nadať dok. povedať (niekomu) ostré, urážajúce slová, vynadať: n. niekomu za neporiadok; n. niekomu do sprostých;
nedok. nadávať -a
1. k nadať: susedia si n-jú
2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu
nadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -datie dok. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadriť negatívny postoj, hnev voči niekomu; syn. vynadať: vulgárne, hrubo n. rozhodcovi; n. niekomu do bláznov, do debilov; mám chuť poriadne ti n.!; nezdržal sa a škaredo mu nadal; Nadal mi vtedy do sopliakov a do zasranov, tak som mu jednu strihol. [L. Hagara]; Keď mi doma nadali do sprostých husí, zobrala som kufrík a šla. [P. Kováčik]; Somár jeden sprostý, - nadal si v duchu. [M. Brnčal] ▷ nedok. ↗ nadávať
nadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadrovať negatívny postoj, hnev voči niekomu: sprosto, oplzlo, škaredo, hnusne n. ľuďom; nadáva chlapcovi do somárov; v duchu som si nadával; často sa hádajú a nadávajú si; opilec začal okoloidúcim surovo n.; dieťa by nikdy nemalo počuť nadávanie do hlupákov; Prirodzene, že chlapi sa onedlho poškriepili, nadávali si a strhla sa divá bitka. [V. Krupa] 2. (na koho, na čo; ako; ø) ▶ prejavovať nespokojnosť, nervozitu, hnev neslušnými, hrubými slovami, nadávkami; syn. hrešiť, hromžiť: odporne, hrubo, hrozne, zúrivo, bezdôvodne n.; s ničím nie je spokojný, nadáva na celý svet; nevedeli, či majú plakať alebo nadávať; neprešiel deň, aby nenadával; zbytočné nadávanie na usporiadateľov; My všetci sme preto na jeho strýca nadávali, že je žgrloš. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. expr. nadáva ako najatý bez prestania hreší; nadávať ako kočiš/pohan používať najhrubšie nadávky, byť vulgárny ▷ dok. k 1 ↗ nadať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
nadávať1, -a, -ajú nedok. (komu, na koho, na čo i bezpredm.) vravieť (niekomu) ostré, hrubé, urážajúce slová, nadávky: surovo, hnusne n.; Mišo je urazený, že mu Jožo nadáva do somárov. (Fr. Kráľ) Náhlil sa len naoko, aby mohol nadávať na zaťa. (Jégé);
dok. nadať1, -á, -ajú
nadávať2, -a, -ajú nedok. nár. (koho) popudzovať, navádzať: Tak ju to vy nadávate, ženy? (Tim.);
dok. nadať2, -á, -ajú
nadávať3, -a, -ajú dok. zried. (komu čoho) dať v hojnej miere: (Lauček) generálovi toľko titulov nadával, že by sa za ne veru ani jeden uhorský zeman nezahanbil. (Kal.)