciou surového cukru
anadiplóza -y ž. ‹g› lit. rečnícka figúra, pri ktorej sa na začiatku vety opakuje slovo vyskytujúce sa na posledných pozíciách predchádzajúcej vety
anadrómia -ie ž. ‹g› zool. sťahovanie rýb žijúcich v mori za neresením do riek (op. katadrómia);
anadrómny príd.: zool. a-e ryby plávajúce z morského prostredia, v ktorom žijú, do riek za neresením (op. katadrómny)
bastonáda -y ž. ‹f < t, šp› hist. (v orientálnych krajinách) bitie po chodidlách al. chrbte; expr. bitka
buffonáda -y ž. ‹t› div. hra al. výstup herca založené na satirickom zveličení, hrubej komike a pod.
citronáda -y ž. ‹t < g›
1. osviežujúci nápoj z vody, cukru a citrónovej šťavy, citrónová limonáda; potrav. ovocný sirup vyrobený s prísadou cukru z prírodnej citrónovej šťavy al. z jej náhradky
2. zried. citronát (potrav.)
chrómvanádový príd. ‹g + VM› hut. ch-é ocele zliatinové ocele (obsahujúce okrem chrómu a vanádu ešte kremík a mangán), ktoré sa používajú na silne namáhané strojové súčiastky al. ako pružinové ocele
beznádejne p. čierno 2, porov. aj beznádejný
beznádejnosť p. zúfalstvo
beznádej p. zúfalstvo
čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načierno • tmavo • natmavo • dotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička
porov. aj čierny 1
2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrno • chmúrne • pochmúrne • temno • temne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temne • beznádejne • pesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na život • zúfanie: priviesť niekoho do zúfania • zastar. zúfanlivosť (Šoltésová) • beznádej • beznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti
asnáď čast. zastar. možno, azda, hádam, vari, snáď: (sestry) štíhle ako dve jedle, temer rovné, asnáď sú blížnice (Vaj.); Asnáď jazykov zlostných klebeta? (Sládk.)
bastonáda, -y, -nád ž. kniž. zastar. bitie palicou, telesné trestanie bitím
beznádej, -e ž. beznádejnosť: upadať do beznádeje (Min.); srdce plné beznádeje (Štítn.); Žiaľ ju zavalil a v tejto beznádeji ani nevedela, čo robí. (Hor.)
beznádejný príd. pri ktorom niet nádeje, bez nádeje, zúfalý: b. prípad, b. stav; b-é zúfalstvo, b-á situácia, b. život, b. boj;
beznádejne prísl.: b. zaľúbený;
beznádejnosť, -ti ž.
citronáda, -y, -nád ž. nápoj z vody, cukru a citrónovej šťavy al. citrónovej príchuti
dragonáda, -y, -nád ž. hist. násilná, vojskom vykonávaná protireformácia (v XVII. stor.);
pren. násilný zásah vojska do verejných pomerov
(jeden) Beňadik; (bez) Beňadika; (k) Beňadikovi; (vidím) Beňadika; (hej) Beňadik!; (o) Beňadikovi; (s) Beňadikom;
(dvaja) Beňadikovia; (bez) Beňadikov; (k) Beňadikom; (vidím) Beňadikov; (hej) Beňadikovia!; (o) Beňadikoch; (s) Beňadikmi;
(štyria) Beňadikovia; (bez) Beňadikov; (k) Beňadikom; (vidím) Beňadikov; (hej) Beňadikovia!; (o) Beňadikoch; (s) Beňadikmi;
(traja) Beňadikovia; (bez) Beňadikov; (k) Beňadikom; (vidím) Beňadikov; (hej) Beňadikovia!; (o) Beňadikoch; (s) Beňadikmi;
rovnadlo s pravítko: regula: prawidlo, rownadlo pd 18. st
snáď čast čes azda, hádam, možno: snad y W. M. tayne neny strany spoluobywatele wasseho Martyna sielnica 1573; zyto snad y po dnes neny wymlaczene trenčín 1574; kdy by pan Horwath nebyl, snad bych musel byl s hladu zemryty kuklov 1610; čou ti ge, snad te brucho boly sklabiňa 1664; a snad by to nebilo zle knežjm se ženity wo 1670; sňať neweriss, že gest peklo gš 1758; deg nám zločince Gonatásse, abi se snad w meste zbur nestrhel vp 1764; ale sa on jen snaď stiďil, že prvné jaho usúžení zrušené bilo br 1785
snadničko, snadničce prísl expr ľahučko: gvalty a naposledy asnad y mordy mezy nimy tak pokrvnim pritelstvem snadniczko mohli by následovati strečno 1669; kdiby wšecky wecy podle sebe, w poradek geden stawene byli, snadničce by gich na tisyc kroku bylo mv 1676 • kdo každemu wjru mjwa, ten snadničko zklaman bywa sin 1678 o prílišnej dôverčivosti
snadnovarný príd kt. sa dá ľahko uvariť: coctibilis: uwárny, snádnowarny ks 1763
snadnoverný príd kt. všetkému ľahko uverí, ľahkoverný: credulus: lahkówerny, snádnówerny ks 1763; -osť ž dôverčivosť: credulitas: snadnówernost, lahkówernost ks 1763; credulitas: snadnowernost dsl 18. st
snadnučký príd expr veľmi ľahko dosiahnuteľný, ľahučký: leviculus: lahučky, snadňučky ks 1763
šestnásť, šestnádsať [šesť-, šes-] čísl zákl pre číslo a počet 16: necht my dadye sestnaste zlatich budatín 1450; dano gemu na to ssestnaste kožy, a pro wicze poslal pan Balass wuoz z ssesti woli skalica 1554; grosi sesnacz, owsa ssesnaczt ctwrtien d. mičiná 1584; dali sme k tey weczery kolaczy ssestnaste, d 32 žilina 1609; ssestnast rokou služy pry zamku fatens a wzdicky ta strana za yarkem wrbycka gmenowala se Hnilno l. mikuláš 1693; ssestnast dukatow, na ruky retygasky zlate krupina 1709; swedek pred osmy roky ssestnast rokou pospolite stado pasal v. čepčín 1721; z našej dediny juž šestnast hospodarov ušlo machulince 18. st lp