Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

natiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním napnúť (s cieľom umiestniť, pripevniť ap.): n. strunu, n. šnúru (na sušenie), n. volejbalovú sieť, n. plachtu (na posteli)

2. ťahom predĺžiť, pretiahnuť: n. gumu;

pren. n. prednášku

3. vystrieť (dopredu, do dĺžky, hore): n. ruku k ohňu, n. si nohy, zvedavo n. hlavu

4. pretiahnuť, presiliť: n. si sval, šľachu

5. navliecť (význ. 1); nastoknúť: n. gumu do sukne; n. si rukavice; n. si obrúčku

6. urobiť schopným chodu (napnutím pružiny): n. hodinky, kohútik na puške, autíčko

7. napnúť (na vracanie): neos. n-lo mu žalúdok, n-lo ho

n. všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnako (zle); n. inú, novú strunu zmeniť postoj, správanie; n. niekoho na škripec napnúť jeho zvedavosť;

nedok. naťahovať

1. k 1 – 7

2. expr. doberať si, prekárať: n. mládenca pre dievča

n. → uši

// natiahnuť sa

1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa: koža sa n-la;

pren. schôdzka sa n-la pretiahla

2. hovor. vystrieť sa, uložiť sa, ľahnúť si: n. sa do trávy, na pohovku;

pren. potkol sa a n-l sa

3. vystrieť sa smerom k niečomu, načiahnuť sa: n. sa za loptou, n. sa na poličku;

nedok. naťahovať sa

1. k 1 – 3

2. expr. mať spor, dohadovať sa: n. sa pre dedičstvo

3. expr. ťažko pracovať, namáhať sa: n. sa s vrecami

expr. n. sa ako pes na pazderí s pôžitkom sa vystierať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; naťahovať sa

naťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo, koho (na čo)) ▶ ťahaním napínať, vystierať, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. ostnatý drôt; n. kábel, lano; n. struny na gitaru; n. luk, tetivu; n. čižmy na kopyto; obvinených kedysi naťahovali na škripcochi fraz.
2. (čo) ▶ ťahom robiť dlhším, predlžovať, zväčšovať do dĺžky: n. harmoniku, gajdy; n. cesto na štrúdľu; zvedavo naťahovala krk; musela za ním poriadne n. krok; v nervozite si naťahoval traky nohavíc; Prstami si prečesával husté šedivé vlasy, roztržito si naťahoval spodnú peru. [Ľ. Jurík]; večerné svetlo, ktoré naťahuje tiene [V. Šikulová]
3. (čo) ▶ vystierať do dĺžky niečo ohnuté, skrčené: n. prsty, nohy; v tme naťahoval pred seba ruky; Romčo naťahuje za labuťami rúčku s kúskom koláča, ktorý ušetril od obeda. [E. Farkašová]; Slon každú chvíľu naťahuje dlhý chobot ponad priekopu, deti ho po ňom hladkajú. [Sln 1974]
4. (čo) ▶ robiť rovným, pružnejším; vystierať do krajnej polohy: n. chrbát, svaly; cvik naťahuje zadnú stranu stehien
5. (čo (na čo)) ▶ nasúvaním, ťahom dávať, nasadzovať (na telo), navliekať: naťahovala si pančuchy, ponožky, rukavice; náhlivo si naťahoval nohavice; Krstný otec sedel na lavici, naťahoval si čižmu. [V. Šikula]
6. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, posúvaním dostávať niekam, navliekať: n. gumu do nohavíc
7. (čo) ▶ napínaním pružiny uvádzať do chodu: n. hodiny, hračku; n. spúšť pištole
8. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním napĺňať: n. do striekačky mlieko; liekovku obráťte hore dnom a pomaly naťahujte suspenziu
9. inform. profes. (čo) ▶ postupne zobrazovať, otvárať, načítavať: n. súbory, fotky; neos. nejako pomaly mi naťahuje stránku
10. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predlžovať časovú hranicu, preťahovať: n. čas; n. rokovania; zámerne, umelo n. súdny spor; naťahoval každé slovo; nebudem to ďalej n.; Odvolanie turnaja sme naťahovali do poslednej chvíle. [HN 2003]
11. neos. (koho) ▶ vyvolávať podráždenie žalúdka, nutkať, napínať: naťahovalo ma na vracanie; strašne to tam smrdelo, až ma naťahovalo
12. expr. (koho) ▶ nepovedať niečo niekomu priamo, zo žartu vzbudzovať v niekom túžbu dozvedieť sa niečo, doberať si: už ma toľko nenaťahuj!; myslel si, že ho len naťahujeme; Hm! S tým neterdamským ostrovom som ťa naťahoval. Vedel som to. Chcel som ti urobiť radosť. [I. Hudec]
fraz. naťahovať niekoho na škripec napínať niečiu pozornosť; naťahovať ruku/ruky žiadať o almužnu, o pomoc; naťahovať uši pozorne počúvať, snažiť sa sluchom zachytiť niečo
dok. k 1 – 11natiahnuť


naťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok. 1. ▶ ťahom, účinkom sily zväčšovať svoju dĺžku, predlžovať sa, rozťahovať sa: lano, pružina sa naťahuje; táto látka sa naťahuje; keď sa bude guma priveľmi n., praskne; týmto cvikom sa naťahujú šľachy, svaly stávajú sa pružnejšími
2. hovor.dvíhať ruky nad hlavu a vystierať sa do dĺžky: lenivo sa n. na posteli; n. sa ako po dobrom spánku
3. hovor. (kam) ▶ ukladať sa do vodorovnej polohy, líhať si: Časť posádky sa uvelebí vonku pri aute v spacích vakoch, ja sklápam sedadlá a naťahujem sa v aute. [InZ 1999]
4. (k čomu; ø) ▶ dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvíhať sa do výšky, nadvihovať sa: naťahoval sa k okienku; naťahovala sa na špičkách, aby lepšie dovidela
5. (za čím) ▶ robiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načahovať sa: n. sa za loptou; dieťa sa naťahovalo za hračkou; naťahuje sa za všetkým, čo vidí; Horlivo sa naťahujú [orešnice] za fialkastými guľatými šiškami. [KSl 1958]
6. expr. ▶ stávať sa dlhším v čase, trvať neprimerane dlho, predlžovať sa, preťahovať sa: súdne konanie, vyšetrovanie sa veľmi naťahovalo; rokovania sa naťahujú; proces sa môže n. aj celé mesiace; spor sa zbytočne naťahuje
7. (o čo) ▶ (obyč. o dvoch al. viacerých ľuďoch, zvieratách) prudkými pohybmi sa usilovať niečo získať, uchytiť: n. sa o kúsok kurčaťa; deti sa naťahovali o hračku; Naťahovali sa oň [o časopis], ťahali, až roztrhli obálku na dvoje. [J. Uličiansky]
8. expr. (s kým, s čím; o čo, o koho; ø) ▶ mať odlišné názory, požiadavky, nevedieť sa dohodnúť, mať spor, nezhody, hádať sa, dohadovať sa, škriepiť sa; syn. doťahovať sa: n. sa s kolegami; nechce sa mi s tebou n.; n. sa o pozemky; n. sa s niekým po súdoch; rozvedení manželia sa naťahujú o deti; nemôžeme sa tu n. donekonečna; slovne sa n.; nekonečné naťahovanie sa s úradmi
9. expr. (s čím) ▶ vynakladať fyzickú silu na vykonanie niečoho, zdvíhať, nosiť ťažké predmety, namáhať sa: n. sa s plnými vrecami, s drevom, s batožinou; naťahoval sa s činkami; Akým právom ho mamka budila za tmy po tom, čo celý deň mlátil motykou v záhrade, špricoval vinohrad a naťahoval sa so sudmi v pivnici? [B. Šikula]; Času bolo málo, chuti naťahovať sa so stavebným materiálom ešte menej, zháňať majstrov sa mu už vonkoncom nechcelo. [Vč 1989]
10. inform. profes. ▶ (o dátach) postupne sa otvárať, zobrazovať, načítavať sa: webová stránka sa naťahuje veľmi pomaly
dok. k 1 – 6, 10natiahnuť sa


natiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (na čo); koho na čo) ▶ ťahaním napnúť, vystrieť, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. šnúru; n. ostnatý drôt; n. plachtu na matrac; natiahol luk a vystrelil; n. niekoho na škripeci fraz.; n. sieť na volejbal; na ťažších úsekoch výstupu sme natiahli lano; na gitare sú natiahnuté nové struny; hovor. n. internet, prípojku na telefón zaviesť, inštalovať; Námorníci napochytro opravili poškodené rahno, natiahli novú plachtu a pokračovali v plavbe. [V. Krupa]
2. (čo) ▶ ťahom urobiť dlhším, predĺžiť: n. krok; natiahla krk, aby lepšie videla; pren. [Hráč] obhájil minuloročné víťazstvo a natiahol šnúru bez prehier na antuke na neuveriteľných šesťdesiat zápasov. [P7 2006]
3. (čo) ▶ niečo ohnuté, skrčené vystrieť do dĺžky, dopredu, hore a pod.: n. nohy; n. ruky pred seba
4. (čo (na čo; komu, čomu)) ▶ nasúvaním, ťahom dať, nasadiť (na telo), navliecť: n. si čiapku; natiahol si na nohy teplé ponožky; n. si nohavice, sveter obliecť si; n. si čižmy, papuče obuť si; natiahol jej zásnubný prsteň nastokol, navliekol; natiahla si biele rukavičky; natiahol si kapitánsku pásku na rukáv; natiahol na seba všetko, čo mal, aby mu nebolo zima; Starec si natiahol kapucňu a vyliezol von, do zimy. [InZ 1999]
5. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, nasúvaním dostať niekam, navliecť: n. gumu do nohavíc
6. (čo) ▶ napnutím pružiny uviesť do chodu: n. hodinky, budík; n. kohútik na revolveri; Pripadal mi ako hračka na kľúčik, ktorú zabudli natiahnuť. [J. Šimulčíková]
7. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním naplniť: n. do striekačky ďalšiu dávku
8. inform. profes. (čo) ▶ načítať, zobraziť informácie, spustiť, otvoriť: stránka sa nedá n.; n. obrázky zo súboru
9. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predĺžiť časovú hranicu, pretiahnuť: potrebovali iba n. čas; deň nemožno n. ani o hodinu; program natiahli na celý týždeň
10. neos. (koho) ▶ pocítiť nutkanie na vracanie, vyvolať podráždenie, napnúť: až ma natiahlo na vracanie
fraz. natiahnuť uši zbystriť sluch; natiahnuť všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnakým spôsobom (obyč. zle)
nedok.naťahovať


natiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. ▶ ťahom sa predĺžiť, zväčšiť svoju dĺžku, roztiahnuť sa: lano sa natiahlo; struny na gitare sa natiahli; šľachy sa nedokážu n. tak ako svaly; aj skrátené väzy sa cieleným cvičením môžu n. stať sa pružnejšími, pevnejšími; Aby sa vám šál nepekne nenatiahol, vložte ho pred praním do obliečky vankúša. [BŽ 2009]
2. hovor. ▶ vystrieť ruky dohora a ťahom sa napnúť, pretiahnuť sa: zívla a slastne sa natiahla; zdvihla ruky a natiahla sa, aby si narovnala chrbát; Jááááj, - natiahol sa, - či by som spal. [J. Fekete]
3. hovor. (kam) ▶ uložiť sa do vodorovnej polohy, vystrieť sa do dĺžky, ľahnúť si: po ťažkom dni sa natiahla na posteľ; idem sa trochu n.; Nechali sa v sedlách bicyklov nadhadzovať na hrboľatom koberci lúky. Potom zoskočili a slastne sa natiahli do trávy. [L. Ballek]; Väčšinu času trávila natiahnutá na starej čalúnenej pohovke. [V. Šikulová]
4. (k čomu) ▶ dostať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvihnúť sa do výšky: natiahla sa na špičky; natiahol sa k poličke vedľa okna
5. (za čím) ▶ urobiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načiahnuť sa: natiahla sa za telefónom, za vypínačom; Daj! - zvolal Števo a natiahol sa za čokoládou. [J. Žarnay]; Potom sa natiahne za jej rukou, zovrie ju v dlaniach. [A. Baláž]
6. expr. ▶ trvať dlhšie, ako bolo plánované, neprimerane sa predĺžiť, pretiahnuť sa: program sa trochu natiahol; liečba sa môže n. aj na 6 mesiacov; Zákon nadväzuje na uznesenie vlády, ktoré musí prejsť pripomienkovým konaním, čím sa celý proces natiahne. [Pc 1999]
7. expr.pri páde sa na zemi vystrieť, celým telom spadnúť; syn. rozčapiť sa, rozcapiť sa, roztiahnuť sa: potkol sa a natiahol sa, aký bol dlhý; pri tanci sa pošmykol a natiahol sa na parketách
8. inform. profes. ▶ (o dátach) graficky sa zobraziť, načítať sa, spustiť sa, otvoriť sa: webová stránka sa rýchlo natiahla
nedok. k 1 – 6, 8naťahovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


napínať podrobovať pôsobeniu sily ťahom do vyrovnania • naťahovať: napínali, naťahovali strunyvystieraťnapriamovaťnačahovať: vystierala plátno dorovna; z celej sily napriamoval, načahoval rukukniž. napružovaťhovor.: šponovaťšpanovať


naťahovať 1. porov. natiahnuť 2. p. doberať


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naťahovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napínať: n. strunu, n. tetivu luku; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. hodinky pružinu v nich; n. niekoho na škripec; Valasi idú o ruky prísť pri dojení, tak naťahujú tie škuráty. (Kuk.)

n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť; expr. n. nohy, hnáty ísť, ponáhľať sa; n. inú strunu meniť spôsob správania sa voči niekomu;

2. (čo) preťahovať, predlžovať: Naťahovali hrdlá, každá chcela vidieť. (Šolt.) Noci naťahovali svoje tmavé telá do nezvyklej dĺžky. (Gráf)

3. (čo) vystierať: Naťahuje ruku za čímsi novým. (Kuk.)

4. (čo) obliekať si; navliekať (obyč. odev al. obuv): n. si šaty, kabát, nohavice, rukavice, n. si čižmy; Naťahovali na ražeň mäso. (Škult.)

5. expr. (koho) doberať, uťahovať si z niekoho: Počínal ich (dievky) naťahovať. (Taj.);

dok. natiahnuť;

opak. naťahúvať, -a, -ajú

|| naťahovať sa

1. pod účinkom ťahu. sily sa napínať: pružina sa naťahuje;

2. vystierať sa: n. sa na posteľ líhať si; hovor. n. sa ako pes na pazderí preťahovať sa, vystierať sa;

3. predlžovať sa: Tône počali sa naťahovať. (Kuk.)

4. (na čo, na koho, za čím, za kým) robiť pohyb na zachytenie niečoho, načahovať sa: Kôň naťahoval sa na gazdu. (Kuk.) Voly sa naťahovali za oziminou. (Tat.)

5. expr. (s kým i bezpredm.) hádať sa, mať spor (obyč. zdĺhavý): S tebou sa ja naťahovať nejdem. (Kuk.) Škoda sa vám naťahovať. (Jégé)

6. expr. doberať sa navzájom, zabŕdať jeden do druhého: Mladé páry manželské takto rady sa naťahujú. (Kuk.)

7. expr. (s čím) namáhať sa, trápiť sa, ťažko pracovať: Naťahuje a namáha sa s ňou (so zemou). (Kuk.);

dok. k 1-4 natiahnuť sa


natiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napnúť: n. strunu, pružinu, n. tetivu na luku; n. hodinky pružinu v nich; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. niekoho na škripec

hovor. n. uši zbystriť sluch; n. inú (novú) strunu, iné (nové) struny zaujať iný postoj, začať sa inak správať; n. niečo na jedno kopyto nerešpektovať rozdiel medzi vecami, použiť pri posudzovaní niečoho jeden spôsob, schematizovať;

2. (čo) presiliť, pretiahnuť: n. si ruku, n. si sval, šľachu;

3. (čo) predlžiť, pretiahnuť: n. krk, hrdlo; Vzoprel sa a hada natiahol. (Ondr.)

4. (čo) vystrieť: Natiahol ruku po jednom z kvetov. (Chrob.)

5. (čo) navliecť, obliecť (obyč. v odeve a obuvi): n. si nohavice, košeľu, n. si topánky; n. niekomu prsteň na prst

hovor. expr. n. vážnu (sladkú, kyslú ap.) tvár zatváriť sa vážne (sladko, kyslo ap.);

6. expr. (koho) dostať niekoho (fígľom, klamstvom ap.): Ten ho natiahne v cene. (Kuk.);

nedok. k 1, 3, 4, 5, 6 naťahovať

|| natiahnuť sa

1. pod účinkom ťahu, sily sa napnúť: struna sa natiahla;

2. vystrieť sa: Pes sa natiahol, vystrúc predné laby. (Vaj.) Natiahol sa na posteli a zazíval. (Hor.); pren. expr. n. sa do blata spadnúť;

3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa: Aline a doktorke sa tvár natiahla. (Jégé)

4. (za čím, po čo) urobiť pohyb na zachytenie niečoho, načiahnuť sa: Natiahol sa za zápalkami. (Tim.) Gazda sa natiahol po čiapku. (Kuk.);

nedok. naťahovať sa

Morfologický analyzátor

naťahovať nedokonavé sloveso
(ja) naťahujem VKesa+; (ty) naťahuješ VKesb+; (on, ona, ono) naťahuje VKesc+; (my) naťahujeme VKepa+; (vy) naťahujete VKepb+; (oni, ony) naťahujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) naťahoval VLesam+; (ona) naťahovala VLesaf+; (ono) naťahovalo VLesan+; (oni, ony) naťahovali VLepah+;
(ty) naťahuj! VMesb+; (my) naťahujme! VMepa+; (vy) naťahujte! VMepb+;
(nejako) naťahujúc VHe+;
naťahowať naťahowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

naťahovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor