Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať, uchopiť isté množstvo niečoho (obyč. pohybom zdola): n. vodu z prameňa, n. si polievku; n. si do topánok (snehu); býk ho n-l na rohy

2. takým pohybom naplniť: n. vedro vody

3. pojať (do seba), nadobudnúť, získať, vziať: n. vzduch do pľúc; kde n-l toľko peňazí; n. si veľa roboty; n. odvahu; lietadlo n-lo výšku vyletelo do výšky

4. urobiť záhyby (na látke), zriasiť: n. sukňu

● kde si to n-l? odkiaľ to vieš? n. na obrátkach zrýchliť sa;

nedok. naberať

// nabrať sa

1. dostať sa niekde, načrieť sa: do topánok, do ucha sa mu n-la voda

2. hovor. vyskytnúť sa, objaviť sa: kde sa toho toľko n-lo? kde si sa tu n-l?

nedok. naberať sa

naberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získavať, brať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja: n. vodu, vody z potoka, zo studne; zvykli si n. turčiansku minerálku do fliaš priamo z prameňa; Zastali nad jamou, z ktorej sa kedysi naberala tehliarska hlina. [J. Blažková]; Hasič pilotoval helikoptéru, ktorá z mora naberala vodu do podtlakovej nádrže. [LT 2000]
2. (čo z čoho; do čoho) ▶ vyberať, odoberať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami, brať isté množstvo z niečoho a dávať niekam, nakladať: n. maltu do vedra; n. guláš z kotla, z hrnca; n. si polievku na tanier; kuchár naberá do misiek iba mäso; žiaci si sami naberali jedlá z nádob; naberal vodu do dlaní a pil
3. (čo (do čoho; čím)) ▶ siahať rukou niekam a uchopovať, brať niečo; brať so sebou vo väčšom množstve: videla pani majstrovú, ako do papierového vrecka naberá koláče, šišky, kusy torty; krajčír sa zohne a naberá si špendlíky do úst; naberali sme rukami ryžu do úst tak rýchlo, ako sme len vládali
4. (čo) ▶ plniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedrá vody; iných videl, ako si naberali druhý tanier polievky; Naberali si [deti] plné dlane, zakláňali hlavy a ústa si kúskami mäsa plnili tak, že ledva dokázali prežúvať. [M. Vadas]
5. (koho) ▶ brať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoľovať niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí; syn. prijímať, priberať: firma naberá nových zamestnancov; rozhlas naberal nových moderátorov; Už od začiatku naberala automobilka ľudí zo všetkých regiónov Slovenska. [HN 2007]
6. (čo; na čom) ▶ získavať určité vlastnosti, znaky; meniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobúdať: hádka naberá na intenzite; športy na kolieskach začínajú n. na popularite; olej naberá zelenkastú farbu; vďaka horúcemu letu hrozno rýchlo naberá cukornatosť; naberám prvý bronz mám stmavnutú pokožku od slnka
7. (čo; na čom) ▶ (o predmetoch, javoch) dosahovať určité fyzikálne hodnoty al. približovať sa k ich dosiahnutiu: lietadlo naberá rýchlosť, výšku; n. správny kurz ↗ i fraz.; loď naberá smer severovýchod; vietor naberá silu, na sile silnie
8. (čo (na čo/s neurčitkom)) ▶ koncentrovať v sebe väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, zbierať, získavať, nadobúdať: oddychovať a n. silu na nový začiatok; začína n. stratenú kondíciu, rovnováhu; postupne vekom bude n. skúsenosti; na dovolenke sme pomaly naberali energiu; dlho naberala odvahu povedať novinku rodičom
9. (koho, čo) ▶ pojímať do vnútra; vťahovať do seba, do útrob: n. vzduch do pľúc; slon naberá vodu chobotom; lietadlo naberá pasažierov
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopovať priadzu pomocou ihlice pohybom odspodu nahor; rozmnožovať počet očiek rozpletaním jedného očka: n. očko spredu, zozadu; pri pletení rukáva začneme n. postupne
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) robiť záhyby obyč. na látke, skladať, riasiť: n. rukávy; n. látku na rukávoch; šaty mali osobitne strihaný živôtik a širokú sukňu naberanú v páse
12. hovor. (čo; koľko; ø) ▶ zväčšovať svoju telesnú hmotnosť, priberať (často nechcene); cvičením, stravou nadobúdať plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svaly, svalovú hmotu; n. pred súťažou potrebné kilogramy; ženy po päťdesiatke zvyknú n. tučnieť; počas sviatkov človek ľahko naberá □ naberať na váhe a) (o človeku) priberať, tučnieť b) (o veciach) stávať sa ťažším, oťažievať
◘ fraz. naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily na ďalšiu činnosť; naberať druhý dych a) nadobúdať nové sily, novú životnú energiu b) expr. al. trochu iron. (o starnúcich mužoch) aktívne sa zaujímať o ženy, obyč. mladšie; naberať grády/spád/obrátky/na obrátkach postupne sa stupňovať, zosilňovať, zvyšovať, zrýchľovať; naberať správny kurz vyvíjať sa pozitívne s predpokladom dobrých výsledkov; naberať vietor do plachiet (o človeku) a) rozbiehať sa s uskutočňovaním niečoho b) získavať odhodlanie, rozhodnosť
▷ dok. ↗ nabrať

naberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. (do čoho) ▶ (o sypkých a tekutých látkach) dostávať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu a pod., prenikať, vnikať: do poškodenej loďky sa rýchlo naberá voda; Všade naokolo je piesok, ktorý sa naberá do topánok. [P. Vilikovský]; Keď strácala pod nohami dno, voda sa jej naberala do nosa. [J. Balco] ▷ dok. ↗ nabrať sa

nabrať -berie -berú naber! -bral -berúc -bratý/-braný -bratie/-branie dok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získať, vziať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja, načerpať: n. vodu, vody zo studne; n. benzín na čerpacej stanici; Pri potoku sme nabrali vodu a začali prať a sušiť plienky a variť polievku. [L. Takáč]; Záujemcovia si môžu nabrať mlieko do vlastných fliaš, alebo majú k dispozícii automat na sklenené či plastové fľaše. [Sme 2010]
2. (čo/čoho komu (na čo; do čoho)) ▶ zobrať isté množstvo z niečoho a dať niekam, naložiť, vybrať, odobrať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami: n. piesok na lopatku; n. si čaj; naberie si na tanier ryžu, ryže; najskôr nabrala všetkým trom polievku; poriadne mu naberte!; nabrala si do misky trochu guľáša; nabral si iba polovičnú porciu; Na, naber si kapusty, ešte je teplá. [A. Pavelková]
3. (čo/čoho (do čoho)) ▶ siahnuť rukou niekam a uchopiť, vziať niečo (so sebou), zobrať: n. za hrsť orieškov; n. do dlane fazuľky a po dve ich hádzať do jamky; odmerkou nabrala kávu a nasypala do do šálky; Zohol sa, nabral plnú náruč triesok a pobral sa do domu. [P. Jaroš]; Albínko si nabral plné vrecká, pagáče mal rád. [D. Dušek]; Výprava môže nabrať potrebných zásob a porobiť najnevyhnutnejšie opravy. [V. Krupa]
4. (čo) ▶ naplniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedro vody; n. si z každého jedla plný tanier; nabral si veľkú lyžicu zemiakového šalátu; naberiem si plnú misku vločiek; Pustí vodu, naberie za pohár, zaleje oheň, pozrie, či ešte horí. [LT 1997]
5. (koho, čo) ▶ zobrať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoliť niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí, prijať, pribrať: n. zamestnancov, nové pracovné sily; do konca sezóny ešte naberieme nových hráčov; nabrali brigádnikov na polovičný úväzok; firma nabrala dostatok kvalifikovaných ľudí; Školy nabrali množstvo poslucháčov [Slo 2002]
6. (čo) ▶ získať isté vlastnosti al. znaky; zmeniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobudnúť: po lyžovačke nabrala zdravú farbu; syr nabral v chladničke zvláštnu pachuť; hrozno nabralo cukornatosť; rok priniesol zmeny a život zrazu nabral zmysel; Čierne hrozno treba nechať na viniči trochu dlhšie, no aj potom v kadičkách vykvasiť, aby malo kedy červené víno nabrať trpkastú chuť. [V. Šikula]
7. (čo; na čom) ▶ (obyč. o predmetoch, o javoch) dosiahnuť určité fyzikálne hodnoty; zvýšiť stupeň intenzity fyzikálnych hodnôt: n. smer ↗ i fraz.; n. kurz ↗ i fraz.; lietadlo nabralo potrebnú rýchlosť, výšku; vietor nabral obrovskú silu, nabral na sile zosilnel; bežec nabral tempo zrýchlil; spojenecké bombardovanie nabralo na intenzite
8. (čo) ▶ s vynaložením určitého úsilia zhromaždiť v sebe niečo; skoncentrovať väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, síl, získať; syn. nadobudnúť: n. kondíciu, prax, skúsenosti; n. smelosť; n. odvahu na zmenu; n. odhodlanie začať odznova; n. inšpiráciu dostať podnet, inšpirovať sa; n. cvik; usiloval sa n. viac istoty pri tanci; keď si zaplávam, oddýchnem si, naberiem viac sily; pochváľte ho, prestane sa báť a naberie sebavedomie
9. (čo) ▶ pojať do vnútra; vtiahnuť do seba, do útrob: n. pasažierov na palubu; n. dych ↗ i fraz.; Prikývol Vilo a zhlboka nabral do pľúc vzduch. [J. Žarnay]
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopiť priadzu ihlicou, obyč. pohybom odspodu nahor; zväčšiť počet očiek na ihlici rozpletením jedného očka: n. priadzu; n. očká z pomocnej ihlice; n. dvadsať očiek; najjednoduchšie je to tak, že očká naberiete na okrajoch pleteniny
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) urobiť záhyby obyč. na látke, naskladať, zriasiť, nazberať: n. látku na sukni; rukávce kroja boli na pleciach a ramenách nabraté do gule
12. hovor. (čo; koľko) ▶ zväčšiť svoju telesnú hmotnosť, pribrať; cvičením, stravou nadobudnúť plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svalovú hmotu; cvičením nabral svaly; bol dlho chorý a veľmi schudol, preto teraz musí n.; poľavila som pri diéte a zasa som nabrala; trápia vás nabraté kilá? □ nabrať na váhe a) (o človeku) pribrať, stučnieť b) (o veciach) stať sa ťažším, oťažieť, ↗ i fraz.
13. (čo) ▶ obstarať si niečo vo veľkom až nadmernom počte; vziať si za povinnosť neprimerane veľa istých záväzkov, prijať: n. veľa tovaru do skladu; nabral množstvo objednávok a nestíha ich vybaviť; otec si nabral veľa pôžičiek; nabrala si príliš veľa zákaziek
14. (koho) ▶ prudkým nárazom dopravného prostriedku zhodiť, zvaliť a spôsobiť poškodenie, zranenie, zraziť: nepozorný vodič v plnej rýchlosti nabral chodca; opitý motocyklista nabral policajta; vošla na cestu a taxík ju nabral na pravú stranu kapoty; Cyklistka sa pozerala rovno pred seba a ja som ju nabrala zboku z ľavej strany. [VNK 2002]
15. (koho, čo) ▶ pri pohybe prudko zasiahnuť, niečoho, niekoho, udrieť, vraziť, naraziť: obranca zozadu nabral spoluhráča; Počas jazdy mu spadla z nohy kolenačka a vo vysokej rýchlosti nabral nechráneným kolenom obrubník. [Šp 2007]
16. (koho (čím, na čo)) ▶ (o zvieratách) krátkym silným pohybom hlavy zdola nahor nastoknúť niekoho na rohy, na kly, poraniť rohami, klami, nabodnúť: býk nabral návštevníka rohami, na rohy; pokúste sa vyhnúť sa rozzúrenému diviakovi, aby vás nenabral; Rozvášnené zvieratá [počas koridy] bežcov niekedy dostihnú a buď ich naberú, alebo pošliapu. [HN 2007]; Hrubokožec nabral svoju obeť zozadu svojimi klami. [Sme 1993]
17. (koho, čo) ▶ nadobudnúť, získať niečo, niekoho, prísť k niečomu, obyč. nevedomky, nečakane: nechápem, kde som tie vírusy nabral; skadiaľ len nabrala takého skvelého chlapa; kde by nabrali toľko peňazí?
◘ fraz. expr. nabrať si niečoho ako vôl/baran na rohy a) prijať nadmerne veľa povinností, záväzkov, práce a nestíhať ich vykonať b) byť chamtivý, nenásytný; kde si to nabral? vyjadruje údiv al. pochybnosť o pravdivosti informácie, odkiaľ to vieš?; nabrať dychu/[nový] dych získať silu na ďalšiu činnosť, vzchopiť sa, vzpružiť sa; nabrať grády/[rýchly]spád/obrátky/na obrátkach zintenzívniť sa, zosilnieť, zvýšiť sa, zrýchliť sa; nabrať hrozivé/obludné rozmery (o nepriaznivej situácii) zdať sa neriešiteľným, bezvýchodiskovým, vyzerať nebezpečne; nabrať na váhe (o jave, udalosti) nadobudnúť význam, dôležitosť; nabrať správny kurz/smer vývin je pozitívny a predpokladajú sa dobré výsledky; nabrať plnšie tvary (obyč. o dievčati, o žene) a) zaobliť sa, vyspieť b) pribrať; nabral si na plecia viac, než unesie a) prijal, vzal na seba priveľa povinností, úloh, záväzkov (neprimerane možnostiam, silám) b) zaťažil sa niečím, za čo nezodpovedá; publ. nabrať reálne kontúry javiť sa, stať sa určitým, konkrétnym
▷ nedok. 1 – 12 ↗ naberať

nabrať sa -berie sa -berú sa (ne)naber sa! -bral sa -berúc sa -bratý/-braný -bratie sa/-branie sa dok. 1. (do čoho (komu)) ▶ (o tekutých a sypkých látkach) dostať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu, vniknúť, preniknúť do niečoho a naplniť to: do čižiem sa nám nabral sneh; do topánok sa mu nabrala voda; musí vylievať nabranú vodu z člna; Vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo, do kabíny sa nabralo množstvo hliny. [VNK 2001]
2. hovor. obyč. v spojení so zámenami odkiaľ al. kde ▶ náhle, nečakane sa ocitnúť na určitom mieste, vyskytnúť sa, objaviť sa; syn. vziať sa: kde si sa tu nabral?; odkiaľ sa tu nabralo toľko psov?; A tento sa odkiaľ nabral? [D. Hevier]; Kde by sa tu nabrali poľovníci? [J. Kot]; A odkiaľ sa nabrali tie hrozné machule na novučičkej sukni? [Sln 1974]
▷ nedok. k 1 ↗ naberať sa

nabratý -tá -té, nabraný -ná -né príd. ▶ (o látke, odeve) upravený do záhybov; majúci záhyby, nariasený, naberaný, nazberkaný: nabraté, nabrané rukávy, volány; obľubuje nabraté sukne zo splývavých materiálov; Nenosia sa už nabraté šušťáky, ale skôr dole rozšírené legíny. [VNK 2002] ▷ ↗ i nabrať

brať¹, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

nabrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.

1. (čo, čoho) vziať, zobrať nejaké množstvo niečoho: n. do pohára vody, n. si na tanier polievku (polievky); Naberže z tej trávy za náručie. (Tim.) Nabral si do batoha obživy. (Ondr.) A takú (ťažkú) fúru nabral i notár. (Taj.)

2. (čo, čoho) nadobudnúť, získať: Nuž ale kdeže toľko peňazí len nabral, aby mohol odkúpiť otcov majetok? (Kuk.); n. smelosť (smelosti), odvahu (odvahy), n. novej chuti do práce; n. výšku (o lietadle) dostať sa do výšky; n. správny smer dať sa správnym smerom

● hovor.: n. dych začať normálne dýchať, trocha si oddýchnuť (napr. po veľkej námahe); Kde si to nabral? Ako si k tomu prišiel? Odkiaľ to vieš? n. si niečo do hlavy vytrvale sa zaoberať nejakou myšlienkou, upriamiť sa na niečo; n. na seba pribrať na váhe, stučnieť;

3. (koho, čo) nabodnúť, napichnúť: Znova sa vrátil (nosorožec) nabral dravca na rypák. (Ondr.) Napokon to nabral na okutý koniec čakana a odhodil z cesty. (Jil.)

4. (čo) urobiť záhyby na látke, zriasiť: nabratá mašľa (Kuk.);

nedok. naberať

|| nabrať sa

1. dostať sa, vniknúť niekam (obyč. o tekutine al. o sypkej hmote): Ak sa naberie vody do ucha, zapchá sa dlaňou. (Ráz.)

2. (čím) nasiaknuť; naplniť sa: Nenecháme izbu, aby sa nabrala vôňou z kuchyne. (Kuk.); pren. Syn nabral sa ľahkými mravmi. (Podj.) Pani notárová nabratá je takýmto duchom. (Šolt.)

3. utvoriť, vytvoriť záhyby, zriasiť sa: Čelo sa jej nabralo do vrások. (Kuk.)

4. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa: Kde si sa tu nabral? Ako to, že si tu? Prečo si tu? (výraz počudovania, prekvapenia); Kde sa toho toľko nabralo? Ako to, že je toho toľko?;

nedok. k 1-3 naberať sa