Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nabrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať, uchopiť isté množstvo niečoho (obyč. pohybom zdola): n. vodu z prameňa, n. si polievku; n. si do topánok (snehu); býk ho n-l na rohy

2. takým pohybom naplniť: n. vedro vody

3. pojať (do seba), nadobudnúť, získať, vziať: n. vzduch do pľúc; kde n-l toľko peňazí; n. si veľa roboty; n. odvahu; lietadlo n-lo výšku vyletelo do výšky

4. urobiť záhyby (na látke), zriasiť: n. sukňu

kde si to n-l? odkiaľ to vieš? n. na obrátkach zrýchliť sa;

nedok. naberať

// nabrať sa

1. dostať sa niekde, načrieť sa: do topánok, do ucha sa mu n-la voda

2. hovor. vyskytnúť sa, objaviť sa: kde sa toho toľko n-lo? kde si sa tu n-l?

nedok. naberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naberať ‑á ‑ajú nedok.; naberať sa

naberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získavať, brať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja: n. vodu, vody z potoka, zo studne; zvykli si n. turčiansku minerálku do fliaš priamo z prameňa; Zastali nad jamou, z ktorej sa kedysi naberala tehliarska hlina. [J. Blažková]; Hasič pilotoval helikoptéru, ktorá z mora naberala vodu do podtlakovej nádrže. [LT 2000]
2. (čo z čoho; do čoho) ▶ vyberať, odoberať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami, brať isté množstvo z niečoho a dávať niekam, nakladať: n. maltu do vedra; n. guláš z kotla, z hrnca; n. si polievku na tanier; kuchár naberá do misiek iba mäso; žiaci si sami naberali jedlá z nádob; naberal vodu do dlaní a pil
3. (čo (do čoho; čím)) ▶ siahať rukou niekam a uchopovať, brať niečo; brať so sebou vo väčšom množstve: videla pani majstrovú, ako do papierového vrecka naberá koláče, šišky, kusy torty; krajčír sa zohne a naberá si špendlíky do úst; naberali sme rukami ryžu do úst tak rýchlo, ako sme len vládali
4. (čo) ▶ plniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedrá vody; iných videl, ako si naberali druhý tanier polievky; Naberali si [deti] plné dlane, zakláňali hlavy a ústa si kúskami mäsa plnili tak, že ledva dokázali prežúvať. [M. Vadas]
5. (koho) ▶ brať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoľovať niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí; syn. prijímať, priberať: firma naberá nových zamestnancov; rozhlas naberal nových moderátorov; Už od začiatku naberala automobilka ľudí zo všetkých regiónov Slovenska. [HN 2007]
6. (čo; na čom) ▶ získavať určité vlastnosti, znaky; meniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobúdať: hádka naberá na intenzite; športy na kolieskach začínajú n. na popularite; olej naberá zelenkastú farbu; vďaka horúcemu letu hrozno rýchlo naberá cukornatosť; naberám prvý bronz mám stmavnutú pokožku od slnka
7. (čo; na čom) ▶ (o predmetoch, javoch) dosahovať určité fyzikálne hodnoty al. približovať sa k ich dosiahnutiu: lietadlo naberá rýchlosť, výšku; n. správny kurzi fraz.; loď naberá smer severovýchod; vietor naberá silu, na sile silnie
8. (čo (na čo/s neurčitkom)) ▶ koncentrovať v sebe väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, zbierať, získavať, nadobúdať: oddychovať a n. silu na nový začiatok; začína n. stratenú kondíciu, rovnováhu; postupne vekom bude n. skúsenosti; na dovolenke sme pomaly naberali energiu; dlho naberala odvahu povedať novinku rodičom
9. (koho, čo) ▶ pojímať do vnútra; vťahovať do seba, do útrob: n. vzduch do pľúc; slon naberá vodu chobotom; lietadlo naberá pasažierov
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopovať priadzu pomocou ihlice pohybom odspodu nahor; rozmnožovať počet očiek rozpletaním jedného očka: n. očko spredu, zozadu; pri pletení rukáva začneme n. postupne
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) robiť záhyby obyč. na látke, skladať, riasiť: n. rukávy; n. látku na rukávoch; šaty mali osobitne strihaný živôtik a širokú sukňu naberanú v páse
12. hovor. (čo; koľko; ø) ▶ zväčšovať svoju telesnú hmotnosť, priberať (často nechcene); cvičením, stravou nadobúdať plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svaly, svalovú hmotu; n. pred súťažou potrebné kilogramy; ženy po päťdesiatke zvyknú n. tučnieť; počas sviatkov človek ľahko naberánaberať na váhe a) (o človeku) priberať, tučnieť b) (o veciach) stávať sa ťažším, oťažievať
fraz. naberať dych trocha si oddýchnuť po veľkej námahe, zbierať sily na ďalšiu činnosť; naberať druhý dych a) nadobúdať nové sily, novú životnú energiu b) expr. al. trochu iron. (o starnúcich mužoch) aktívne sa zaujímať o ženy, obyč. mladšie; naberať grády/spád/obrátky/na obrátkach postupne sa stupňovať, zosilňovať, zvyšovať, zrýchľovať; naberať správny kurz vyvíjať sa pozitívne s predpokladom dobrých výsledkov; naberať vietor do plachiet (o človeku) a) rozbiehať sa s uskutočňovaním niečoho b) získavať odhodlanie, rozhodnosť
dok.nabrať


naberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. (do čoho) ▶ (o sypkých a tekutých látkach) dostávať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu a pod., prenikať, vnikať: do poškodenej loďky sa rýchlo naberá voda; Všade naokolo je piesok, ktorý sa naberá do topánok. [P. Vilikovský]; Keď strácala pod nohami dno, voda sa jej naberala do nosa. [J. Balco]dok.nabrať sa


nabrať -berie -berú naber! -bral -berúc -bratý/-braný -bratie/-branie dok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ získať, vziať isté množstvo niečoho, obyč. tekutej látky z väčšieho zdroja, načerpať: n. vodu, vody zo studne; n. benzín na čerpacej stanici; Pri potoku sme nabrali vodu a začali prať a sušiť plienky a variť polievku. [L. Takáč]; Záujemcovia si môžu nabrať mlieko do vlastných fliaš, alebo majú k dispozícii automat na sklenené či plastové fľaše. [Sme 2010]
2. (čo/čoho komu (na čo; do čoho)) ▶ zobrať isté množstvo z niečoho a dať niekam, naložiť, vybrať, odobrať odniekiaľ niečo, obyč. pomôckami: n. piesok na lopatku; n. si čaj; naberie si na tanier ryžu, ryže; najskôr nabrala všetkým trom polievku; poriadne mu naberte!; nabrala si do misky trochu guľáša; nabral si iba polovičnú porciu; Na, naber si kapusty, ešte je teplá. [A. Pavelková]
3. (čo/čoho (do čoho)) ▶ siahnuť rukou niekam a uchopiť, vziať niečo (so sebou), zobrať: n. za hrsť orieškov; n. do dlane fazuľky a po dve ich hádzať do jamky; odmerkou nabrala kávu a nasypala do do šálky; Zohol sa, nabral plnú náruč triesok a pobral sa do domu. [P. Jaroš]; Albínko si nabral plné vrecká, pagáče mal rád. [D. Dušek]; Výprava môže nabrať potrebných zásob a porobiť najnevyhnutnejšie opravy. [V. Krupa]
4. (čo) ▶ naplniť niečím dutý predmet, obyč. nejakú nádobu: n. vedro vody; n. si z každého jedla plný tanier; nabral si veľkú lyžicu zemiakového šalátu; naberiem si plnú misku vločiek; Pustí vodu, naberie za pohár, zaleje oheň, pozrie, či ešte horí. [LT 1997]
5. (koho, čo) ▶ zobrať vo väčšom počte na istý čas s istým cieľom k sebe, do zamestnania, do určitej organizácie; dovoliť niekomu vstúpiť do istého okruhu ľudí, prijať, pribrať: n. zamestnancov, nové pracovné sily; do konca sezóny ešte naberieme nových hráčov; nabrali brigádnikov na polovičný úväzok; firma nabrala dostatok kvalifikovaných ľudí; Školy nabrali množstvo poslucháčov [Slo 2002]
6. (čo) ▶ získať isté vlastnosti al. znaky; zmeniť sa po kvalitatívnej stránke, nadobudnúť: po lyžovačke nabrala zdravú farbu; syr nabral v chladničke zvláštnu pachuť; hrozno nabralo cukornatosť; rok priniesol zmeny a život zrazu nabral zmysel; Čierne hrozno treba nechať na viniči trochu dlhšie, no aj potom v kadičkách vykvasiť, aby malo kedy červené víno nabrať trpkastú chuť. [V. Šikula]
7. (čo; na čom) ▶ (obyč. o predmetoch, o javoch) dosiahnuť určité fyzikálne hodnoty; zvýšiť stupeň intenzity fyzikálnych hodnôt: n. smeri fraz.; n. kurzi fraz.; lietadlo nabralo potrebnú rýchlosť, výšku; vietor nabral obrovskú silu, nabral na sile zosilnel; bežec nabral tempo zrýchlil; spojenecké bombardovanie nabralo na intenzite
8. (čo) ▶ s vynaložením určitého úsilia zhromaždiť v sebe niečo; skoncentrovať väčšie množstvo istých, najmä duševných schopností, síl, získať; syn. nadobudnúť: n. kondíciu, prax, skúsenosti; n. smelosť; n. odvahu na zmenu; n. odhodlanie začať odznova; n. inšpiráciu dostať podnet, inšpirovať sa; n. cvik; usiloval sa n. viac istoty pri tanci; keď si zaplávam, oddýchnem si, naberiem viac sily; pochváľte ho, prestane sa báť a naberie sebavedomie
9. (čo) ▶ pojať do vnútra; vtiahnuť do seba, do útrob: n. pasažierov na palubu; n. dychi fraz.; Prikývol Vilo a zhlboka nabral do pľúc vzduch. [J. Žarnay]
10. (čo) ▶ (pri ručnom pletení, háčkovaní) uchopiť priadzu ihlicou, obyč. pohybom odspodu nahor; zväčšiť počet očiek na ihlici rozpletením jedného očka: n. priadzu; n. očká z pomocnej ihlice; n. dvadsať očiek; najjednoduchšie je to tak, že očká naberiete na okrajoch pleteniny
11. (čo (na čom)) ▶ (pri šití) urobiť záhyby obyč. na látke, naskladať, zriasiť, nazberať: n. látku na sukni; rukávce kroja boli na pleciach a ramenách nabraté do gule
12. hovor. (čo; koľko) ▶ zväčšiť svoju telesnú hmotnosť, pribrať; cvičením, stravou nadobudnúť plnšie, mohutnejšie svalstvo: n. svalovú hmotu; cvičením nabral svaly; bol dlho chorý a veľmi schudol, preto teraz musí n.; poľavila som pri diéte a zasa som nabrala; trápia vás nabraté kilá?nabrať na váhe a) (o človeku) pribrať, stučnieť b) (o veciach) stať sa ťažším, oťažieť, ↗ i fraz.
13. (čo) ▶ obstarať si niečo vo veľkom až nadmernom počte; vziať si za povinnosť neprimerane veľa istých záväzkov, prijať: n. veľa tovaru do skladu; nabral množstvo objednávok a nestíha ich vybaviť; otec si nabral veľa pôžičiek; nabrala si príliš veľa zákaziek
14. (koho) ▶ prudkým nárazom dopravného prostriedku zhodiť, zvaliť a spôsobiť poškodenie, zranenie, zraziť: nepozorný vodič v plnej rýchlosti nabral chodca; opitý motocyklista nabral policajta; vošla na cestu a taxík ju nabral na pravú stranu kapoty; Cyklistka sa pozerala rovno pred seba a ja som ju nabrala zboku z ľavej strany. [VNK 2002]
15. (koho, čo) ▶ pri pohybe prudko zasiahnuť, niečoho, niekoho, udrieť, vraziť, naraziť: obranca zozadu nabral spoluhráča; Počas jazdy mu spadla z nohy kolenačka a vo vysokej rýchlosti nabral nechráneným kolenom obrubník. [Šp 2007]
16. (koho (čím, na čo)) ▶ (o zvieratách) krátkym silným pohybom hlavy zdola nahor nastoknúť niekoho na rohy, na kly, poraniť rohami, klami, nabodnúť: býk nabral návštevníka rohami, na rohy; pokúste sa vyhnúť sa rozzúrenému diviakovi, aby vás nenabral; Rozvášnené zvieratá [počas koridy] bežcov niekedy dostihnú a buď ich naberú, alebo pošliapu. [HN 2007]; Hrubokožec nabral svoju obeť zozadu svojimi klami. [Sme 1993]
17. (koho, čo) ▶ nadobudnúť, získať niečo, niekoho, prísť k niečomu, obyč. nevedomky, nečakane: nechápem, kde som tie vírusy nabral; skadiaľ len nabrala takého skvelého chlapa; kde by nabrali toľko peňazí?
fraz. expr. nabrať si niečoho ako vôl/baran na rohy a) prijať nadmerne veľa povinností, záväzkov, práce a nestíhať ich vykonať b) byť chamtivý, nenásytný; kde si to nabral? vyjadruje údiv al. pochybnosť o pravdivosti informácie, odkiaľ to vieš?; nabrať dychu/[nový] dych získať silu na ďalšiu činnosť, vzchopiť sa, vzpružiť sa; nabrať grády/[rýchly]spád/obrátky/na obrátkach zintenzívniť sa, zosilnieť, zvýšiť sa, zrýchliť sa; nabrať hrozivé/obludné rozmery (o nepriaznivej situácii) zdať sa neriešiteľným, bezvýchodiskovým, vyzerať nebezpečne; nabrať na váhe (o jave, udalosti) nadobudnúť význam, dôležitosť; nabrať správny kurz/smer vývin je pozitívny a predpokladajú sa dobré výsledky; nabrať plnšie tvary (obyč. o dievčati, o žene) a) zaobliť sa, vyspieť b) pribrať; nabral si na plecia viac, než unesie a) prijal, vzal na seba priveľa povinností, úloh, záväzkov (neprimerane možnostiam, silám) b) zaťažil sa niečím, za čo nezodpovedá; publ. nabrať reálne kontúry javiť sa, stať sa určitým, konkrétnym
nedok. 1 – 12naberať


nabrať sa -berie sa -berú sa (ne)naber sa! -bral sa -berúc sa -bratý/-braný -bratie sa/-branie sa dok. 1. (do čoho (komu)) ▶ (o tekutých a sypkých látkach) dostať sa dovnútra niečoho cez otvor, trhlinu, vniknúť, preniknúť do niečoho a naplniť to: do čižiem sa nám nabral sneh; do topánok sa mu nabrala voda; musí vylievať nabranú vodu z člna; Vozidlo sa niekoľkokrát prevrátilo, do kabíny sa nabralo množstvo hliny. [VNK 2001]
2. hovor. obyč. v spojení so zámenami odkiaľ al. kdenáhle, nečakane sa ocitnúť na určitom mieste, vyskytnúť sa, objaviť sa; syn. vziať sa: kde si sa tu nabral?; odkiaľ sa tu nabralo toľko psov?; A tento sa odkiaľ nabral? [D. Hevier]; Kde by sa tu nabrali poľovníci? [J. Kot]; A odkiaľ sa nabrali tie hrozné machule na novučičkej sukni? [Sln 1974]
nedok. k 1naberať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


naberať p. podpichávať, doberať, dobiedzať


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


riasiť robiť záhyby na látke • zberaťzberkaťnaberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávyskladaťhovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňaplisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šatyhovor. zastar. rancovať


zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninužať (kosiť obilniny): žať pšenicuzvážaťzoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberaťodkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plotabraťkniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkaťriasiťnaberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžetyskladaťhovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naberať, -á, -ajú nedok.

1-4. p. nabrať;

5. (koho) doberať, pokúšať: Ako to bolo s tým básnikom? — naberala Želka otca. (Jes.)

|| naberať sa

1-3. p. nabrať sa;

4. navzájom sa pokúšať, doberať sa


nabrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.

1. (čo, čoho) vziať, zobrať nejaké množstvo niečoho: n. do pohára vody, n. si na tanier polievku (polievky); Naberže z tej trávy za náručie. (Tim.) Nabral si do batoha obživy. (Ondr.) A takú (ťažkú) fúru nabral i notár. (Taj.)

2. (čo, čoho) nadobudnúť, získať: Nuž ale kdeže toľko peňazí len nabral, aby mohol odkúpiť otcov majetok? (Kuk.); n. smelosť (smelosti), odvahu (odvahy), n. novej chuti do práce; n. výšku (o lietadle) dostať sa do výšky; n. správny smer dať sa správnym smerom

hovor.: n. dych začať normálne dýchať, trocha si oddýchnuť (napr. po veľkej námahe); Kde si to nabral? Ako si k tomu prišiel? Odkiaľ to vieš? n. si niečo do hlavy vytrvale sa zaoberať nejakou myšlienkou, upriamiť sa na niečo; n. na seba pribrať na váhe, stučnieť;

3. (koho, čo) nabodnúť, napichnúť: Znova sa vrátil (nosorožec) nabral dravca na rypák. (Ondr.) Napokon to nabral na okutý koniec čakana a odhodil z cesty. (Jil.)

4. (čo) urobiť záhyby na látke, zriasiť: nabratá mašľa (Kuk.);

nedok. naberať

|| nabrať sa

1. dostať sa, vniknúť niekam (obyč. o tekutine al. o sypkej hmote): Ak sa naberie vody do ucha, zapchá sa dlaňou. (Ráz.)

2. (čím) nasiaknuť; naplniť sa: Nenecháme izbu, aby sa nabrala vôňou z kuchyne. (Kuk.); pren. Syn nabral sa ľahkými mravmi. (Podj.) Pani notárová nabratá je takýmto duchom. (Šolt.)

3. utvoriť, vytvoriť záhyby, zriasiť sa: Čelo sa jej nabralo do vrások. (Kuk.)

4. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa: Kde si sa tu nabral? Ako to, že si tu? Prečo si tu? (výraz počudovania, prekvapenia); Kde sa toho toľko nabralo? Ako to, že je toho toľko?;

nedok. k 1-3 naberať sa

Morfologický analyzátor

naberať nedokonavé sloveso
(ja) naberám VKesa+; (ty) naberáš VKesb+; (on, ona, ono) naberá VKesc+; (my) naberáme VKepa+; (vy) naberáte VKepb+; (oni, ony) naberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) naberal VLesam+; (ona) naberala VLesaf+; (ono) naberalo VLesan+; (oni, ony) naberali VLepah+;
(ty) naberaj! VMesb+; (my) naberajme! VMepa+; (vy) naberajte! VMepb+;
(nejako) naberajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor