nad, nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.
A. s A vyj.
1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa
2. zreteľ: drahší n. zlato; soľ n. zlato; n. jej muža niet
3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily; žiť n. pomery veľmi nákladne; teplota n. 30 °C; majster n. majstrov vynikajúci majster
4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých
B. s I vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom; hmla n. mestom
2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich
3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou
4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom
5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom; nadvláda n. chudobou