Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nabiť -je -jú dok.

1. zbiť (význ. 3), ubiť, vybiť: n. dieťa;

pren. expr. poraziť, premôcť: n. súpera

2. údermi navliecť, naraziť: n. obruč na sud

3. povbíjať, natĺcť: n. klince (-ov) do steny

4. expr. natlačiť, napchať: n. kufor, n-tá električka, peňaženka

5. naplniť nábojom: n. pušku, n-tý revolver

6. vsunúť (náboj ap.): n. strelu do hlavne; slang. n. film založiť do aparátu

7. dať elektr. náboj: n. akumulátor

n. niekomu niečo do → hlavy; expr. bitkom n-tý preplnený;

nedok. k 2 – 7 nabíjať -a

// nabiť sa

1. natlačiť sa, vbiť sa: do jamiek sa n-lo skálie

2. získať, dostať elektr. náboj: akumulátor sa n-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nabiť ‑je ‑jú dok.; nabiť sa

nabiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok.


nabiť sa -bije sa -bijú -bi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok.

nabíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo kam; čo kadiaľ) ▶ prudkými údermi, tlakom umiestňovať predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. vbíjať, vrážať, vtĺkať, zatĺkať: n. klince do dosky; začal dookola n. stanové kolíky; počas výstupu postupne nabíjal skoby do skalnej steny
2. (čo) ▶ vkladať náboj, náboje do strelnej zbrane; dopĺňať zbraň strelivom: n. revolver, pušku; n. zbraň po každom výstrele; vojaci rýchlo nabíjali; nenabíjajte pušku, kým nie ste pripravený zaujať streleckú polohu!; Pred pevnosťou postávali pešiaci i jazdci, delostrelci nabíjali kanóny. [V. Krupa]; Zaľahol som za skalu a už som aj automat nabíjal a strieľal, nabíjal a strieľal. [Ľ. Zelienka]
3. (čo) ▶ napojením na zdroj dopĺňať prístroj, zariadenie elektrickou energiou: n. kondenzátor; n. batérie; n. si mobil; indikátor nabíjania akumulátora; dodržať čas, cyklus nabíjania; kúpiť si adaptér na nabíjanie MP3 prehrávača; monočlánky možno n. pomaly alebo rýchlonabíjaním
4. (čo (čím)) ▶ vkladať, dopĺňať určité údaje cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou: n. čipovú kartu na MHD údajmi používateľa; nabíjanie dopravnej karty finančnou čiastkou
5. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno napĺňať, napchávať, natláčať: n. matrac slamou; n. si fajku; plevy sa nabíjali do ľanového vrecka, z ktorého sa urobil vankúš na pletenie čipiek; ručné nabíjanie hliny do drevených foriem; Ovčí syr sa v letných mesiacoch melie so soľou a nabíja do drevených sudov. [NP 1982]
6. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, posúvaním umiestňovať na určitý predmet niečo, nasúvať, navliekať; syn. narážať: n. obruče na sud
dok.nabiť


nabíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. ▶ (o predmetoch) získavať, čerpať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybíjať sa: kondenzátor sa postupne nabíja; pripojená batéria sa rýchlo nabíja; mobil stačí položiť na bezdrôtovú nabíjačku a okamžite sa začne n.; vreckový počítač sa nabíja pomocou nabíjacej kolísky
2. (čím; ø) ▶ stávať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa vzájomným trením; atómy putujú medzi elektródami tam aj späť podľa toho, či sa nabíjajú alebo vybíjajú
3. (čím) ▶ nadobúdať stav fyzickej a duševnej pohody aktívnym oddychom: navzájom sa nabíjame pozitívnou energiou; Ako sa nabíjate? Ja sa nabíjam tým, že sa na všetko teším. [Sme 2009]
4. (do čoho) ▶ (o hmote) dostávať sa niekam, prenikať do vnútornej časti niečoho, vnikať, naberať sa: blato sa nabíja do pneumatík a robí na ceste stopy; Na Spálenej je už zvlhnutý sneh a nabíja sa do mačiek. [KSl 1983]
dok.nabiť sa


nabiť -bije -bijú nabi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. (čo do čoho) ▶ údermi, tlakom umiestniť predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. zatĺcť, natĺcť, povrážať: n. klince do dosky; stačilo by do zeme n. kolíky a na ne upevniť reťaze, ktorých by sa mohli ľudia pridŕžať pri strmom výstupe; Nikoho sa neopýtali, či môžu, len nabili tabule - kultúrna pamiatka. [ŽVč 2004]
2. (koho, čo) ▶ bitím, údermi spôsobiť niekomu telesnú bolesť; potrestať bitkou; syn. zbiť, vybiť: otec ho nabije pre hocičo; nabil psa; nabili ho, keď išiel z tancovačky
3. (čo) ▶ vložiť, vsunúť náboj, náboje do strelnej zbrane; naplniť zbraň strelivom: n. pušku; vyberie pištoľ, nabije ju a odistí; zbrane mali nabité; Ondro schmatol vzduchovku, nabil a vybehol na dvor. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ dodať, doplniť elektrickú energiu do elektrického zariadenia, obyč. z napájateľného zdroja: n. batériu, batérie; n. mobil; vybité akumulátory nabijeme na plnú kapacitu; fotoaparát vydrží na jedno nabitie dosť dlho
5. (čo (čím)) ▶ vložiť, doplniť určité údaje, hodnoty cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou; naplniť určitými údajmi, hodnotami: n. kredit do mobilu; predplatenú kartu musíte n. určitou dopredu určenou sumou; nabitý multifunkčný študentský preukaz sa dá použiť na rôzne zľavy a výhody; nemusíte stále so sebou nosiť hotovosť, stačí, ak si nabijete platobnú kartu
6. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno naplniť, napchať, natlačiť: n. hlinu do formy; n. trhavinu do puklín skaly; n. si fajku tabakom; Rozopol tašku, čierna peňaženka bola nabitá päťstokorunáčkami. [M. Zelinka]; Potľapkáva vrece nabité múkou [K. Horák]
7. expr. (koho, čo) ▶ v športovom súperení, v zápase poraziť s veľkým náskokom: patrí sa n. súperov; domáci nabijú hosťujúce mužstvo hocikedy; v šípkach by možno nabili aj mladších hráčov; nabili ich na domácom ľade; Sám zaplatím po tri pivá, keď ich [v kolkoch] nabijem, - zasmial sa mäsiarsky tovariš Ján Soták. [P. Jaroš]
8. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, údermi umiestniť zvonka na niečo, nasunúť, navliecť, nastoknúť; syn. naraziť: n. obruč na sud
fraz. nabiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo
nedok. k 1, 3 – 6nabíjať


nabiť sa1 -bije sa -bijú sa nabi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok. 1. ▶ (o predmetoch) získať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybiť sa: mobil sa už nabil, odpoj ho zo siete!; za aký čas sa kondenzátor nabije na 500 V?; solárny kolektor sa nabije za niekoľko hodín; batéria ešte nie je dostatočne nabitá
2. (čím; ø) ▶ stať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa kladne, záporne; telesá sa nabijú trením; pri česaní vlasov sa hrebeň nabije statickou elektrinou
3. (čím) ▶ nadobudnúť stav fyzickej a duševnej pohody; aktívnym oddychom získať potrebnú vitalitu: n. sa novou, pozitívnou energiou
4. ((komu) do čoho) ▶ (o hmote) dostať sa niekam, preniknúť do vnútornej časti niečoho, vniknúť, nabrať sa: do topánok sa mu nabil sneh; drobné kamienky sa nabili do podrážok; vietor priniesol ťažké, oceľovosivé oblaky, nabité vodou
nedok.nabíjať sa


nabiť sa2 -bije sa -bijú -bil sa dok. (koho) obyč. s výrazom miery ▶ veľakrát zasiahnuť niekoho údermi a tak mu spôsobiť bolesť; veľa ráz potrestať bitkou: n. sa detí; - Prečo ma bijete? Prečo? Už ste sa ma dosť nabili! [M. Zelinka]


nabitý -tá -té príd. 1. ▶ (o strelnej zbrani) v ktorom sú náboje: n. revolver; v rukách držal nabitú zbraň; vojaci stáli prichystaní s nabitými puškami; Nábojnicu vsunul do hlavne a nabitú pištoľu položil na okno. [R. Jašík]
2. 2. st. -tejší trochu expr. (i čím) ▶ naplnený do krajnosti, priveľmi plný, preplnený; syn. naprataný: mať n. pracovný program, deň; ráno ju čakala nabitá čakáreň plná ľudí; v tomto roku je môj termínový kalendár oveľa nabitejší než vlani; rok nabitý tragikou, utrpením [J. Zdražil]; Pozdĺž trate kráčal guľatý vojačik s nabitým batohom na chrbte. [J. Hrušovský]
fraz. bitkom nabitý al. nabitý na prasknutie celkom, úplne plný, preplnený; byť nabitý energiou (o človeku) byť plný zdravia, vitality
▷ ↗ i nabiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabiť 1. údermi vpraviť do niečoho • vbiť: nabil, vbil klince do stenyvtĺcťnatĺcťzatĺcť (tlčením): vtĺkli, zatĺkli kôl do zemepovbíjaťponabíjaťpovtĺkaťpozatĺkaťnavtĺkať (postupne, väčšie množstvo): povtĺkal svorky do dreva; navtĺkal tam veľa klincov

2. p. zbiť 3 3. p. nanútiť 4. p. natlačiť 1 5. p. premôcť 1


nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziťprevládaťprevládnuťuvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolaťzničiťzmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť sizdrviťrozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiťprelomiťoblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonaťpotlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavoudusiťzadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuťopanovaťskrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčaťprehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovaťovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziaťzobrať: choroba ho vzala, zobrala


prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i onaproti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa


nabiť1, -bije, -bijú dok. (čo)

1. vyplniť nejaký priestor, natlačiť, vtlačiť niečo do niečoho: (Vrecia) nabili dotuha. (Kuk.) Nabil svoju zapekačku dohánom. (Kuk.); izba nabitá študentmi (Bod.); pren. Stačila nabiť do mladého srdca pýchy. (Vaj.)

n. si niečo do hlavy sústrediť sa, upriamiť sa na niečo; n. niekomu niečo do hlavy naučiť; nanútiť nejakú mienku;

2. vložiť náboj do strelnej zbrane: n. pušku, revolver;

3. el. tech. dať niečomu elektrický náboj: n. akumulátor;

4. text. vložiť do tkáčskeho člnka cievku s útkom;

5. naraziť, navliecť údermi na povrch niečoho: Zviazal obruč, osadil ju na sud a nabil obuchom. (Jes-á)

hovor. n. niečo na svoje kopyto prispôsobiť, upraviť si, vyložiť po svojom;

6. povbíjať: n. klince (klincov) do dosky;

nedok. k 1-5 nabíjať

|| nabiť sa natlačiť sa, vtlačiť sa do niečoho, niekam; vyplniť sa, naplniť sa niečím: do dierok sa nabila zem; pren. expr. Ja som vybrnkol z nášho hniezda nabiť sa duchom svätým. (Jes.);

nedok. nabíjať sa


nabiť2, -bije, -bijú dok. (koho)

1. zbiť, ubiť: Teta nabila našu mamu. (Heč.)

2. premôcť, poraziť: Taliančikov sme nabili! Päť nula! (Jes.) Nabijem ťa v šachu. (Jégé)

nabiť dok.
1. csl zbiť, ubiť: Keť pintáša ňiedo sťev nabiť, krsní occovia ho moseli zastať (Podhájska VRB); Banuvala som ja veľmej, a aňi ma lem ňenabili tá moja maťi (Čelovce MK); Nabeli ho juhási v belinské kršme (Brusník REV); Nabili ích, ket išli s hodóv (Lukáčovce HLO); Ke_dakoho nabila, ta to bula jej pasija (Brezina TRB); Nabice ho, ta ňepujdze veccij! (Krčava SOB)
F. aj_o nabijú, aj mu plakad ňedajú (Bošáca TRČ) - zle s ním zaobchádzajú
2. vraziť, vtĺcť, nasadiť
a. jstrsl, jzsl, jvsl vin.: točku do suda: A ňiekedi sa nabije točka a točia víno (V. Maňa VRB); nabiťi hänďeľ do suda (Hont. Tesáre KRU); nabiť čep (Podlužany LVI); nabit točku do bečki (Skalica); nabic pipu do hordova (Sečovce TRB)
b. obuv. kopyto do obuvi: Topánka, čo tlačila, musela sa nabiť na kopito (Lipt. Hrádok LM); Nabil som vačé kopito, len-len že koža na bótisku nepraskla (Zavar TRN)
c. spice do hlavy kolesa: Špice sa nastrúhaľi, nabiľi do tej hlavi (Párnica DK)
d. vsl nasadiť, naraziť kosu na kosisko: Na veľo nabita kosa nebudze kośic (Studenec LVO); Nakľepana kosa še nabila na košiško (Brezina TRB)
e. zárubne: Fčera nám nabíjau̯ futrá ku duerám, hňeská buďe ku oblokom (Dol. Lehota DK)
3. natlačiť, tuho naplniť
a. top porezanú kapustu do suda: Každí rog zme nabili kapustu do suda (Návojovce TOP); nabiť kapustu (V. Bielice TOP)
b. vin. pomliaždeným hroznom kôš preša: Zase sa nabije prež a ešťe ťečie víno (Topoľčianky ZM); Chistán sa nabiť kladu a prešuvať (Pukanec LVI); Tvrdí klát bil tedi, ke_ca nabíl be_stupek (Karlova Ves BRA); Osajhované mláto sa nabilo do preša, prví ból makí klát, poton sa prež vibil (Vinosady MOD); Já so_mál trojvretení preš - dva kláti sa nabili z mlátom (Dol. Orešany TRN); nabit preš (Radošina NIT)
c. nádobu semencom na záboji pri lisovaní oleja: Semenec ca nabev do kúchovne, čo bola uvázaná g jennéj klade (Trakovice HLO)
d. formu ovčím syrom: Furma sa miseu̯a dobre nabit, ošťiepog bou̯ ftedi pekní (Zázrivá DK)
4. natlačením, ubitím rozličných materiálov vytvoriť
a. stavebný materiál z hliny: Nabiu̯ hlinu na štok (Malacky); Z vaľkoh buľi domki, trebalo dadz valki nabic, to najvecej robeľi cigaňe (Kokšov-Bakša KOŠ)
b. zastar. bal slamy v staršej praxi: A ket ten rožen už nabili, to sa napichlo pres prostrédek a dvá to pomohli rožnárovi na konci dvihnút (Bučany HLO)
5. zatĺcť, zabiť (klince a pod.): Na scenoh buľi kľince nabite abo ramiki buľi a harčki tam, misečki (Baldovce LVO); Dam koňovi ostre kľince nabic (V. Šariš PRE); Kostrabi śe nabiju do źemi, naspodok śe položi haluźe, žebi komaňica ňezbutňela (Rankovce KOŠ); Na drevotňi mal jeden fajni klad a doňho nabil bapku (Brezina TRB)
F. nabi_do hlavi (Rim. Píla RS) - nanútiť (niekomu) mienku
6. csl vsunúť náboj do strelnej zbrane: A potom som kceu̯ nabid naostro (Pribylina LM); Gveríke nabiľi ostrema a uš sa to začalo (V. Lom MK); Friško vitáhli flintu, narovnali lauf a nabili (Ružindol TRN); Jager nabil pušku (Studenec LVO)
7. gem zvýšiť, prihodiť na cene: Ešte sto korún nabil na mne (Revúca)
8. jzempl, abov rozbiť (o vajciach): Do mľeka še nabiju vajca, i dvacec, i vecej, a še z mutelku rozmuca (Rozhanovce KOŠ); Nabila mi do bandurok štiri vajca (Straňany MCH)
9. nastrieľať: Strílali ale jennu hodzinu a nabili plní kočár bažantóv (Brestovany TRN)


nabiť sa dok. často a veľa biť: On sa už doz nabiu̯ luďi (Niž. Šuňava POP); Ona śe ho doz nabila, a ňidž z ňeho (Dl. Lúka BAR)

nabiť sa1 dk koho do vôle vybiť, veľmi zbiť: nabywssy se geho dobre, na tom neprestalj (D. MOTEŠICE 1584); gestli do cizich anebo panskych hušti vejdeme, sekery nam zeberu, nas se nabiju (L. ROVNe 1752)

nabiť sa2 dk (o kobyle) oplodniť sa: která (kobyla) se po zrebeňj skoro nabige, tá gest dobrá (PL 1787)


nabiť1 dk
1. čo naplniť niečím stlačiteľným, natlačiť: brinze nabilo se sud geden weliky (SKLABIŇA 1610); nech lepssy bude (brindza) nabyta a usolena, yak ta, kteru ste mne byli lonj poslalj (LIPTOV 1706 E)
2. čo vložiť náboj do strelnej zbrane: puškar dobre dělo nabil (HP 1566); naby ručnicu a zabygeme gednu ussypanu (LAMAČ 1665); pistole sebe nabj (CA 1780)
3. naraziť, natiahnuť; natĺcť, povbíjať: brany nabyte try a čtwrta bez zubou (DVOREC 1772) opatrené bránikmi; (obuv) na kopito nabit (LD 18. st)
F. na gedno kopyto nabytj (SiN 1678) jeden ako druhý; podchlebňici nabili gég (kráľovnej) hlawu, že málo zwiknula mluwiť (DS 1795) vtĺkli jej do hlavy; to domňenj do hlawj sobe nabil, že wssecko dle wule geho djťi se musj (PT 1796) tak sa naučil, zvykol si
4. (o podlahe a iných úžitkových plochách) spevniť, zhutniť: ruderare: rumem podlahu nabiti (CL 1777)
5. ban (o kutacej jame) vyhĺbiť, vyraziť: ssurffy sme tam daly nabity (SÁSOVÁ 1693); nabíjať ndk
1. k 1: kdi se meska kapusta nabigala do suduw ((ŽILINA) 1730); muka sa do sudou nabiga (s. l. 1755)
2. k 2: hnojems’ děla nabíjal (ASL 1684/ 1705); nabigal flintu (s. l. 1773)
3. k 3: tiček nabigani (NP 17. st); Markusouskyho s klučamy timy, na ktere sary nabigagu, bily ((S. ĽUPČA) 1738); palo: sstekugen, koljčj nabigám (KS 1763); čakan nosy nabigany s ostrimi klinci (PT 1778)
F. slowa Luthera priliž na welike kopito nabygass (DuH 1726) voľne vykladáš
4. k 4: hlasnim, kdy ohnisscze na kuchinu nabigaly (ŽILINA 1700-02) stavali ubíjaním; deluto: hlinu aneb z blatem nabjgám, pomazugem (KS 1763)
5. čo čím napĺňať: na pravdu nyits nyedzbaju, lyem ruku nabijaju z falyetsnima darunkami (DŽ 1752)
F. (pestúnka) od rana do wečera nabigala mu hlawu, že buďe swého času králom (DS 1795) vtĺkala mu do hlavy
6. čo (na čom) zhotovovať tkaním, tkať: ktery by spolubratr w den swatecžny nedelny postawy na ramych nabýgal (CA 1638 E); kdibi kteri saukenik zwal knapa nabigat postaw (CA 18. st E)


nabiť2 dk
1. koho veľmi zbiť, vybiť niekoho: skoro mne za moge dobruo nabila (s. l. 1689); pán walacha tak nabil, že wssecky hrable na nem polamal (s. l. 1774)
2. čoho zabiť väčší počet niečoho: slyssal som, ze ste mnoho srn nabylj (SUČANY 1602)
3. čoho porozbíjať (väčšie množstvo niečoho): smažit balssan, wagecz nan nabit (s. l. 18. st)
4. (o minciach) zhotoviť väčšie množstvo razením: penjze zfalssowane zhladil a lepssjch nabiti dal (SH 1786)

nabiť_K1 nabiť nabiť_1 nabiť nabiť_2 nabiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu