nacionalizmus -mu m.
1. ideológia jednostranne zdôrazňujúca význ. národa ako spoloč. jednotky; politika založená na takejto ideológii
2. v star. chápaní vlastenectvo;
nacionalista -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka -y -tiek ž.;
nacionalistický príd.;
nacionalisticky prísl.
nacionalistický [-t-] -ká -ké príd.
nacionalistický [-t-] -ká -ké príd. polit. ▶ založený na vyzdvihovaní, uprednostňovaní vlastného národa nad iné národy; svedčiaci o nacionalizme; príznačný pre nacionalistov: extrémne nacionalistické hnutie; radikálna nacionalistická strana; silnejúce nacionalistické tendencie v politike; rast nacionalistických nálad v krajine; používať nacionalistickú rétoriku; rozdúchavať nacionalistické vášne; vykrikovať nacionalistické heslá ◘ fraz. hrať s nacionalistickou kartou al. vyťahovať nacionalistickú kartu používať al. zneužívať na politické ciele tému spolužitia ľudí rozdielnych národností v štáte
nacionalistický príd. k nacionalizmus, k nacionalista: n-á politika;
nacionalistický 1. prezrádzajúci príslušnosť k ideológii nacionalizmu • zastaráv. národniarsky: vykrikovať nacionalistické, národniarske heslá
2. p. vlastenecký
vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický čin • nacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubý • zastar. zried. rodoľubný • zastar.: rodoľubský • rodomilský
nacionalistický p. nacionalizmus
nacionalizmus, -mu m. reakčná buržoázna ideológia zastierajúca triedne rozpory vyvolávaním národnostných nesvárov: buržoázny nacionalizmus; obranný n. ideológia buržoázie potlačených národov, ktorá môže mať isté pokrokové prvky; útočný n. reakčná ideológia buržoázie vládnúcich národov napr. v mnohonárodnostných štátoch; šovinizmus;
nacionalista, -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka, -y, -tiek ž.;