Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa; n-l ju plakať; nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.; n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť; nen. si miesta byť nespokojný; kto hľadá, n-e;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce; obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa2: kde sa n-a bod? kde leží?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nachádzať ‑a ‑ajú, nachodiť ‑í ‑ia nedok.; nachádzať sa, nachodiť sa

nachádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou zisťovať prítomnosť niečoho, niekoho; opakovane al. postupne objavovať: n. cestu von; hľadá ženu a nachádza ju živú; napokon nachádza nezvestného pri rieke; Občas nachádzam v knihe alebo v časopise zabudnutý zdrap papiera. [E. Farkašová]; Hľadá, díva sa, až raz sa naňho šťastie usmeje - nachádza bronzovú sekeru. [V. Ferko]; Hneď im príde na um, že som i peniaze našiel, lebo obyčajne v také dni nachádzajú ľudia poklady. [Sln 1972]; Zvernice sa často zakladajú na nevhodných stanovištiach, napríklad v bučinách, kde zver nenachádza dostatok obživy. [PaR 2011]
2. (čo, koho (kde)) ▶ hľadaním, skúmaním al. uplatňovaním vedeckých poznatkov prichádzať na niečo nové, neznáme, utajené, odhaľovať, objavovať: n. významy, obrazy v básni; Robím si teraz problémy, nachádzam ťažkosti, skryté chyby, nedostatky. [J. Gregorec]
3. (čo; v zápore i čoho) ▶ premýšľaním, uvažovaním prichádzať na niečo; mimovoľne k niečomu dospievať: n. východisko zo situácie; n. príčinu niečoho; zatiaľ nenachádzam riešenie; nenachádzam (vhodné) slovái fraz.; nikde nenachádzala útechy; súčasťou tvorivého experimentu je hľadanie a nachádzanie pravdy o sebe; Dosiaľ len hľadala a nenachádzala. [V. Švenková]
4. (čo (v čom; v kom; u koho)) ▶ získavať, dosahovať isté duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobúdať: n. radosť, potešenie v cestovaní; n. spokojnosť v prítomnom okamihu; n. podporu v rodine; n. pochopenie, porozumenie u priateľov; V brechote psov nachádza hrejivé rozptýlenie. [P. Andruška]; Aký bol teda môj sobáš, keď ani teraz nenachádzam v sebe silu pomenovať ho pravým menom. [H. Zelinová]; Vtedy som bol presvedčený, že moja drina má zmysel, a nachádzal som v nej isté čaro. [I. Habaj]nachádzať uplatnenie uplatňovať sa
fraz. nachádzať si cestu/cestičku k niekomu začínať niekomu rozumieť, zbližovať sa s niekým; nenachádzať pokoj/pokoja a) trápiť sa pre niečo, pre niekoho b) byť niekým prenasledovaný; nenachádzam slov výraz znechutenia, ktorý vyjadruje pohoršenie nad niečím, z niečoho, obyč. z morálne zlého, neprijateľného konania inej osoby al. osôb
dok.nájsť


nachádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (v čom) ▶ jestvovať v istom stave, v istej, obyč. nepriaznivej, zložitej situácii, byť, ocitať sa: n. sa v kritickom stave, na pokraji nervového zrútenia; rodina sa nachádza v hmotnej núdzi; firma sa nachádza v konkurze; A čo keď sa dotyčný momentálne nachádza v hlbokej depresii? [Anton Hlinka]; Tematizuje zložitosť historickej situácie, v ktorej sa [Slovensko] nachádzalo v období autonómie. [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ (obyč. o človeku) byť niekde fyzicky prítomný, zdržiavať sa na určitom mieste, ocitať sa; syn. vyskytovať sa: n. sa v tesnom priestore; n. sa v cudzine, na Slovensku; nevieme, kde sa momentálne nachádza; na pozemku sa nachádza strážny pes; práve sa nachádzame na futbalovom štadióne; nachádzajú sa iba v polovici cesty; Udelil amnestiu trom zo štyroch, ktorí sa ešte nachádzali vo väzení. [R. Dobiáš]
3. (v čom) ▶ byť prítomný v istom prostredí, v prírode; jestvovať niekde v istej podobe; syn. vyskytovať sa: v atmosfére sa voda nachádza vo všetkých troch skupenstvách; v prírodných podmienkach sa niektoré chemické prvky takmer nenachádzajú; Bolo treba zistiť vek obetí, či sa v krvi nenachádza alkohol alebo iné toxické látky. [NP 1994]
4. (kde) ▶ (o veciach) jestvovať na istom mieste, v istej polohe; syn. byť, ležať, stáť, rozprestierať sa: kniha sa nachádza na polici; predávaný byt sa nachádza na prízemí; pred budovou sa nachádzajú lavičky, parkovacie miesta; divadlo sa nachádza na nábreží Dunaja; na severe krajiny sa nachádzajú hory; navštíviť mestá nachádzajúce sa južne od Prahy
5. mat. (koľkokrát v čom) ▶ (pri vyjadrovaní podielu) vyskytovať sa v istom celku ako menšia časť (deliteľ) deleného čísla, byť: koľkokrát sa nachádza 430 v 3 300?
dok. k 1, 2nájsť sa


nájsť nájde nájdu nájdi! našiel našla nájduc nájdený nájdenie dok. 1. (koho, čo (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou objaviť, zbadať niekoho, niečo, natrafiť na niekoho na niečo: n. schované dieťa; n. stratený dáždnik; n. na povale staré fotografie; n. úkryt, útočisko pred dažďom; n. cestu späť, von z niečoho; n. na mape ulicu, adresu; pomôžte n. zatúlaného psíka; ťažko nájdeš niečo lepšie; našiel ju plakať; v redakcii už nikoho nenašiel; vrátiť nájdenú vec majiteľovi; publ. mužstvo nenašlo premožiteľa neprehralo; Nemôžu nájsť v pamäti nijaké cudzie slovo, ktorým by sa blysli. [V. Šikula]; Viem, že cestujete po celom Slovensku, ale občas vás vari nájdeme doma? [M. Danieliszová-Jesenická]; Príbuznú dušu v domove nenašla. [Pd 1994] nestretla
2. (čo, koho (kde)) ▶ pátraním, skúmaním, uplatnením nových poznatkov zistiť, prísť na (doteraz) neznámu, skrytú al. utajovanú osobu, vec, objaviť, odhaliť: n. nezvestnú dievčinu; n. páchateľov; n. stopy; n. skrýšu pašerákov; n. poklad; n. bohaté náleziská zlata, zásoby ropy; n. nový zdroj energie; n. chybu v počtoch, v účtoch, v zozname; n. v krvi stopy po dopingu; policajti našli v zadržanom aute zbrane; Nájdem ich a potrestám. [J. Lenčo]
3. i nájsť si (koho, čo (kde)) ▶ úsilím, cieľavedomým hľadaním, premysleným počínaním získať, zaobstarať (obyč. vo svoj prospech): n. (si) opatrovateľku k deťom; n. kupca na dom; n. vhodného kandidáta; n. sponzora, partnera na podnikanie; n. odberateľa pre svoje výrobky; n. si ubytovanie; n. v rozpočte peniaze na opravu školy; nájdite si čas na oddych, na šport; n. si zamestnanie nie je jednoduché; nový domov našli v cudzej krajine; mal veľké šťastie, že našiel spolupracovníka, s ktorým si rozumie; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. [V. Šikula]
4. obyč.nájsť si (koho) hľadaním al. mimovoľne vzbudiť v niekom pozitívny postoj voči sebe, zoznámiť sa s niekým a nadviazať istý vzťah, získať si: n. si priateľa; n. si spolupracovníkov; našiel som si družku; konečne si našiel dievča a oženil sa s ním; našiel si milenku; našiel som ju, moju milovanú; matka mu sama našla nevestu; Našla si si tam aj kamarátky? [Sln 1972]
5. (čo; v zápore i čoho) ▶ uvažovaním, premýšľaním prísť na niečo, mimovoľne dospieť k niečomu: n. vhodný výraz; n. správne slová; n. riešenie, východisko, kompromis; n. nové možnosti; usiluje sa n. príčinu neúspechu; na niektoré otázky nevie n. odpoveď; nenájdeme v ňom ani kúska humánnosti; našiel spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti; vždy si našiel výhovorku, aby nemusel prísť; Kto chce nájsť dôvody, ten si ich vždy nájde. [Anton Hlinka]
6. (čo (v kom, v čom; u koho)) ▶ dosiahnuť, získať, načerpať určité duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobudnúť: n. lásku, radosť zo života; n. záľubu v cestovaní; n. potešenie v tom, čo robíme; n. pravdu; n. v niekom oporu; n. pochopenie u starej matky byť milovaný, prijatý; n. v niekom priateľa, spojenca, ochrancu, pomocníka; konečne našiel pokoj; v starostlivosti o chorých a opustených našla nový zmysel života; Keď sa zadíval na Ondriša, razom pochopil, že v ňom našiel kamaráta. [A. Habovštiak]; Dúfala, že u druhého muža nájde porozumenie, posilu... ale kdeže! [K. Lászlová]; Tieto príbehy som dlho nosil v sebe a bola to len otázka času, kedy nájdem odvahu napísať ich. [P. Jaroš]cirk. nájsť milosť u Boha dostať od Boha ako dar isté nezaslúžené dobrá □ nájsť uplatnenie uplatniť sa
fraz. nájsť recept na niečo objaviť riešenie, spôsob, návod na prekonanie niečoho; nájsť reč po dlhšom mlčaní sa ozvať, prehovoriť; nájsť sám seba spoznať sa, zistiť svoje schopnosti; nájsť [svoje] miesto pod slnkom al. nájsť [svoje] [trvalé/správne] miesto v živote a) dosiahnuť úspech, spoločenské postavenie, uplatniť sa b) dosiahnuť pokoj svedomia; nájsť si chodníček k niekomu al. nájsť si chodníček k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si niečiu priazeň; nájsť si k niekomu cestu al. nájsť si k sebe cestu zmieriť sa, zblížiť sa s niekým, začať si rozumieť; nájsť schodnú/správnu cestu vymyslieť vhodný, dostatočne obozretný postup, spôsob, taktiku na dosiahnutie cieľa; nájsť smrť/svoj hrob tragicky zahynúť, zomrieť; nájsť spoločnú reč a) zhodnúť sa v istých názoroch, postojoch, porozumieť si navzájom b) dohodnúť sa; nájsť správny kľúč prísť na dobré riešenie; nájsť svoje šťastie a) úspešne sa v niečom realizovať b) stretnúť životného partnera; nenájsť si miesta byť nespokojný, nevedieť, čo robiť; nenašiel na neho/pre neho dobré slovo nedokázal al. nemohol o ňom, s ním hovoriť dobre, bez hnevu ◘ parem. aký išiel/prišiel, takú našiel získal partnera s rovnakými, obyč. rovnako zlými povahovými vlastnosťami; čert čerta nájde zlí sa podporujú; čo sa za mladi naučíš, na starosť/v starobe akoby si našiel každá nadobudnutá vedomosť, zručnosť sa časom zíde; dobrý tovar kupca nájde predá sa; obyč. iron. kto čo hľadá, [to] nájde al. čo hľadal, to našiel zaslúži si to, čo ho postihlo; kto hľadá, [ten] nájde o zmysle hľadania riešení, odpovedí v živote; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; kto nájde priateľa, ten nájde poklad skutočný priateľ je cennejší ako bohatstvo; expr., trochu pejor. na každé vrece sa nájde záplata každá žena (aj menej pekná al. menej múdra) sa môže vydať; žaba kaluž nájde každý (aj neslušný) človek si nájde prostredie, ktoré mu je blízke
nedok. k 1, 2, 4, 5nachádzať


nájsť sa nájde sa nájdu sa našiel sa našla sa nájduc sa nájdenie sa dok. 1. (ako) ▶ náhle, nečakane sa vyskytnúť v istom položení, obyč. v nejakej nepriaznivej situácii, byť, ocitnúť sa: n. sa v zlom stave; Malé plechové dvere sa zavreli, našiel som sa v úplnej tme. [R. Dobiáš]
2. (kde) ▶ nečakane sa niekde vyskytnúť, dostať sa na určité miesto, ocitnúť sa: A zrazu sme sa našli v jelšavskej krčme. [V. Šikula]; Urobil dva kroky a našiel sa na dlážke. [D. Dušek]; Posotila nás [vlna] vpred a našli sme sa len pár stôp od Astrolaby. [V. Krupa]; Ani nevedeli ako, a našli sa v kruhu spomínaných mladých ľudí. [Anton Hlinka]
3. ▶ stať sa zreteľným, viditeľným, zjavným, objaviť sa, vyskytnúť sa: nájde sa niekto, kto nám pomôže?; sotva sa nájde človek, ktorý by vás nepoznal; a našli sa aj horšie prípady; nenašiel sa veru nikto, kto by sa ho zastal; Našli sa však i takí, ktorí zo strachu pred následkami prihlášku stiahli. [L. Kvasnička]; Žiaľ, hneď sa našli ľudia, ktorí celú akciu postavili do konfrontačnej roviny. [Pd 1994]
4. (v čom) ▶ naplno, s úspechom sa niečomu venovať, uplatniť sa, nájsť potešenie v niečom: n. sa v umení; našiel sa v povolaní lekára; našiel sa vo varení; našla sa v netradičnom športe, v šerme; Mám pocit, že sa v herectve našli. [NB 2009]
5. (ø; kde; s kým) ▶ stretnúť sa s niekým a navzájom sa spoznať, zoznámiť sa: kde a ako ste sa vy našli? - na letnej brigáde; Katka a Kristián sa našli vo vlaku; Našli sme sa, začali sme spolu žiť, a keď sme čakali dieťa, vzali sme sa. [P. Hudák]
fraz. nájsť sa na ulici byť bez domova al. bez práce; [dvaja] sa našli a) (o partneroch) veľmi dobre si rozumejú b) i pejor. (o ľuďoch podobnej povahy) majú veľa spoločných (obyč. negatívnych) charakterových vlastností, sú rovnakí
nedok. k 1, 2nachádzať sa, nachodiť sa2

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovaťbyť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je životvyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujúnachádzať sanachodiť sanájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveriatrvaťpretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sažiť (o tvoroch): na severe žijú medvedezastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

p. aj panovať 2


nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byťvyskytovať sanachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlínležaťrozprestierať sabyť položený (o veciach): obec leží v údolístáť (vzpriamene): na stole stojí vázadržať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byťnachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byťvyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrátbyť prítomnýjestvovať: vo vode je prítomný kyslík


odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie

nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;

dok. nájsť

|| nachádzať sa i nachodiť sa1

1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;

2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)

3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii


nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho

n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;

nedok. nachádzať i nachodiť

|| nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)

2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)

3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)

hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;

nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa

Morfologický analyzátor

nachádzať nedokonavé sloveso
(ja) nachádzam VKesa+; (ty) nachádzaš VKesb+; (on, ona, ono) nachádza VKesc+; (my) nachádzame VKepa+; (vy) nachádzate VKepb+; (oni, ony) nachádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nachádzal VLesam+; (ona) nachádzala VLesaf+; (ono) nachádzalo VLesan+; (oni, ony) nachádzali VLepah+;
(ty) nachádzaj! VMesb+; (my) nachádzajme! VMepa+; (vy) nachádzajte! VMepb+;
(nejako) nachádzajúc VHe+;
nachádzať_1 nachádzať nachádzať_2 nachádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nachádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor