našinec -nca m. hovor. človek nám podobný (pôvodom, zmýšľaním ap.), našský človek: prišiel som medzi n-ov
našinec -nca pl. N -nci m.
našinec -nca pl. N -nci m. hovor. ▶ (z pohľadu hovoriaceho) príslušník nášho národa, človek pochádzajúci z našej krajiny, z nášho prostredia; človek nám podobný zmýšľaním, správaním: niektoré krajiny sú pre bežného našinca drahé; našinci nenavštevujú tieto miesta; našincov láka práca v zahraničí; chorvátske letoviská sú preplnené našincami; Našinec, keď príde domov, ihneď zapína rádio. [D. Kováč]; To je peklo, z tej horúčavy by sa našinec zmagoril, - frflal mladík. [D. Mitana]; Herci z Radošinského naivného divadla priniesli na londýnske dosky závan rodnej vlasti. A to si našinec v cudzine dokáže vysoko ceniť. [NB 2006] ▷ našinka -ky -niek ž.: Na rozdiel od našinky, ktorá na otázku, čo bude variť, povie, aké bude mäso, Holanďanka odpovie, aká bude zelenina. [ER 1994]
našinec, -nca m. našský človek, krajan, človek tej istej spoločenskej vrstvy, podobného zmýšľania, postavenia ap. ako my: Poradím vám dobrého advokáta, našinca. (Vaj.)
našinec m. (našíňec) človek nám podobný (pôvodom, zmýšľaním ap.), našský človek, rodák, krajan: Stretnúl som se tu z našincom (Roštár ROŽ); Našinca vác trápí, čo sa u náz robí, jak to, čo na druhon konci sveta (Lapáš NIT) L. pred našínci (Blatnica MAR) - pred našim domom
našinec m nás človek, jeden z nás, krajan: nostras: nassinec (KrG 1704); nassincom dwom, kteri pomahali od Wassku wihanat, chleba den 7 (ŽILINA 1719); žeby nektery nassyncy z čitanj prwotneg knižečkj geho učenj uznawali (DuH 1726); nostras: nassynec, kragan, kraganko (KS 1763)