Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

našinec -nca m. hovor. človek nám podobný (pôvodom, zmýšľaním ap.), našský človek: prišiel som medzi n-ov

našinec -nca pl. N -nci m. hovor. ▶ (z pohľadu hovoriaceho) príslušník nášho národa, človek pochádzajúci z našej krajiny, z nášho prostredia; človek nám podobný zmýšľaním, správaním: niektoré krajiny sú pre bežného našinca drahé; našinci nenavštevujú tieto miesta; našincov láka práca v zahraničí; chorvátske letoviská sú preplnené našincami; Našinec, keď príde domov, ihneď zapína rádio. [D. Kováč]; To je peklo, z tej horúčavy by sa našinec zmagoril, - frflal mladík. [D. Mitana]; Herci z Radošinského naivného divadla priniesli na londýnske dosky závan rodnej vlasti. A to si našinec v cudzine dokáže vysoko ceniť. [NB 2006] ▷ našinka -ky -niek ž.: Na rozdiel od našinky, ktorá na otázku, čo bude variť, povie, aké bude mäso, Holanďanka odpovie, aká bude zelenina. [ER 1994]

našinec, -nca m. našský človek, krajan, človek tej istej spoločenskej vrstvy, podobného zmýšľania, postavenia ap. ako my: Poradím vám dobrého advokáta, našinca. (Vaj.)

(jeden) našinec; (bez) našinca; (k) našincovi; (vidím) našinca; (hej) našinec!; (o) našincovi; (s) našincom;

(traja) našinci; (bez) našincov; (k) našincom; (vidím) našincov; (hej) našinci!; (o) našincoch; (s) našincami;