Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nachytať dok.

1. chytaním získať isté množstvo: n. vodu (-y); n. ryby, rýb, mačka si n-la myši nalapala

2. hovor. (lesťou ap.) zvábiť, zlákať, nalákať: n-li ho na sľuby

3. hovor. expr. prichytiť, pristihnúť, chytiť: n. žiaka pri odpisovaní

// nachytať sa

1. v istom množstve uviaznuť na povrchu, prilipnúť: prach sa n-á na šaty

2. hovor. dať sa zvábiť, nalákať (lesťou ap.), naletieť: n. sa na pekné reči, nedať sa nikomu n. oklamať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nachytať ‑á ‑ajú dok.; nachytať sa

nachytať sa -tá sa -tajú sa -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok.


nachytať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

nachytať sa -tá sa -tajú sa -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok. (na čo; do čoho) ▶ pevne a vo väčšom množstve sa prichytiť o povrch niečoho, zostať na povrchu niečoho, prilipnúť, nalepiť sa: na topánky sa nachytalo blato; na bielizeň sušenú vonku sa nachytal prach; Vojak je celý zamazaný kuracincami, perie sa mu nachytalo do vlasov a na blúzu. [L. Ťažký]nedok.nachytávať sa


nachytať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (čo/čoho) ▶ chytaním, lovením, lapaním získať isté množstvo zveri, naloviť: n. ryby, rýb; n. zver; n. si v rybníku pstruhy; Nachytá veľa ondatier a kožky predá. [J. Papp]; Raky by sa dali nachytať, ale mama ani babka by ich nejedli. [Milan Ferko]
2. hovor. (koho (na čo)) ▶ použitím ľsti, triku, úskoku uviesť niekoho do neistoty a navnadiť na niečo nerozumné, zmiasť, oklamať, dostať; syn. nalapať: dať sa hlúpo n.; n. kolegov na prvoaprílové žartíky; ľudí nachytáš na hocičo; ako by reagovala, keby niekto nachytal ju?; Teraz ťa nachytám. [I. Hudec]; Mňa nenachytáš, - rozveselil som sa. [E. Dzvoník]
3. hovor. expr. (koho (s kým; pri čom/s neurčitkom/s vedľajšou vetou)) ▶ zastihnúť niekoho pri niečom nevhodnom, nedovolenom, zahanbujúcom, pristihnúť, prichytiť, chytiť, nalapať: n. niekoho pri klamstve, pri krádeži; n. chlapca s dievčinou; nachytali ho pri fetovaní; nachytali ho fajčiť vo vlaku; nachytala nás, ako počúvame za dverami; Strážny div nezreval od radosti, že niekoho nachytal. [E. Čepčeková]; Chlapca nachytal horár, keď pásol voly v zakázanej zóne. [L. Ťažký]
4. (čo) ▶ byť zasiahnutý niečím nežiaducim; nakaziť sa infekčnou chorobu, dostať, chytiť: n. kadejaké parazity; Tie vaše jasle a škôlky sú dobré len na to, aby tam decko nachytalo všetky možné choroby. [J. Beňo]; Len aby náhodou teraz ešte nenachytala tú rubeolu. [V. Handzová]
5. (čo/čoho do čoho) ▶ zhromaždiť v istom množstve, nazbierať tekutinu do nádob: n. si dažďovú vodu, dažďovej vody do koryta, do vedra
fraz. nachytať bronz opáliť sa dohneda; nachytať niekoho na hruškách a) pristihnúť niekoho pri čine, pri klamstve, protirečení si a pod. b) zastihnúť niekoho nepripraveného (napr. pri skúške)
nedok. k 2nachytávať


nachytávať sa -va sa -vajú sa -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. zried. (na čo) ▶ pevne a vo väčšom množstve sa prichytávať o povrch niečoho, zostávať na povrchu niečoho, nalepovať sa: na kožu sa počas dňa nachytáva prach, peľ z okolitého prostredia; na sandále sa nachytávajú nečistoty z chodníkadok.nachytať sa


nachytávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. hovor. (koho) ▶ použitím ľsti, triku, úskoku uvádzať niekoho do neistoty, vnadiť na niečo nerozumné, miasť, klamať, dostávať: nachytáva ľudí a vymýšľa žarty so skrytou kamerou; veľmi ju baví n. kolegynedok.nachytať

dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiťpristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádežidostaťdostihnúťdolapiťzastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na útekulapiťzlapaťpolapiťexpr.: drapnúťzdrapiťdochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dveramihovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákomdostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločincanár. dopáčiť (Dobšinský)subšt.: čapnúť • načapať

2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3


nachytať sa 1. hovor. dať sa oklamať • hovor. expr. naletieť: nachytal sa, naletel na pekné rečinalákať sa: nalákala sa na výhodnú kúpu

2. p. prilipnúť 1


nachytať 1. chytaním získať isté množstvo • nalapaťnaloviť: nachytali, nalovili rýb; mačka nalapala veľa myší

2. p. nalákať


nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúťkniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej plocheprilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistotanachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riadprimrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameňkniž. uľpieťexpr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej plochepoet. primrieť: pery primreli k ústamprichytiť sachytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytilpricicať saprisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníkupopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matkepripútať saprimknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou


zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachytať, -á, -ajú dok.

1. (čo, čoho) získať, zaopatriť isté množstvo chytaním, lapaním: Musím jej (mačke) nachytať živých myší. (Ondr.)

2. hovor. (koho na čo) zlákať, zviesť, zvábiť: Na veršovnícke staré špásy mňa nenachytáš. (Kost.)

|| nachytať sa

1. často neos. prilipnúť, uviaznuť na povrchu niečoho v istom množstve: prach sa mi nachytal na topánky; nachytalo sa veľa múch (na mucholapku);

2. hovor. (bezpredm. i na čo) dať sa zlákať, zviesť, zvábiť: Nedal sa nachytať. (Chrob.); n. sa na pekné sľuby

nachytať dok. strsl, zsl získať chytaním, lapaním, naloviť: Ra_som nachitau̯ zo seďemnáz ľetákou (Blatnica MAR); A rebe kod nachitaľi, aj tej piekľi (V. Lom MK); Tedi je dobré nachitaď rakóv (Chocholná TRČ); Ribi zme si nachitali (Bernolákovo BRA)


nachytať sa dok.
1. prichytiť sa, prilipnúť (na oblečenie): Nachitalo sa mu repíčá na galoti, mal s tím potom robotu (Brestovany TRN)
2. veľa sa nalapať (zvierat): Já son sa doz nachitav stehlíčkóv a učev som ích poton spiévat (Bučany HLO)
3. dať sa zvábiť, zlákať: Dal son téj miši do šlopca otrovené oškvarki, a dala sa na ne nachitat, tam aj ostala (Zavar TRN)

nachytať dk nalapať, naloviť väčšie množstvo: capere multa: nalapati, nachytati, pochytati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu