Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

nacápať -e -u dok. hovor. expr.

1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz

2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nacápať ‑e ‑u dok.

nacápať -pe -pu/-pajú nacáp/nacápaj! -pal -puc/-pajúc -paný -panie dok.


nacápať sa -pe sa -pu sa (ne)nacáp sa/(ne)nacápaj sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa, načápať sa -pe sa -pu sa (ne)načáp sa/(ne)načápaj sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa dok.

nacápať -pe -pu nacáp! -pal -puc/-pajúc -paný -panie dok. hovor. expr. 1. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dať, umiestniť niečo niekam (bez poriadku), naklásť, nahádzať; syn. načápať: n. veci do práčky; n. kašu na tanier; n. do drezu špinavý riad; v záhradke nacápeme kvety len tak slobodne jeden vedľa druhého; webová stránka je neprehľadná, lebo autori tam nacápu všetko, čo uznajú za vhodné; Robia [v stánku] priam úžasné bagety, no zakaždým na ne nacápu hádam kilo čínskej kapusty, ktorú neznášam. [Z. Šulajová]; pren. triedna nám nacápala päťky za neskorý príchod
2. (čo na čo, na koho) ▶ naniesť na povrch niečoho roztierateľnú hmotu: n. si na tvár hrubú vrstvu krému; n. si na nechty cyklámenový lak; maliar nacápe farby na plátno a potom ich mieša; Celá splýva s bahnom, čo si na seba nacápala. [L. Piussi]
3. (koho; komu (po čom; na čo)) ▶ údermi, bitím potrestať niekoho, zbiť, nabiť; syn. naložiť, naplieskať: n. dieťaťu po zadku; najradšej by som ho nacápal; mala si mu poriadne n.!; nacápal mu na chrbát


nacápať sa, načápať sa -pe sa -pu sa (ne)nacáp sa/(ne)načáp sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa dok. hovor. expr. ▶ vypiť nadmerné množstvo alkoholu a upadnúť do stavu opitosti, opiť sa, spiť sa; syn. nadrúľať sa, nacengať sa: poriadne sa n.; fuj, hanba, takto sa n.!; večer sa zase pôjdeme s kamarátmi niekam n.; rozprávali sa o tom, ako sa včera nacápali, načápali; bol dobre nacápaný, načápaný; nevedel prejsť ani kúsok, nohy ho ledva niesli, taký bol nacápaný

nacápať 1. p. zbiť 3 2. p. naložiť 2


naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nacápať, -e, -u dok. hovor. expr.

1. (koho, komu) dať, zasadiť údery, nabiť, zbiť niekoho: Boli by im dedinčania nacápali po hubách. (Heč.)

2. (čo, čoho) naklásť, nahádzať: Akoby naňho sám pánboh zdravie nacápal (Heč.) je celkom zdravý. Taj jalovizne, akoby ju nacápal (Hviezd.) je tučná

nacápať dok.
1. strsl, zsl expr. nabiť, zbiť: Nacápav som ho tak, ako si zaslúživ (Hliník n. Hron. NB); Misel som ho po holé riči nacápač (Kameňany REV); Nacápú ca, ňechoj ta! (Prosné PB); Chicev ho na marhulách, dobre ho nacápav a kopóv ho (Bučany HLO)
2. strsl, zsl expr. naklásť, nahádzať, rozhodiť: Vetor tej horiace šúbike odnášau̯, bolej tam nacápanej po šeckom poľi (Lešť MK); Vos som mal nacápaní vrchuvato, ledvá son sa z hvór dokiépil (Dol. Súča TRČ); Tú maltu tam nacápav, trochu rozetrev a za chvílu mav hotovú celú sťenu (Lapáš NIT)
L. nacápat jedla na taniérek (Myjava), nacápadz jella (V. Rovné BYT) - veľa naklásť
F. tlsté je to ďieťa, jag bi ho nacápau̯ (Bánovce n. Bebr.), jakí je tlstí, jag bi nanho nacápav (Lukáčovce HLO) - o veľmi tučnom človeku
3. expr. naohovárať niekoho, navravieť na niekoho nepravdy, nakydať: Nacápala naňho tolké hnusobi, že hu buďe žaluvať (V. Maňa VRB)


nacápať sa dok.
1. expr. veľa behať, brodiť sa po blate: Čo sa ten chlapčisko nacápe po najvaččém blate aš strach! (Brestovany TRN)
2. expr. dobre sa najesť, napchať sa: To som sa čilej poriadňe nacápav (Hliník n. Hron. NB); A mi zme sa nacápali, kerí zme boli hlanní (Kostolný Sek NZ)
3. expr. opiť sa: On si tam chrní pot vozom, tak sa nacápav (Červeník HLO)

nacápať nacápať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu