Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj

nad, nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa

2. zreteľ: drahší n. zlato; soľ n. zlato; n. jej muža niet

3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily; žiť n. pomery veľmi nákladne; teplota n. 30 °C; majster n. majstrov vynikajúci majster

4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých

B. s I vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom; hmla n. mestom

2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich

3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou

4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom

5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom; nadvláda n. chudobou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Balog nad Ipľom ‑a/‑u L ‑u m.; Baločan i Ipeľskobaločan ‑a mn. ‑ia m.; Baločanka i Ipeľskobaločanka ‑y ‑niek ž.; balocký i ipeľskobalocký
Bánovce nad Bebravou ‑viec ž. pomn.; Bánovčan i Bebravskobánovčan ‑a mn. ‑ia m.; Bánovčanka i Bebravskobánovčanka ‑y ‑niek ž.; bánovský i bebravskobánovský
Bánovce nad Ondavou ‑viec ž. pomn.; Bánovčan i Ondavskobánovčan ‑a mn. ‑ia m.; Bánovčanka i Ondavskobánovčanka ‑y ‑niek ž.; bánovský i ondavskobánovský
Chrasť nad Hornádom ‑e ž.; Chrasťan i Hornádskochrasťan ‑a mn. ‑ia m.; Chrastianka i Hornádskochrastianka ‑y ‑nok ž.; chrastiansky i hornádskochrastiansky
Jablonov nad Turňou ‑a m.; Jablonovčan i Turnianskojablonovčan ‑a mn. ‑ia m.; Jablonovčanka i Turnianskojablonovčanka ‑y ‑niek ž.; jablonovský i turnianskojablonovský
Jur nad Hronom ‑a L ‑e m.; Jurčan i Hronskojurčan ‑a mn. ‑ia m.; Jurčanka i Hronskojurčanka ‑y ‑niek ž.; jurský i hronskojurský
nad, nado predl. s A i I
nadránom, nad ránom prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Bánovce nad Ondavou -viec ž. pomn.

mesto na východnom Slovensku v Michalovskom okrese juhozápadne od Michaloviec;

Bánovčan, Ondavskobánovčan -na pl. N -nia m.;

Bánovčanka, Ondavskobánovčanka -ky -niek ž.;

bánovský, ondavskobánovský -ká -ké príd.


Belá nad Cirochou Belej ž.

obec na východnom Slovensku v Sninskom okrese západne od Sniny;

Beľan, Cirošskobeľan -na pl. N -nia m.;

Belianka, Cirošskobelianka -ky -nok ž.;

beliansky, cirošskobeliansky -ka -ke príd.


Brestov nad Laborcom -va m.

obec na východnom Slovensku v Medzilaborskom okrese južne od Medzilaboriec;

Brestovčan, Laboreckobrestovčan -na pl. N -nia m.;

Brestovčanka, Laboreckobrestovčanka -ky -niek ž.;

brestovský, laboreckobrestovský -ká -ké príd.


Dlhá nad Kysucou Dlhej ž.

obec na severnom Slovensku v Čadčianskom okrese juhozápadne od Čadce;

Dlžan, Kysuckodlžan -na pl. N -nia m.;

Dlžianka, Kysuckodlžianka -ky -nok ž.;

dlžiansky, kysuckodlžiansky -ka -ke príd.


Dlhé nad Cirochou Dlhého s.

obec na východnom Slovensku v Sninskom okrese juhozápadne od Sniny;

Dlžan, Cirošskodlžan -na pl. N -nia m.;

Dlžianka, Cirošskodlžianka -ky -nok ž.;

dlžiansky, cirošskodlžiansky -ka -ke príd.


Hažín nad Cirochou -na L -ne m. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese východne od Humenného;

Hažínčan, Cirošskohažínčan -na pl. N -nia m.;

Hažínčanka, Cirošskohažínčanka -ky -niek ž.;

hažínsky, cirošskohažínsky -ka -ke príd.


Kamenica nad Cirochou -ce ž. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese východne od Humenného;

Kameničan, Cirošskokameničan -na pl. N -nia m.;

Kameničanka, Cirošskokameničanka -ky -niek ž.;

kamenický, cirošskokamenický -ká -ké príd.


Modra nad Cirochou -ry L -re ž. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese severovýchodne od Humenného;

Modran, Cirošskomodran -na pl. N -nia m.;

Modrianka, Cirošskomodrianka -ky -nok ž.;

modranský, cirošskomodranský -ka -ke, modriansky, cirošskomodriansky -ka -ke príd.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nad (nado len v spojeniach nado mnou, nado mňa, nado dvermi) predl.

I. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie deja do vyššej polohy, ako je vec (osoba) označená menom vo 4. p.: Preniesol sponad stola lampu nad posteľ. (Taj.) Zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár. (Fig.) Keď bol dolu, pozrel nad seba. (Jégé) Hmla vzniesla sa už nad zem. (Urb.)

2. vyjadruje, že niečo (osoba al. vec) v porovnaní s niečím iným má vyššiu hodnotu, cenu, mieru ap.: soľ nad zlato; dobrá rada nad zlato (prísl.); Elenu mal rád nad život. (Kal.) Bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete. (Chal.) Hradská bola tvrdšia nad kameň. (Švant.)

3. vyjadruje, že niečo presahuje istú hranicu, medzu, mieru: piť, fajčiť, nad mieru; žiť nad pomery nákladnejšie, ako dovoľujú prostriedky; záväzky nad plán (Hor.); práca nad čas; teplota nad 60 °C;

4. obyč. so 4. p. mn. č. opakovaného podst. mena vyjadruje stupňovanie, vysoký stupeň niečoho: Dám vám radu nad rady (Bedn.) veľmi dobrú; lapaj nad všetkých lapajov (Ondr.) veľký lapaj; Bola to bolesť nad všetky bolesti (Fig.) veľká; majster nad majstrov (Dobš.) znamenitý majster;

II. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje vo vyššej polohe ako predmet (vec, osoba) označený menom v 7. p.: Opekajú si voňavú slaninu nad pahrebou. (Chrob.) Malý žeravý (ohník) zasvietil nad dolinkou. (Urb.) Nad bránou bol oblôčik. (Jégé) Zimné jasné nebo bolo nad nimi. (Tat.)

nad ránom pred svitaním, na svitaní;

2. vyjadruje, že osoba al. vec podlieha právomoci, vplyvu niečoho, niekoho: Nad krajom je povereníctvo v Bratislave. (Laz.) Nemá nad sebou pána ani hospodára. (Kuk.)

3. vyjadruje, že niečo (al. niekto) je istým spôsobom nejakou činnosťou zasiahnuté(-ý), zasahované(-ý): uvažovať, rozmýšľať nad niečím, rozhodnúť nad niečím, nad niekým, vyniesť nad niekým rozsudok, zmilovať sa, zľutovať sa nad niekým, mať dozor nad niekým, nad niečím, bdieť nad niekým, zvíťaziť nad niekým, triumfovať, dominovať nad niekým, vládnuť nad niekým;

4. vyjadruje príčinu nejakej činnosti, nejakého duševného al. citového stavu: rozčuľovať sa, pohoršovať sa, rozhorčovať sa nad niečím (nad niekým), rozhnevať sa nad niečím, čudovať sa nad niečím, ustrnúť, užasnúť nad niečím (nad niekým), plesať, radovať sa nad niečím, zasmiať sa nad niečím, žialiť, smútiť nad niečím

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor