Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nachovať dok. nakŕmiť, nasýtiť: n. deti, hydinu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nachovať ‑á ‑ajú dok.

nachovať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok.


nachovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

chovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. i chovať si (čo (na čo)) ▶ venovať sa chovu (obyč. úžitkových) zvierat; syn. dochovávať, držať: ch. statok, zajace, psa, rybičky; ch. prasce na mäso, kozu na mlieko; zvieratká (si) možno ch. v páre; choval holuby na výstavu; škrečok zlatý patrí k najčastejšie chovaným zvieratkám
2. (koho, čo (čím)) ▶ podávať potravu; syn. kŕmiť: ch. husi kukuricou; ch. psa zvyškami zo stola; dobre niekoho ch.
3. (koho, čo) ▶ starať sa o živobytie niekoho, niečoho; poskytovať výživu niekomu, niečomu, hmotne niekoho zaopatrovať; syn. živiť, vyživovať, opatrovať: ch. početnú rodinu; ch. dve siroty; Trocha mi je smutno, mám výčitky svedomia, že ma Svitkovci zadarmo chovajú. [L. Ťažký]
4. kniž. (čo) ▶ mať, pestovať v sebe, obyč. niečo nehmotné, prechovávať: ch. v sebe strach z výšok, nádej, výčitky; ch. túžby; Keď dakedy sem prídem ako hosť, poznám, čo ten kraj v sebe chová. [P. Bunčák]
fraz. zastar. chovať niekoho ako pavúka kŕmiť niekoho vyberanými jedlami; chovať hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, živiť zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži
opak. chovávať (si) -va (si) -vajú (si) -val (si); dok. k 2nachovať


nachovať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. zried.skonzumovať jedlo v potrebnom množstve na zahnanie hladu, najesť sa: Pri mne sa nachováš, i groš sa ti ešte na konci roka ujde, - vábil gazda Martina. [A. Habovštiak]


nachovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. 1. (čo (čím)) ▶ podať zvieratám potravu, nasypať krmivo, nakŕmiť: n. dobytok; n. psíka; n. mačku mliekom; starká vždy najprv nachovala statok; pred odchodom z domu nezabudni n. hladošov a upraviť im pelech
2. (koho (čím)) ▶ dať niekomu jedlo, aby sa nasýtil; podať potravu priamo do úst, nakŕmiť, nasýtiť: nachovaj deti a ulož ich spať; dobre ho nachovali opekaným mäsom; Ako sa vám len odmením, že ste ma nachovali, pritúlili na nocľah? [A. Habovštiak]; Smäd uhasí, nachová. To je vôňa domova. [Sln 1972]
nedok.chovať

nachovať p. nakŕmiť


nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachovať, -á, -ajú dok. (koho, čo čím) dať niekomu (niečomu) pokrm, potravu, krm, nakŕmiť: Ja som ju (sirotu) veľa ráz nachovala. (Tim.); n. psa, prasce; dobre nachovaný dobytok; Nachová sliepky jarcom. (Tim.)

nachovať dok.
1. poskytnúť pokrm, nasýtiť; nakŕmiť: Uvarila večeru a nachovala ho (Devičie KRU); Ag ich (voly) kceu̯ rano zapriahnuťi do jarma, dobre ih miseu̯ nachovaťi, žebe mu vládale ťiahaťi (V. Lom MK); Mav s fari kňišku, de sä mu potpísali v dome, de ho nachovali (Ratková REV); Ešče psa nachovám (Myjava); nachovať podľa možnosťí (Mošovce MAR)
2. zried. vychovať: Nachovala ďeťí, a teraz hu ňemá kto smrťi doriaďiť (Bobrovec LM)


nachovať sa dok. zried. dlho stravovať, chovať, al. pre veľa ľudí variť: Nachovala son sa moc čelátki, boli zme ludná rodzina (Brestovany TRN)

nachovať dk
1. čoho (komu) hodne dochovať, dopestovať niečoho: rada bych pak byla mym dytkam dobitku nachowala, ale pred sluzebnuw czeladuw sem nemohla (ZVOLEN 1602); gestly by som statku aneb hidu nachowal a namnožil (NEDEDZA 1680)
2. (koho) dať niekomu dostatok jedla, pokrmu: (vojakov) nachowal pan kapitan granatinsky (S. ĽUPČA 1721); nutrire diu multumque: nachowati (PD 18. st); n. sa (o osobe) najesť sa: kdyby mne panj bratrj nechowali, malo bych se z toho statku nachowala (B. BYSTRICA 1610)

nachowať nachowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu