nadšene 2. st. -nejšie prísl. ▶ prejavujúc spontánnu radosť, oduševnenie, záujem, radostne, s nadšením: n. jasať a vykrikovať; n. rozprávať o niečom; n. súhlasiť s niečím; netváril sa ktovieako n.; publikum n. tlieskalo; Sestra ju víta nadšene ako vždy. [V. Švenková]; Čoraz nadšenejšie obdivoval jej nezdolnosť a optimizmus. [J. Lenčo]