nadčas
I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y; práca v n-e; hovor. robiť n-y;
nadčasový príd.
1. k nadčas: n-é hodiny, n-á mzda
2. kniž. nepodliehajúci času, presahujúci významom svoj čas, trvalý: n-é hodnoty, n-é umelecké dielo;
nadčasovo prísl.;
nadčasovosť -i ž. k 2
II. nadčas prísl. dlhšie, ako je záväzný čas: pracovať n.
*cezčas ↗ správ. nadčas
nadčas1 -su pl. N -sy m. ▶ práca vykonaná nad zmluvne určený, obyč. týždenný pracovný čas, nadčasová práca; čas venovaný tejto práci: mzda, odmena, príplatky za nadčasy; povolený rozsah nadčasov a práce počas víkendov; zakázať nadčasy v prípade rizikovej práce; formou sociálnych výhod sú platené nadčasy; týždenne môže odpracovať osem hodín nadčasov; Ľudia by mali zarábať toľko, aby neboli nútení robiť nadčasy. [Sme 2003]
nadčas2 prísl. ▶ nad určený al. dohodnutý pracovný čas: robiť n.; práca n.; Je veľa hodín, zasa pracuješ nadčas. [T. Keleová-Vasilková]
nadčas, -u m. hovor. práca po normálnom pracovnom čase: pláca za n-y (Tat.);
nadčasový1 príd.: n-á práca
(jeden) nadčas; (bez) nadčasu; (k) nadčasu; (vidím) nadčas; (hej) nadčas!; (o) nadčase; (s) nadčasom;
(dva) nadčasy; (bez) nadčasov; (k) nadčasom; (vidím) nadčasy; (hej) nadčasy!; (o) nadčasoch; (s) nadčasmi;