nababrať -re -rú -ri! -ral -rúc -raný -ranie dok.
nababrať sa -re sa -rú sa -ri sa! -ral sa -rúc sa -raný -ranie sa dok. (natrieť sa)
nababrať sa -re sa -rú sa -ral sa dok. (narobiť sa)
nababrať -re -rú -ri! -ral -rúc -raný -ranie dok. hovor. expr. 1. (čo čím; čo na čo) ▶ natrieť povrch niečoho, obyč. ochranným náterom, farbou; naniesť hrubšiu vrstvu nejakej hmoty: n. pánty olejom; n. na topánky čierny krém; na palacinky si nababral rokfort s maslom; nababral mu tvár mydlom a pustil sa do holenia; nababrali sme bránu žltou farbou 2. (čo) ▶ farbami, pastelkami, ceruzkou a pod. vytvoriť (neúhľadný) obrázok, nedbanlivo niečo namaľovať, nakresliť; syn. načarbať, namachliť: nababral čosi do zošita; Ak vás tá hnedá Madonna [obraz] neurazí, môžete ju darovať aj nekresťanovi, nemusíte vravieť, že to nababral Imro Tekel, a ešte k tomu františkán. [V. Šikula]
nababrať sa1 -re sa -rú sa -ri sa! -ral sa -rúc sa -raný -ranie sa dok. hovor. expr. (čím) ▶ naniesť si na pokožku hrubšiu vrstvu určitej hmoty, natrieť sa niečím: n. sa nahrubo mejkapom, opaľovacím krémom; nababral sa hojivou masťou
nababrať sa2 -re sa -rú sa -ral sa dok. hovor. expr. (s čím) obyč. s výrazom miery ▶ s veľkým nasadením sa venovať nejakej činnosti, vložiť do niečoho veľa energie, námahy a času: už som sa toľko s tou voliérou nababral; dosť som sa nababral s tým motorom; ale sme sa s tým nababrali!
nababrať p. namaľovať 1, 2
namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornament • načrtnúť • naskicovať • hovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestie • vmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do diela • pejor. nababrať: nababrať čosi do zošita • hovor. expr. namachliť
2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielo • vymaľovať • vyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky steny • pejor. nababrať: nababrala si celú tvár • nalíčiť • namaskovať • hovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpením • hovor. expr. namachliť
nababrať, -e, -ú dok. pejor. (čo) natrieť, namaľovať: Ten vám ani jedného anjela nenababre na oltár. (Tim.) Dotkne sa pohľadom jej líc, či nie sú nababrané niečím. (Tim.)
nababrať i nababriť dok. jzsl expr. natrieť: Ze čín si nababreu̯ ten chleba? (Šurany NZ); Ic si ten opálení prst nababraď z olejom (Poľ. Kesov NIT); A tá utešuvatelka nababrala ho š čadzinámi pri prímaní medzi polovníkóv (Trakovice HLO)
nababrať sa i nababriť sa dok. 1. csl expr. natrápiť sa, vynaložiť veľa času na niečo: Čo sa s tím nababral a ňišt s toho nemá! (Bošáca TRČ); Nababral som śe a nadarmo (Markušovce SNV); nababriť sa (Mošovce MAR) 2. expr. natrieť sa, navoňať sa: Š čín sa to, reku, nababrav, smrdzí jak tí nevesti pri míte! (Malženice HLO); Nababrala sa z voláku vonavku a išla na muziku (Brestovany TRN)