nabíjanie -nia s. stav. ▶ technika stavby jednoduchých dedinských domov, pri ktorej sa múry stavali vtláčaním hlinitej hmoty s posekanou slamou do doskového debnenia: dom postavený nabíjaním ▷ ↗ i nabíjať
nabíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo kam; čo kadiaľ) ▶ prudkými údermi, tlakom umiestňovať predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. vbíjať, vrážať, vtĺkať, zatĺkať: n. klince do dosky; začal dookola n. stanové kolíky; počas výstupu postupne nabíjal skoby do skalnej steny
2. (čo) ▶ vkladať náboj, náboje do strelnej zbrane; dopĺňať zbraň strelivom: n. revolver, pušku; n. zbraň po každom výstrele; vojaci rýchlo nabíjali; nenabíjajte pušku, kým nie ste pripravený zaujať streleckú polohu!; Pred pevnosťou postávali pešiaci i jazdci, delostrelci nabíjali kanóny. [V. Krupa]; Zaľahol som za skalu a už som aj automat nabíjal a strieľal, nabíjal a strieľal. [Ľ. Zelienka]
3. (čo) ▶ napojením na zdroj dopĺňať prístroj, zariadenie elektrickou energiou: n. kondenzátor; n. batérie; n. si mobil; indikátor nabíjania akumulátora; dodržať čas, cyklus nabíjania; kúpiť si adaptér na nabíjanie MP3 prehrávača; monočlánky možno n. pomaly alebo rýchlonabíjaním
4. (čo (čím)) ▶ vkladať, dopĺňať určité údaje cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou: n. čipovú kartu na MHD údajmi používateľa; nabíjanie dopravnej karty finančnou čiastkou
5. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno napĺňať, napchávať, natláčať: n. matrac slamou; n. si fajku; plevy sa nabíjali do ľanového vrecka, z ktorého sa urobil vankúš na pletenie čipiek; ručné nabíjanie hliny do drevených foriem; Ovčí syr sa v letných mesiacoch melie so soľou a nabíja do drevených sudov. [NP 1982]
6. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, posúvaním umiestňovať na určitý predmet niečo, nasúvať, navliekať; syn. narážať: n. obruče na sud
▷ dok. ↗ nabiť
nabíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. 1. ▶ (o predmetoch) získavať, čerpať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybíjať sa: kondenzátor sa postupne nabíja; pripojená batéria sa rýchlo nabíja; mobil stačí položiť na bezdrôtovú nabíjačku a okamžite sa začne n.; vreckový počítač sa nabíja pomocou nabíjacej kolísky
2. (čím; ø) ▶ stávať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa vzájomným trením; atómy putujú medzi elektródami tam aj späť podľa toho, či sa nabíjajú alebo vybíjajú
3. (čím) ▶ nadobúdať stav fyzickej a duševnej pohody aktívnym oddychom: navzájom sa nabíjame pozitívnou energiou; Ako sa nabíjate? Ja sa nabíjam tým, že sa na všetko teším. [Sme 2009]
4. (do čoho) ▶ (o hmote) dostávať sa niekam, prenikať do vnútornej časti niečoho, vnikať, naberať sa: blato sa nabíja do pneumatík a robí na ceste stopy; Na Spálenej je už zvlhnutý sneh a nabíja sa do mačiek. [KSl 1983]
▷ dok. ↗ nabiť sa
nabiť -bije -bijú nabi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. (čo do čoho) ▶ údermi, tlakom umiestniť predmety s ostrým hrotom do niečoho; syn. zatĺcť, natĺcť, povrážať: n. klince do dosky; stačilo by do zeme n. kolíky a na ne upevniť reťaze, ktorých by sa mohli ľudia pridŕžať pri strmom výstupe; Nikoho sa neopýtali, či môžu, len nabili tabule - kultúrna pamiatka. [ŽVč 2004]
2. (koho, čo) ▶ bitím, údermi spôsobiť niekomu telesnú bolesť; potrestať bitkou; syn. zbiť, vybiť: otec ho nabije pre hocičo; nabil psa; nabili ho, keď išiel z tancovačky
3. (čo) ▶ vložiť, vsunúť náboj, náboje do strelnej zbrane; naplniť zbraň strelivom: n. pušku; vyberie pištoľ, nabije ju a odistí; zbrane mali nabité; Ondro schmatol vzduchovku, nabil a vybehol na dvor. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ dodať, doplniť elektrickú energiu do elektrického zariadenia, obyč. z napájateľného zdroja: n. batériu, batérie; n. mobil; vybité akumulátory nabijeme na plnú kapacitu; fotoaparát vydrží na jedno nabitie dosť dlho
5. (čo (čím)) ▶ vložiť, doplniť určité údaje, hodnoty cez špeciálne zariadenie do predmetu s pamäťovou jednotkou; naplniť určitými údajmi, hodnotami: n. kredit do mobilu; predplatenú kartu musíte n. určitou dopredu určenou sumou; nabitý multifunkčný študentský preukaz sa dá použiť na rôzne zľavy a výhody; nemusíte stále so sebou nosiť hotovosť, stačí, ak si nabijete platobnú kartu
6. trochu expr. (čo čím; čo do čoho) ▶ tlačením, silou niečo natesno naplniť, napchať, natlačiť: n. hlinu do formy; n. trhavinu do puklín skaly; n. si fajku tabakom; Rozopol tašku, čierna peňaženka bola nabitá päťstokorunáčkami. [M. Zelinka]; Potľapkáva vrece nabité múkou [K. Horák]
7. expr. (koho, čo) ▶ v športovom súperení, v zápase poraziť s veľkým náskokom: patrí sa n. súperov; domáci nabijú hosťujúce mužstvo hocikedy; v šípkach by možno nabili aj mladších hráčov; nabili ich na domácom ľade; Sám zaplatím po tri pivá, keď ich [v kolkoch] nabijem, - zasmial sa mäsiarsky tovariš Ján Soták. [P. Jaroš]
8. zried. (čo na čo) ▶ pôsobením sily, údermi umiestniť zvonka na niečo, nasunúť, navliecť, nastoknúť; syn. naraziť: n. obruč na sud
◘ fraz. nabiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo
▷ nedok. k 1, 3 – 6 ↗ nabíjať
nabiť sa1 -bije sa -bijú sa nabi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok. 1. ▶ (o predmetoch) získať elektrický náboj z istého, obyč. napájateľného zdroja; op. vybiť sa: mobil sa už nabil, odpoj ho zo siete!; za aký čas sa kondenzátor nabije na 500 V?; solárny kolektor sa nabije za niekoľko hodín; batéria ešte nie je dostatočne nabitá
2. (čím; ø) ▶ stať sa (krátkodobým) nositeľom elektrického náboja: n. sa kladne, záporne; telesá sa nabijú trením; pri česaní vlasov sa hrebeň nabije statickou elektrinou
3. (čím) ▶ nadobudnúť stav fyzickej a duševnej pohody; aktívnym oddychom získať potrebnú vitalitu: n. sa novou, pozitívnou energiou
4. ((komu) do čoho) ▶ (o hmote) dostať sa niekam, preniknúť do vnútornej časti niečoho, vniknúť, nabrať sa: do topánok sa mu nabil sneh; drobné kamienky sa nabili do podrážok; vietor priniesol ťažké, oceľovosivé oblaky, nabité vodou
▷ nedok. ↗ nabíjať sa