Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nadať dok. povedať (niekomu) ostré, urážajúce slová, vynadať: n. niekomu za neporiadok; n. niekomu do sprostých;

nedok. nadávať -a

1. k nadať: susedia si n-jú

2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadávať ‑a ‑ajú nedok.

nadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -datie dok. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadriť negatívny postoj, hnev voči niekomu; syn. vynadať: vulgárne, hrubo n. rozhodcovi; n. niekomu do bláznov, do debilov; mám chuť poriadne ti n.!; nezdržal sa a škaredo mu nadal; Nadal mi vtedy do sopliakov a do zasranov, tak som mu jednu strihol. [L. Hagara]; Keď mi doma nadali do sprostých husí, zobrala som kufrík a šla. [P. Kováčik]; Somár jeden sprostý, - nadal si v duchu. [M. Brnčal]nedok.nadávať


nadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadrovať negatívny postoj, hnev voči niekomu: sprosto, oplzlo, škaredo, hnusne n. ľuďom; nadáva chlapcovi do somárov; v duchu som si nadával; často sa hádajú a nadávajú si; opilec začal okoloidúcim surovo n.; dieťa by nikdy nemalo počuť nadávanie do hlupákov; Prirodzene, že chlapi sa onedlho poškriepili, nadávali si a strhla sa divá bitka. [V. Krupa]
2. (na koho, na čo; ako; ø) ▶ prejavovať nespokojnosť, nervozitu, hnev neslušnými, hrubými slovami, nadávkami; syn. hrešiť, hromžiť: odporne, hrubo, hrozne, zúrivo, bezdôvodne n.; s ničím nie je spokojný, nadáva na celý svet; nevedeli, či majú plakať alebo nadávať; neprešiel deň, aby nenadával; zbytočné nadávanie na usporiadateľov; My všetci sme preto na jeho strýca nadávali, že je žgrloš. [Ľ. Zúbek]
fraz. expr. nadáva ako najatý bez prestania hreší; nadávať ako kočiš/pohan používať najhrubšie nadávky, byť vulgárny
dok. k 1nadať

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadávať1, -a, -ajú nedok. (komu, na koho, na čo i bezpredm.) vravieť (niekomu) ostré, hrubé, urážajúce slová, nadávky: surovo, hnusne n.; Mišo je urazený, že mu Jožo nadáva do somárov. (Fr. Kráľ) Náhlil sa len naoko, aby mohol nadávať na zaťa. (Jégé);

dok. nadať1, -á, -ajú

nadávať2, -a, -ajú nedok. nár. (koho) popudzovať, navádzať: Tak ju to vy nadávate, ženy? (Tim.);

dok. nadať2, -á, -ajú


nadávať3, -a, -ajú dok. zried. (komu čoho) dať v hojnej miere: (Lauček) generálovi toľko titulov nadával, že by sa za ne veru ani jeden uhorský zeman nezahanbil. (Kal.)

Morfologický analyzátor

nadávať nedokonavé sloveso
(ja) nadávam VKesa+; (ty) nadávaš VKesb+; (on, ona, ono) nadáva VKesc+; (my) nadávame VKepa+; (vy) nadávate VKepb+; (oni, ony) nadávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nadával VLesam+; (ona) nadávala VLesaf+; (ono) nadávalo VLesan+; (oni, ony) nadávali VLepah+;
(ty) nadávaj! VMesb+; (my) nadávajme! VMepa+; (vy) nadávajte! VMepb+;
(nejako) nadávajúc VHe+;
nadáwať nadáwať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nadávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor