nacieliť -i -ľ! dok. namieriť (význ. 1): n. pušku (na niekoho), n-l a strelil
cieliť -li -lia cieľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (na koho, na čo; do koho, do čoho; ø) ▶ zameriavať sa (často strelnou zbraňou) na nejaký cieľ; určovať smer strely; syn. zacieľovať: c. na zlodeja, na vlamača; c. na vrabce, na holuby; c. na terč, do terča; chvíľu cielil a potom vystrelil; reflektory cielia na javisko; Cielil prstom na rad veľkých portrétov, povešaných na stene. [A. Lacková-Zora] 2. (kam) ▶ ísť, kráčať smerom k niečomu, niekam; syn. smerovať: c. do vchodu domu; c. na pracovisko; cielil chodníkom k lesu 3. (na koho, na čo; kam) ▶ sledovať istý úmysel, zámer: na koho cielila tá poznámka?; viem, kam cieliš; Vraj si cielil na hlavného inžiniera, on aspoň vravel. [J. Váh] ◘ parem. inde cielil, inde strelil nevyšiel mu zámer ▷ dok. ↗ zacieliť, k 1 i ↗ nacieliť
nacieliť -li -lia nacieľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo na čo; ø) ▶ nastaviť niečo (obyč. strelnú zbraň) istým smerom; zamerať na nejaký cieľ, namieriť, zacieliť: nemohol presne n.; n. strelu na strechu nepriateľského tanku; nacielil a potiahol kohútik 2. (čo kam) ▶ upriamiť pozornosť na dosiahnutie očakávaného výsledku, účinku, cieľa; usmerniť priebeh niečoho želaným spôsobom, zamerať, zacieliť: n. aktivity dobrým smerom; n. podporu štátu na rodiny s deťmi; posúdiť, do akých oblastí je potrebné prioritne n. investície; program umeleckej školy je nacielený na kompletný vývoj dieťaťa ▷ nedok. k 1 ↗ cieliť
nacieliť nastaviť nejaký predmet smerom na nejaký cieľ • zacieliť: nacielil, zacielil ďalekohľad na vzdialenú hviezdu • namieriť • zamieriť (obyč. zbraň): namieril, zamieril naňho puškou • nasmerovať • napraviť: nasmeroval, napravil kameru na herca • zastar. nameriť (Škultéty)
cieliť, -i, -ia, rozk. cieľ nedok.
1. (na koho, na čo, do koho, do čoho i bezpredm.) mieriť (obyč. zbraňou) na nejaký cieľ: c. na terč, na nepriateľa, c. do srdca;
pren. mať niekoho na mysli, mať nejaký úmysel, zámer: Eva vie, na koho Masliačka cieli. (Kuk.);
2. smerovať niekam, k niečomu: Ani dnešok nestojí na jednom mieste, ale ustavične cieli do budúcnosti. (Heč.);
dok. zacieliť, k 1 i nacieliť
nacieliť, -i, -ia dok.
1. (čo, čím na čo, na koho) nastaviť (najmä zbraň) smerom na nejaký objekt (na cieľ), namieriť: n. ďalekohľad na istý objekt, n. pušku na cieľ;
2. zried. (čo na koho, na čo, proti komu, proti čomu) upraviť, usmerniť nejakú činnosť: n. prejav, reč na chyby vo výrobe; n. článok proti niekomu