Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nachýliť -i -ľ! dok. trocha nakloniť, nahnúť: n. hlavu, stĺp;

nedok. nachyľovať

// nachýliť sa: n. sa nad stôl, dopredu, n-ený stožiar;

nedok. nachyľovať sa

nachýliť -li -lia nachýľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

nachýliť sa -li sa -lia sa nachýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

nachýlený -ná -né príd. ▶ mierne vychýlený z pôvodnej polohy, zo zvyčajného zvislého al. vodorovného smeru, nakrivený; syn. nahnutý, naklonený: n. plot; chorý n. strom; opraviť nachýlenú vežičku kostola; Jedného dňa sa skutočne vybrala k spustnutému mlynu za dedinou, k starej žene v nachýlenej chalupe nad potokom. [V. Švenková] ▷ ↗ i nachýliť sa

nachýliť -li -lia nachýľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (kam)) ▶ (obyč. o hlave) urobiť miernejší pohyb istým smerom, trocha skloniť, zohnúť; syn. nakloniť, nahnúť: n. hlavu doprava, doľava, nabok, dopredu; Hlavu nachýlim a cez okienko nazriem do najbližšej chalúpky. [S. Rakús]
2. (čo) ▶ vychýliť z pôvodnej polohy určitým smerom; syn. nakloniť, nahnúť: pri pozdrave klobúk na hlave mierne nachýlil; Odklepne popol, pritom nachýli popolník a vysype trocha popola. [P. Jaroš]; Keď však lampu nachýlil, zbadal, že k retiazke hodín je umne pripevnený medený drôtik, ktorý beží dolu po stene. [J. Blažková]
▷ nedok. ↗ nachyľovať

nachýliť sa -li sa -lia sa nachýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (kam) ▶ (o človeku) urobiť pohyb hornou časťou tela istým smerom a tak sa priblížiť k niekomu, k niečomu, trochu sa skloniť; syn. nakloniť sa, nahnúť sa: n. sa dopredu, nabok, nad stôl; nachýli sa k nemu, nad neho a počúva, čo mu hovorí; Stačí sa nachýliť k peci a človeku vyrazí dych páľava. [J. Kot]; Nachýlil sa trochu do boku a urobil dlhý krok. [D. Dušek]; Vyšli sme do dažďa a nachýlili sa nad okraj rímsy. [J. Žarnay]
2. (kam; ø) ▶ (o veciach) vychýliť sa zo základnej polohy (a vzápätí smerovať k pádu), zvážiť sa; syn. nahnúť sa, nakloniť sa: preťažený voz sa nachýli na jednu stranu; No bicykel sa opäť nachýlil a Beňus spadol. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Sud sa nachýlil, zgúľal z voza na zem a pomaly sa pohol nadol. [A. Habovštiak]
3. ▶ (o veciach) stať sa šikmým, nakloneným a zostať v tejto polohe; syn. nahnúť sa: plot sa nachýlil; hraničný stĺp spráchnivel a nachýlil sa; Brána padne, náhrobky sa nachýlia, budúci prídu, zastanú, horko-ťažko prečítajú, ale spomenú si. [A. Baláž]
4. kniž. (k čomu) ▶ (o javoch, procesoch) dostať sa do záverečnej fázy, končiť sa, schýliť sa: rokovanie sa nachýlilo ku koncu; naša cesta sa pomaly nachýlila k záveru; deň sa už nachýlil k večeru; Krásne leto sa nachýlilo k jeseni. [J. Blažková]
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ nachyľovať sa, k 4 ↗ chýliť sa, zried. ↗ nachyľovať sa

nachyľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovanie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ robiť miernejší pohyb istým smerom, obyč. dolu, trochu skláňať, zohýnať; syn. nakláňať: n. hlavu dopredu; vtáčiky nachyľovali hlávky, štebotali; Napredoval mierne nahnutý, ťažisko tela nachyľoval pred seba. [E. Borčin]
2. (čo) ▶ pôsobením sily meniť základnú polohu niečoho, vychyľovať určitým smerom, nahýnať, nakláňať: n. skriňu
▷ dok. ↗ nachýliť

nachyľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (kam) ▶ (o človeku) robiť pohyb hornou časťou tela istým smerom a tak sa približovať k niekomu, k niečomu; syn. nahýbať sa², nahýnať sa, nakláňať sa: n. sa k zemi; nachyľuje sa, ide zohnutá ako otáznik; Chlap sa nachyľuje ku mne a vynucuje: - Tak čo? [K. Lászlová]; Chvíľami sa mi zdá, že sa nachyľujem na jednu stranu, že robím po ceste poloelipsy, vlnovky. [L. Ťažký]
2. (ø; kam) ▶ (o veciach) vychyľovať sa zo základnej polohy (a vzápätí smerovať k pádu), kloniť sa, zvažovať sa; syn. nakláňať sa: loď sa nachyľuje nabok; strom sa pomaly nachyľuje a padá pod náporom veku
3. (ø; kam) ▶ (o veciach) stávať sa šikmým, nakloneným, odchýleným od priamej línie a zostávať v tejto polohe, zvažovať sa; syn. nahýnať sa, nakláňať sa: Písmo sa mu nachyľuje do pravej strany. [D. Dušek]; Koľko ráz sa zadíval ešte sliepňavými očami, ako sa nachyľovali pokorné strechy domov pod oblohou. [A. Habovštiak]
4. kniž. (k čomu) ▶ (o javoch, procesoch) dostávať sa do záverečnej fázy, končiť sa, chýliť sa: deň sa nachyľuje k svojmu záveru; neos. nachyľuje sa k večeru; sezóna sa nachyľuje do druhej polovice
▷ dok. ↗ nachýliť sa

nachýliť, -i, -ia, rozk. -chýľ dok. (čo) nahnúť, nakloniť: Praskovský sa bez slova díval na neho, nachýliac k nemu tvár. (Jégé) pren. Chlapci nachýlili si z malého pohárika čosi červeného (Kuk.) upili si;

nedok. nachyľovať, -uje, -ujú

|| nachýliť sa vykloniť sa z normálnej polohy, nakloniť sa, skloniť sa, nahnúť sa: Nachýlila sa k nemu. (Kuk.) Nachýlil sa k oknu. (Min.) Nachýlila sa nad stôl. (Vaj.); n. sa dopredu, dozadu, nabok; pren. večer sa nachýlil, slnce sa nachýlilo zvečerieva sa, zmráka sa;

nedok. nachyľovať sa

nachýliť sa dok.
1. miest. strsl i zsl nakloniť sa: Nachil se kuz dopredu! (Kameňany REV); hlboko sa nachílit (Lukáčovce HLO)
2. expr. priblížiť sa: Ňemohou̯ sa k ňej aňi nachíľiťi (Kociha RS)

nachýliť dk
1. (čo) trocha nahnúť, nakloniť (niečo): (Kristus) hlawu swu nachylil (SLK 1641-57); nachjl wedro twé, abych se napil (KB 1757); strom, pokúď maličký gest, dá sa, kam chcess, nachíliťi (BN 1790)
2. (o uchu) nakloniť, nastaviť smerom k niekomu; sústrediť sa na počúvanie, začať byť vnímavý: (Bože) otewri a nachyl ussi nasse k posluchanj užitečnemu slowa tweho swateho (Mod 1573 E) učiň nás vnímavými; kdekolwek očy swe obratiss, ussy nachiliss, nicz gineho neslississ od lidi toliko o swetskich weczech rosprawati (TC 1631); Panye, widz me uszkostzi, z dobrej lászki svéj milostzi nachily uchá na moju sádosztz (DŽ 1752) láskavo ma vypočuj;
x. pren sem teda, dussa hrissna, misel, ussi, ocy a srdco nachil a pilne pozorug, co ge to hrich (MiK 18. st)
3. koho, čo (k čomu) pohnúť niekoho k niečomu, získať pre niečo: (lakomý muž) nechtěl sa k tomu dat nachilit (RW 1702); te nulla misericordia reflexit: žadné milosrdénstwi teba nenachylilo (KS 1763) nepohlo tebou; (Ruffinos) stupicze na kazatelniczu wymluwnostu swatú tak dalecze nachilil k polutowány lyd, že y orodownikem za Endropia zustal pred cysarem (PeP 1771); nachyľovať ndk
1. k 1: drimagicy hlawu, t. g. nachiluge a pozdwihuge (KoA 17. st); oči w nebi, gak pred sebu, tak za sebu uwida wec celu, bez waseho nachilowaňi hore dolu hlawy (GŠ 1758); fornicor: drewo na spúsob sklepeňa ohybugem, nachylugem (KS 1763); knez pri msj nekdj hlawu nachilugi (Káz 18. st); Marya djťátko placyce do gasliček na seno a slámu nachylowala (BlR 18. st) ukladala
2. k 2: od slowa božyho si se odwracal a nachilowal sy ussy twe na klebety, utrhactwo, omluwanj (MiK 18. st) pozorne si počúval
3. k 3: prosyme, žeby sy nás, lid swug, k tomu nachilowal, abychom tebe milowali (Mod 1573 E); lento: obmakčugem, nahybám, nachylugem (KS 1763); nedbáss na hrozné trapenj, které trpjss, které wssech nachylugu k litowánj, kterj tebe widá (WP 1768); naproty hnewu nachylowat budess wúlu swú na tichost (BlR 18. st)
4. koho robiť nahrbeným, nahrbovať niekoho: práce ustawičné nachylugu služebnjka (KB 1757)
5. koho, čo upútavať, priťahovať niekoho (k sebe), niečo: slowa mocz magy, ze posluchacze k sobe nachylugy (ŠV 1675); gestliže srdce lidske tak nachiluge, tak sklonuge, tak tahne a skrocuge odplata swetska (MK 18. st); nachýliť sa dk
1. nahnúť sa, nakloniť sa: hlawa pana Jeszenszky Mattyassowa k stolu sa nachilila (PRÍBOVCE 1727); podtlatý strom na tu stranu lechčegssý se nachýlil (PH 1770);
x. pren giž se pripozdiwa a den se nachilil (CO 17. st) zvečerilo sa; kdo se bogj Boha, potwrdj se w nem, nenachýli se (Le 18. st) nezmýli sa
F. kričy take kral izrahelsky Dawyd: Dnowe mogj gako stijn nachili se (SK 1697) moje dni sú spočítané, zomriem
2. kam odísť, uchýliť sa niekam: biť bi sa bil (Aborys) i zveďel, že bašša juž od ňeho žádné počti ňebuďe vibírať, ješťe bi sa bil do Syrii ňenachílil (BR 1785)
3. po čom pustiť sa po inej ceste, odchýliť sa: po tegže (pohanskej) sslapagi nachylil se nass narod (PP 1734)
4. prikloniť sa k niečomu, na niektorú stranu: na to sem se nachilil, abj takowj budunek wistawen bil (LIPTOV 1738); propendere in aliqvam partem: na ňekterú stranu nachyliti se (KS 1763); ta gest obicžag tam se nachilit, kde gest watssa psota (PEŠŤ 1787); nachyľovať sa ndk
1. k 1: Buh gako otec djteti swemu, kdy se nachyluge k padu, ruce swe podawa a gemu spomaha (SP 1696); clino: nachylugem se, sklonugem se; collis prominet ad pontum: na more se nachyluge hora (KS 1763); husté oboče nachilowalo se k bistrym očúm (PT 1778) malo šikmú polohu;
x. pren sol jam praecipitat: slunko se guž nachyluge (KS 1763) je nízko nad obzorom, zapadá; ďen se nachilowal (PT 1796) zvečerievalo sa
2. k 3: pocesnjk na strany nech se nenachiluge (KoB 1666); stadyal pod zeme yssly sme k poludnu se lepssie nachilugice na kročagy 111 (B. ĎARMOTY 1785)
3. k 5: warug se, žebys k nepráwósti se nenachylowal (KB 1757); nyechaj se tam moja vulya a chotzanyé nachiluje, kdze ti mnye szám, múdri Bose, povedzes (RSP 1758); nenáchjlug se k bosorákom (BlR 18. st);
x. pren rejectae retrorsum Hannibalis minae: nic se nenachylowali na Hanibalové pohrozeňá (KS 1763) nedbali na ne
4. k čomu mať sklon na niečo, smerovať k niečomu: wssecky stworené wěcy od sweg nátury k preměně a k porussenj gsu oddané a od sebe samých k zahynutj se nachylugu (MPS 1777)
5. neos k čomu hrozí niečo prepuknúť, stať sa: mezy wysokym stawem k roztržitostj se nachiluge (NK 1721)