nažalovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lovaný -lovanie dok. (na koho (komu; čo); čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ oznámiť, prezradiť niečie konanie, priestupky; obviniť, často zlomyseľne, niekoho pred niekým: chlapec nažaloval na spolužiakov pani učiteľke; nažaluj to, komu chceš; čo si na mňa nažaloval?; báli sa, aby niekto na nich niečo nenažaloval; Ktosi musel nažalovať Viktorovej mame. [Milan Ferko]; Nažalujú na teba, ako si sa na ulici správal. [J. Balco]
nažalovať sa, -uje, -ujú dok. (komu, čomu i bezpredm.) veľa sa žalovať: Ach, čo som sa nažalovala vrbinám. (Kost.)
nažalovať, -uje, -ujú dok.
1. (komu, na koho i so spoj. že) povedať na niekoho žalobu, obviniť niekoho pred niekým (často zlomyseľne): nažalovali na neho, že kradol;
2. zried. (komu, čomu) predniesť viac žalôb, sťažností, vyžalovať: Či sa sluší vypočúvať mládencovi, úbohá čo dievčina nažaluje tíško poľu? (Hviezd.)