Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nactiutŕhač -a m. pejor. kto ubližuje na cti, kto osočuje;

nactiutŕhačský príd.: n-é klebety;

nactiutŕhačsky prísl.;

nactiutŕhačstvo -a s.

nactiutŕhač -ča pl. N -či m.

nactiutŕhač -ča pl. N -či m. kniž. ▶ kto hrubo uráža, znevažuje, verejne potupuje iného človeka, rodinu, inštitúciu al. národ v snahe poškodiť dobré meno, dobrú povesť, hanobiteľ, tupiteľ, znevažovateľ: neznámy n.; novodobí profesionálni nactiutŕhači; súd potrestal nactiutŕhača pokutou; Lenže on to tak nenechá, on nedopustí, aby si z neho mohol dajaký nactiutŕhač pokojne robiť v noci dobrý deň. [S. Rakús]

nactiutŕhač, -a m. kto ubližuje na cti, kto osočuje: Lotor, chrapúň a nactiutŕhač! (Fel.) Kto si niečo pošuškáva, je len zbabelý nactiutŕhač. (Hor.);

nactiutŕhačský príd.: n-é reči;

nactiutŕhačsky prísl.;

nactiutŕhačstvo, -a str. ubližovanie na cti, osočovanie