Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa; n-l ju plakať; nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.; n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť; nen. si miesta byť nespokojný; kto hľadá, n-e;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce; obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa2: kde sa n-a bod? kde leží?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nachádzať ‑a ‑ajú, nachodiť ‑í ‑ia nedok.; nachádzať sa, nachodiť sa

nachodiť sa1 -dí sa -dia sa -dil sa dok. obyč. s výrazom miery 1. (kadiaľ; ø) ▶ chôdzou zdolať väčšie vzdialenosti; opakovane, veľa ráz prejsť niekadiaľ pešo: n. sa po horách; výťah je pokazený, to sa zasa nachodíme po schodoch; Okrem pár rôčkov za prvej svetovej vojny ich nikdy neopustil, ale vtedy sa nachodil a nabojoval neúrekom. [P. Jaroš]
2. (kam; kadiaľ) ▶ veľakrát prejsť, obísť určité miesta al. inštitúcie, obyč. pri vybavovaní istých vecí, nabehať sa1: čo som sa tam nachodila; koľko sa len nachodí na ten úrad, po úradoch; dosť som sa k nemu, za ním nachodila, aby si to rozmyslel; Nachodil sa dosť za tým. [A. Bednár]; Však sa už čosi s týmito komisiami nachodil. [R. Jašík]; Veľa som sa nachodil na pohreby. [LT 2001]

nachodiť sa2 -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. kniž. 1. (v čom) ▶ (obyč. o človeku) existovať v istých podmienkach, v istej situácii, byť v istom rozpoložení, nachádzať sa, ocitať sa: n. sa v ťažkej situácii; Na čas sa nachodí v akomsi blaženom stave. [J. Podhradský]; Miesto toho sa však nachodil v akomsi pomykove. [Š. Gráf]
2. (v čom; na čom; kde) ▶ (o veciach) byť niekde prítomný, vyskytovať sa, nachádzať sa: palác sa nachodí na vyvýšenine; nachodia sa tam aj pivnice; Tebe však v hrudi sa zaiste nachodí neskrotné srdce. [J. Lenčo]; Možno vznikne aj taký návrh, - zapojí sa do debaty Samko Štúr, - aby sa naša spisovná reč utvorila z toho najlepšieho, čo sa nachodí v rôznych nárečiach. [J. Bob]
3. (koľkokrát v čom) ▶ (pri vyjadrovaní podielu) existovať v istom celku ako menšia časť (deliteľ) deleného čísla: osem v tridsiatich dvoch sa nachodí štyrikrát; koľkokrát sa nachodí tri v tridsiatich piatich?


nachodiť1 -dí -dia nachoď! -dil -diac -dený -denie dok. zried. (koľko; čo) ▶ chôdzou zdolať, prekonať väčšie vzdialenosti, prejsť pešo: po pláži nachodili desiatky kilometrov; viac ako 8 000 krokov denne nachodia ľudia s aktívnym životným štýlom; Lenže kým sa oni kúpali, ja, neplavec a turista, som tam denne nachodil 30 – 40 km. [Cs 1998]; Okolo stola už nachodil riadne kilometre. [NB 2006]

nachodiť2 -dí -dia nachoď! -dil -denie nedok. kniž. 1. (čo, koho) ▶ hľadaním, pátraním niečo získavať, objavovať, nachádzať: Preto nachodíme na takýchto vrchoch pravidelne predhistorické osady. [Š. Janšák]; Medzi typografmi už v 15. storočí nachodíme aj rodákov zo Slovenska. [J. Tibenský]
2. (čo/v zápore i čoho) ▶ mimovoľne k niečomu dospievať; premýšľaním, uvažovaním prichádzať na niečo, nachádzať: n. pokoj; nikde nenachodí útechy; Sadol si a horko-ťažko nachodil slová. [J. Horák] nevedel sa vyjadriť; Kým ona ožívala, nachodila svoje každodenné potešenie, vychovávala syna. [D. Tatarka]


nájsť sa nájde sa nájdu sa našiel sa našla sa nájduc sa nájdenie sa dok. 1. (ako) ▶ náhle, nečakane sa vyskytnúť v istom položení, obyč. v nejakej nepriaznivej situácii, byť, ocitnúť sa: n. sa v zlom stave; Malé plechové dvere sa zavreli, našiel som sa v úplnej tme. [R. Dobiáš]
2. (kde) ▶ nečakane sa niekde vyskytnúť, dostať sa na určité miesto, ocitnúť sa: A zrazu sme sa našli v jelšavskej krčme. [V. Šikula]; Urobil dva kroky a našiel sa na dlážke. [D. Dušek]; Posotila nás [vlna] vpred a našli sme sa len pár stôp od Astrolaby. [V. Krupa]; Ani nevedeli ako, a našli sa v kruhu spomínaných mladých ľudí. [Anton Hlinka]
3. ▶ stať sa zreteľným, viditeľným, zjavným, objaviť sa, vyskytnúť sa: nájde sa niekto, kto nám pomôže?; sotva sa nájde človek, ktorý by vás nepoznal; a našli sa aj horšie prípady; nenašiel sa veru nikto, kto by sa ho zastal; Našli sa však i takí, ktorí zo strachu pred následkami prihlášku stiahli. [L. Kvasnička]; Žiaľ, hneď sa našli ľudia, ktorí celú akciu postavili do konfrontačnej roviny. [Pd 1994]
4. (v čom) ▶ naplno, s úspechom sa niečomu venovať, uplatniť sa, nájsť potešenie v niečom: n. sa v umení; našiel sa v povolaní lekára; našiel sa vo varení; našla sa v netradičnom športe, v šerme; Mám pocit, že sa v herectve našli. [NB 2009]
5. (ø; kde; s kým) ▶ stretnúť sa s niekým a navzájom sa spoznať, zoznámiť sa: kde a ako ste sa vy našli? - na letnej brigáde; Katka a Kristián sa našli vo vlaku; Našli sme sa, začali sme spolu žiť, a keď sme čakali dieťa, vzali sme sa. [P. Hudák]
fraz. nájsť sa na ulici byť bez domova al. bez práce; [dvaja] sa našli a) (o partneroch) veľmi dobre si rozumejú b) i pejor. (o ľuďoch podobnej povahy) majú veľa spoločných (obyč. negatívnych) charakterových vlastností, sú rovnakí
nedok. k 1, 2nachádzať sa, nachodiť sa2

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovaťbyť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je životvyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujúnachádzať sanachodiť sanájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveriatrvaťpretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sažiť (o tvoroch): na severe žijú medvedezastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

p. aj panovať 2


nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byťvyskytovať sanachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlínležaťrozprestierať sabyť položený (o veciach): obec leží v údolístáť (vzpriamene): na stole stojí vázadržať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byťnachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byťvyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrátbyť prítomnýjestvovať: vo vode je prítomný kyslík


nachodiť sa p. nachádzať sa 1, 2


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie

nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;

dok. nájsť

|| nachádzať sa i nachodiť sa1

1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;

2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)

3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii


nachodiť, nachodiť sa1 p. nachádzať, nachádzať sa

nachodiť sa2, -í, -ia dok. veľa chodiť: Veľa sa starý učiteľ po domoch nachodil, kým to zinkasoval. (Taj.)


nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho

n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;

nedok. nachádzať i nachodiť

|| nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)

2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)

3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)

hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;

nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa

Morfologický analyzátor

nachodiť dokonavé sloveso
(ja) nachodím VKdsa+; (ty) nachodíš VKdsb+; (on, ona, ono) nachodí VKdsc+; (my) nachodíme VKdpa+; (vy) nachodíte VKdpb+; (oni, ony) nachodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nachodil VLdsam+; (ona) nachodila VLdsaf+; (ono) nachodilo VLdsan+; (oni, ony) nachodili VLdpah+;
(ty) nachoď! VMdsb+; (my) nachoďme! VMdpa+; (vy) nachoďte! VMdpb+;
(nejako) nachodiac VHd+;
nachoďiť sa_1 nachoďiť sa nachoďiť sa_2 nachoďiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor