Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nabiť -je -jú dok.

1. zbiť (význ. 3), ubiť, vybiť: n. dieťa;

pren. expr. poraziť, premôcť: n. súpera

2. údermi navliecť, naraziť: n. obruč na sud

3. povbíjať, natĺcť: n. klince (-ov) do steny

4. expr. natlačiť, napchať: n. kufor, n-tá električka, peňaženka

5. naplniť nábojom: n. pušku, n-tý revolver

6. vsunúť (náboj ap.): n. strelu do hlavne; slang. n. film založiť do aparátu

7. dať elektr. náboj: n. akumulátor

n. niekomu niečo do → hlavy; expr. bitkom n-tý preplnený;

nedok. k 2 – 7 nabíjať -a

// nabiť sa

1. natlačiť sa, vbiť sa: do jamiek sa n-lo skálie

2. získať, dostať elektr. náboj: akumulátor sa n-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nabiť ‑je ‑jú dok.; nabiť sa

nabíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo kam; čo kadiaľ) ▶ prudkými údermi, tlakom umiestňovať predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. vbíjať, vrážať, vtĺkať, zatĺkať: n. klince do dosky; začal dookola n. stanové kolíky; počas výstupu postupne nabíjal skoby do skalnej steny
2. (čo) ▶ vkladať náboj, náboje do strelnej zbrane; dopĺňať zbraň strelivom: n. revolver, pušku; n. zbraň po každom výstrele; vojaci rýchlo nabíjali; nenabíjajte pušku, kým nie ste pripravený zaujať streleckú polohu!; Pred pevnosťou postávali pešiaci i jazdci, delostrelci nabíjali kanóny. [V. Krupa]; Zaľahol som za skalu a už som aj automat nabíjal a strieľal, nabíjal a strieľal. [Ľ. Zelienka]
3. (čo) ▶ napojením na zdroj dopĺňať prístroj, zariadenie elektrickou energiou: n. kondenzátor; n. batérie; n. si mobil; indikátor nabíjania akumulátora; dodržať čas, cyklus nabíjania; kúpiť si adaptér na nabíjanie MP3 prehrávača; monočlánky možno n. pomaly alebo rýchlonabíjaním
4. (čo (čím)) ▶ vkladať, dopĺňať určité údaje cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou: n. čipovú kartu na MHD údajmi používateľa; nabíjanie dopravnej karty finančnou čiastkou
5. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno napĺňať, napchávať, natláčať: n. matrac slamou; n. si fajku; plevy sa nabíjali do ľanového vrecka, z ktorého sa urobil vankúš na pletenie čipiek; ručné nabíjanie hliny do drevených foriem; Ovčí syr sa v letných mesiacoch melie so soľou a nabíja do drevených sudov. [NP 1982]
6. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, posúvaním umiestňovať na určitý predmet niečo, nasúvať, navliekať; syn. narážať: n. obruče na sud
dok.nabiť


nabíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. ▶ (o predmetoch) získavať, čerpať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybíjať sa: kondenzátor sa postupne nabíja; pripojená batéria sa rýchlo nabíja; mobil stačí položiť na bezdrôtovú nabíjačku a okamžite sa začne n.; vreckový počítač sa nabíja pomocou nabíjacej kolísky
2. (čím; ø) ▶ stávať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa vzájomným trením; atómy putujú medzi elektródami tam aj späť podľa toho, či sa nabíjajú alebo vybíjajú
3. (čím) ▶ nadobúdať stav fyzickej a duševnej pohody aktívnym oddychom: navzájom sa nabíjame pozitívnou energiou; Ako sa nabíjate? Ja sa nabíjam tým, že sa na všetko teším. [Sme 2009]
4. (do čoho) ▶ (o hmote) dostávať sa niekam, prenikať do vnútornej časti niečoho, vnikať, naberať sa: blato sa nabíja do pneumatík a robí na ceste stopy; Na Spálenej je už zvlhnutý sneh a nabíja sa do mačiek. [KSl 1983]
dok.nabiť sa


nabiť -bije -bijú nabi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. (čo do čoho) ▶ údermi, tlakom umiestniť predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. zatĺcť, natĺcť, povrážať: n. klince do dosky; stačilo by do zeme n. kolíky a na ne upevniť reťaze, ktorých by sa mohli ľudia pridŕžať pri strmom výstupe; Nikoho sa neopýtali, či môžu, len nabili tabule - kultúrna pamiatka. [ŽVč 2004]
2. (koho, čo) ▶ bitím, údermi spôsobiť niekomu telesnú bolesť; potrestať bitkou; syn. zbiť, vybiť: otec ho nabije pre hocičo; nabil psa; nabili ho, keď išiel z tancovačky
3. (čo) ▶ vložiť, vsunúť náboj, náboje do strelnej zbrane; naplniť zbraň strelivom: n. pušku; vyberie pištoľ, nabije ju a odistí; zbrane mali nabité; Ondro schmatol vzduchovku, nabil a vybehol na dvor. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ dodať, doplniť elektrickú energiu do elektrického zariadenia, obyč. z napájateľného zdroja: n. batériu, batérie; n. mobil; vybité akumulátory nabijeme na plnú kapacitu; fotoaparát vydrží na jedno nabitie dosť dlho
5. (čo (čím)) ▶ vložiť, doplniť určité údaje, hodnoty cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou; naplniť určitými údajmi, hodnotami: n. kredit do mobilu; predplatenú kartu musíte n. určitou dopredu určenou sumou; nabitý multifunkčný študentský preukaz sa dá použiť na rôzne zľavy a výhody; nemusíte stále so sebou nosiť hotovosť, stačí, ak si nabijete platobnú kartu
6. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno naplniť, napchať, natlačiť: n. hlinu do formy; n. trhavinu do puklín skaly; n. si fajku tabakom; Rozopol tašku, čierna peňaženka bola nabitá päťstokorunáčkami. [M. Zelinka]; Potľapkáva vrece nabité múkou [K. Horák]
7. expr. (koho, čo) ▶ v športovom súperení, v zápase poraziť s veľkým náskokom: patrí sa n. súperov; domáci nabijú hosťujúce mužstvo hocikedy; v šípkach by možno nabili aj mladších hráčov; nabili ich na domácom ľade; Sám zaplatím po tri pivá, keď ich [v kolkoch] nabijem, - zasmial sa mäsiarsky tovariš Ján Soták. [P. Jaroš]
8. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, údermi umiestniť zvonka na niečo, nasunúť, navliecť, nastoknúť; syn. naraziť: n. obruč na sud
fraz. nabiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo
nedok. k 1, 3 – 6nabíjať


nabiť sa1 -bije sa -bijú sa nabi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok. 1. ▶ (o predmetoch) získať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybiť sa: mobil sa už nabil, odpoj ho zo siete!; za aký čas sa kondenzátor nabije na 500 V?; solárny kolektor sa nabije za niekoľko hodín; batéria ešte nie je dostatočne nabitá
2. (čím; ø) ▶ stať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa kladne, záporne; telesá sa nabijú trením; pri česaní vlasov sa hrebeň nabije statickou elektrinou
3. (čím) ▶ nadobudnúť stav fyzickej a duševnej pohody; aktívnym oddychom získať potrebnú vitalitu: n. sa novou, pozitívnou energiou
4. ((komu) do čoho) ▶ (o hmote) dostať sa niekam, preniknúť do vnútornej časti niečoho, vniknúť, nabrať sa: do topánok sa mu nabil sneh; drobné kamienky sa nabili do podrážok; vietor priniesol ťažké, oceľovosivé oblaky, nabité vodou
nedok.nabíjať sa


nabiť sa2 -bije sa -bijú -bil sa dok. (koho) obyč. s výrazom miery ▶ veľakrát zasiahnuť niekoho údermi a tak mu spôsobiť bolesť; veľa ráz potrestať bitkou: n. sa detí; - Prečo ma bijete? Prečo? Už ste sa ma dosť nabili! [M. Zelinka]


nabitý -tá -té príd. 1. ▶ (o strelnej zbrani) v ktorom sú náboje: n. revolver; v rukách držal nabitú zbraň; vojaci stáli prichystaní s nabitými puškami; Nábojnicu vsunul do hlavne a nabitú pištoľu položil na okno. [R. Jašík]
2. 2. st. -tejší trochu expr. (i čím) ▶ naplnený do krajnosti, priveľmi plný, preplnený; syn. naprataný: mať n. pracovný program, deň; ráno ju čakala nabitá čakáreň plná ľudí; v tomto roku je môj termínový kalendár oveľa nabitejší než vlani; rok nabitý tragikou, utrpením [J. Zdražil]; Pozdĺž trate kráčal guľatý vojačik s nabitým batohom na chrbte. [J. Hrušovský]
fraz. bitkom nabitý al. nabitý na prasknutie celkom, úplne plný, preplnený; byť nabitý energiou (o človeku) byť plný zdravia, vitality
▷ ↗ i nabiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i onaproti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa


nabiť1, -bije, -bijú dok. (čo)

1. vyplniť nejaký priestor, natlačiť, vtlačiť niečo do niečoho: (Vrecia) nabili dotuha. (Kuk.) Nabil svoju zapekačku dohánom. (Kuk.); izba nabitá študentmi (Bod.); pren. Stačila nabiť do mladého srdca pýchy. (Vaj.)

n. si niečo do hlavy sústrediť sa, upriamiť sa na niečo; n. niekomu niečo do hlavy naučiť; nanútiť nejakú mienku;

2. vložiť náboj do strelnej zbrane: n. pušku, revolver;

3. el. tech. dať niečomu elektrický náboj: n. akumulátor;

4. text. vložiť do tkáčskeho člnka cievku s útkom;

5. naraziť, navliecť údermi na povrch niečoho: Zviazal obruč, osadil ju na sud a nabil obuchom. (Jes-á)

hovor. n. niečo na svoje kopyto prispôsobiť, upraviť si, vyložiť po svojom;

6. povbíjať: n. klince (klincov) do dosky;

nedok. k 1-5 nabíjať

|| nabiť sa natlačiť sa, vtlačiť sa do niečoho, niekam; vyplniť sa, naplniť sa niečím: do dierok sa nabila zem; pren. expr. Ja som vybrnkol z nášho hniezda nabiť sa duchom svätým. (Jes.);

nedok. nabíjať sa


nabiť2, -bije, -bijú dok. (koho)

1. zbiť, ubiť: Teta nabila našu mamu. (Heč.)

2. premôcť, poraziť: Taliančikov sme nabili! Päť nula! (Jes.) Nabijem ťa v šachu. (Jégé)

Morfologický analyzátor

nabiť dokonavé sloveso
(ja) nabijem VKdsa+; (ty) nabiješ VKdsb+; (on, ona, ono) nabije VKdsc+; (my) nabijeme VKdpa+; (vy) nabijete VKdpb+; (oni, ony) nabijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nabil VLdsam+; (ona) nabila VLdsaf+; (ono) nabilo VLdsan+; (oni, ony) nabili VLdpah+;
(ty) nabi! VMdsb+; (my) nabime! VMdpa+; (vy) nabite! VMdpb+;
(nejako) nabijúc VHd+;
nabiť_K1 nabiť nabiť_1 nabiť nabiť_2 nabiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor