Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

natiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním napnúť (s cieľom umiestniť, pripevniť ap.): n. strunu, n. šnúru (na sušenie), n. volejbalovú sieť, n. plachtu (na posteli)

2. ťahom predĺžiť, pretiahnuť: n. gumu;

pren. n. prednášku

3. vystrieť (dopredu, do dĺžky, hore): n. ruku k ohňu, n. si nohy, zvedavo n. hlavu

4. pretiahnuť, presiliť: n. si sval, šľachu

5. navliecť (význ. 1); nastoknúť: n. gumu do sukne; n. si rukavice; n. si obrúčku

6. urobiť schopným chodu (napnutím pružiny): n. hodinky, kohútik na puške, autíčko

7. napnúť (na vracanie): neos. n-lo mu žalúdok, n-lo ho

n. všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnako (zle); n. inú, novú strunu zmeniť postoj, správanie; n. niekoho na škripec napnúť jeho zvedavosť;

nedok. naťahovať

1. k 1 – 7

2. expr. doberať si, prekárať: n. mládenca pre dievča

n. → uši

// natiahnuť sa

1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa: koža sa n-la;

pren. schôdzka sa n-la pretiahla

2. hovor. vystrieť sa, uložiť sa, ľahnúť si: n. sa do trávy, na pohovku;

pren. potkol sa a n-l sa

3. vystrieť sa smerom k niečomu, načiahnuť sa: n. sa za loptou, n. sa na poličku;

nedok. naťahovať sa

1. k 1 – 3

2. expr. mať spor, dohadovať sa: n. sa pre dedičstvo

3. expr. ťažko pracovať, namáhať sa: n. sa s vrecami

expr. n. sa ako pes na pazderí s pôžitkom sa vystierať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; naťahovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


napínať podrobovať pôsobeniu sily ťahom do vyrovnania • naťahovať: napínali, naťahovali strunyvystieraťnapriamovaťnačahovať: vystierala plátno dorovna; z celej sily napriamoval, načahoval rukukniž. napružovaťhovor.: šponovaťšpanovať


naťahovať 1. porov. natiahnuť 2. p. doberať


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naťahovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napínať: n. strunu, n. tetivu luku; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. hodinky pružinu v nich; n. niekoho na škripec; Valasi idú o ruky prísť pri dojení, tak naťahujú tie škuráty. (Kuk.)

n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť; expr. n. nohy, hnáty ísť, ponáhľať sa; n. inú strunu meniť spôsob správania sa voči niekomu;

2. (čo) preťahovať, predlžovať: Naťahovali hrdlá, každá chcela vidieť. (Šolt.) Noci naťahovali svoje tmavé telá do nezvyklej dĺžky. (Gráf)

3. (čo) vystierať: Naťahuje ruku za čímsi novým. (Kuk.)

4. (čo) obliekať si; navliekať (obyč. odev al. obuv): n. si šaty, kabát, nohavice, rukavice, n. si čižmy; Naťahovali na ražeň mäso. (Škult.)

5. expr. (koho) doberať, uťahovať si z niekoho: Počínal ich (dievky) naťahovať. (Taj.);

dok. natiahnuť;

opak. naťahúvať, -a, -ajú

|| naťahovať sa

1. pod účinkom ťahu. sily sa napínať: pružina sa naťahuje;

2. vystierať sa: n. sa na posteľ líhať si; hovor. n. sa ako pes na pazderí preťahovať sa, vystierať sa;

3. predlžovať sa: Tône počali sa naťahovať. (Kuk.)

4. (na čo, na koho, za čím, za kým) robiť pohyb na zachytenie niečoho, načahovať sa: Kôň naťahoval sa na gazdu. (Kuk.) Voly sa naťahovali za oziminou. (Tat.)

5. expr. (s kým i bezpredm.) hádať sa, mať spor (obyč. zdĺhavý): S tebou sa ja naťahovať nejdem. (Kuk.) Škoda sa vám naťahovať. (Jégé)

6. expr. doberať sa navzájom, zabŕdať jeden do druhého: Mladé páry manželské takto rady sa naťahujú. (Kuk.)

7. expr. (s čím) namáhať sa, trápiť sa, ťažko pracovať: Naťahuje a namáha sa s ňou (so zemou). (Kuk.);

dok. k 1-4 natiahnuť sa


natiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napnúť: n. strunu, pružinu, n. tetivu na luku; n. hodinky pružinu v nich; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. niekoho na škripec

hovor. n. uši zbystriť sluch; n. inú (novú) strunu, iné (nové) struny zaujať iný postoj, začať sa inak správať; n. niečo na jedno kopyto nerešpektovať rozdiel medzi vecami, použiť pri posudzovaní niečoho jeden spôsob, schematizovať;

2. (čo) presiliť, pretiahnuť: n. si ruku, n. si sval, šľachu;

3. (čo) predlžiť, pretiahnuť: n. krk, hrdlo; Vzoprel sa a hada natiahol. (Ondr.)

4. (čo) vystrieť: Natiahol ruku po jednom z kvetov. (Chrob.)

5. (čo) navliecť, obliecť (obyč. v odeve a obuvi): n. si nohavice, košeľu, n. si topánky; n. niekomu prsteň na prst

hovor. expr. n. vážnu (sladkú, kyslú ap.) tvár zatváriť sa vážne (sladko, kyslo ap.);

6. expr. (koho) dostať niekoho (fígľom, klamstvom ap.): Ten ho natiahne v cene. (Kuk.);

nedok. k 1, 3, 4, 5, 6 naťahovať

|| natiahnuť sa

1. pod účinkom ťahu, sily sa napnúť: struna sa natiahla;

2. vystrieť sa: Pes sa natiahol, vystrúc predné laby. (Vaj.) Natiahol sa na posteli a zazíval. (Hor.); pren. expr. n. sa do blata spadnúť;

3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa: Aline a doktorke sa tvár natiahla. (Jégé)

4. (za čím, po čo) urobiť pohyb na zachytenie niečoho, načiahnuť sa: Natiahol sa za zápalkami. (Tim.) Gazda sa natiahol po čiapku. (Kuk.);

nedok. naťahovať sa

Morfologický analyzátor

naťahovať nedokonavé sloveso
(ja) naťahujem VKesa+; (ty) naťahuješ VKesb+; (on, ona, ono) naťahuje VKesc+; (my) naťahujeme VKepa+; (vy) naťahujete VKepb+; (oni, ony) naťahujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) naťahoval VLesam+; (ona) naťahovala VLesaf+; (ono) naťahovalo VLesan+; (oni, ony) naťahovali VLepah+;
(ty) naťahuj! VMesb+; (my) naťahujme! VMepa+; (vy) naťahujte! VMepb+;
(nejako) naťahujúc VHe+;
naťahowať naťahowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

naťahovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor