nacápať -e -u dok. hovor. expr.
1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz
2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát
nacápať -pe -pu/-pajú nacáp/nacápaj! -pal -puc/-pajúc -paný -panie dok.
nacápať sa -pe sa -pu sa (ne)nacáp sa/(ne)nacápaj sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa, načápať sa -pe sa -pu sa (ne)načáp sa/(ne)načápaj sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa dok.
nacápať -pe -pu nacáp! -pal -puc/-pajúc -paný -panie dok. hovor. expr. 1. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dať, umiestniť niečo niekam (bez poriadku), naklásť, nahádzať; syn. načápať: n. veci do práčky; n. kašu na tanier; n. do drezu špinavý riad; v záhradke nacápeme kvety len tak slobodne jeden vedľa druhého; webová stránka je neprehľadná, lebo autori tam nacápu všetko, čo uznajú za vhodné; Robia [v stánku] priam úžasné bagety, no zakaždým na ne nacápu hádam kilo čínskej kapusty, ktorú neznášam. [Z. Šulajová]; pren. triedna nám nacápala päťky za neskorý príchod 2. (čo na čo, na koho) ▶ naniesť na povrch niečoho roztierateľnú hmotu: n. si na tvár hrubú vrstvu krému; n. si na nechty cyklámenový lak; maliar nacápe farby na plátno a potom ich mieša; Celá splýva s bahnom, čo si na seba nacápala. [L. Piussi] 3. (koho; komu (po čom; na čo)) ▶ údermi, bitím potrestať niekoho, zbiť, nabiť; syn. naložiť, naplieskať: n. dieťaťu po zadku; najradšej by som ho nacápal; mala si mu poriadne n.!; nacápal mu na chrbát
nacápať sa, načápať sa -pe sa -pu sa (ne)nacáp sa/(ne)načáp sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -paný -panie sa dok. hovor. expr. ▶ vypiť nadmerné množstvo alkoholu a upadnúť do stavu opitosti, opiť sa, spiť sa; syn. nadrúľať sa, nacengať sa: poriadne sa n.; fuj, hanba, takto sa n.!; večer sa zase pôjdeme s kamarátmi niekam n.; rozprávali sa o tom, ako sa včera nacápali, načápali; bol dobre nacápaný, načápaný; nevedel prejsť ani kúsok, nohy ho ledva niesli, taký bol nacápaný
nacápať 1. p. zbiť 3 2. p. naložiť 2
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať
nacápať, -e, -u dok. hovor. expr.
1. (koho, komu) dať, zasadiť údery, nabiť, zbiť niekoho: Boli by im dedinčania nacápali po hubách. (Heč.)
2. (čo, čoho) naklásť, nahádzať: Akoby naňho sám pánboh zdravie nacápal (Heč.) je celkom zdravý. Taj jalovizne, akoby ju nacápal (Hviezd.) je tučná
nacápať dok. 1. strsl, zsl expr. nabiť, zbiť: Nacápav som ho tak, ako si zaslúživ (Hliník n. Hron. NB); Misel som ho po holé riči nacápač (Kameňany REV); Nacápú ca, ňechoj ta! (Prosné PB); Chicev ho na marhulách, dobre ho nacápav a kopóv ho (Bučany HLO) 2. strsl, zsl expr. naklásť, nahádzať, rozhodiť: Vetor tej horiace šúbike odnášau̯, bolej tam nacápanej po šeckom poľi (Lešť MK); Vos som mal nacápaní vrchuvato, ledvá son sa z hvór dokiépil (Dol. Súča TRČ); Tú maltu tam nacápav, trochu rozetrev a za chvílu mav hotovú celú sťenu (Lapáš NIT) L. nacápat jedla na taniérek (Myjava), nacápadz jella (V. Rovné BYT) - veľa naklásť F. tlsté je to ďieťa, jag bi ho nacápau̯ (Bánovce n. Bebr.), jakí je tlstí, jag bi nanho nacápav (Lukáčovce HLO) - o veľmi tučnom človeku 3. expr. naohovárať niekoho, navravieť na niekoho nepravdy, nakydať: Nacápala naňho tolké hnusobi, že hu buďe žaluvať (V. Maňa VRB)
nacápať sa dok. 1. expr. veľa behať, brodiť sa po blate: Čo sa ten chlapčisko nacápe po najvaččém blate aš strach! (Brestovany TRN) 2. expr. dobre sa najesť, napchať sa: To som sa čilej poriadňe nacápav (Hliník n. Hron. NB); A mi zme sa nacápali, kerí zme boli hlanní (Kostolný Sek NZ) 3. expr. opiť sa: On si tam chrní pot vozom, tak sa nacápav (Červeník HLO)