Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie

3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia

5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu

6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá

7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdia má riešiť ...

● n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...

II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.

naši našich pl. m. hovor. 1. ▶ (z pohľadu dieťaťa) otec a mama, rodičia: šla by som, ale naši ma nepustia; nepovedz to našim; našich ešte nepoznáš, zoznámim ťa s nimi; Ak chceš, nemusíme ísť k našim. Môžeme sa u nich len zastaviť. Potom by sme mohli ísť pozrieť tvojich rodičov. [V. Šikula]; Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim, ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim. [riekanka]
2. ▶ kto je s nami v blízkom priateľskom vzťahu al. takí, s ktorými sympatizujeme: držím palce našim; naši dnes vyhrali

náš, naša, naše, nášho, nášmu, 7. p. m. a str. naším;

mn. č. naši, naše, našich, našim, našimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer, držbu niečoho osobami, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba: náš (spoločný) majetok, náš dom, náš pozemok, naša záhrada, naša roľa, naše kone, náš voz, naše auto;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo nám (obyč. ako ľuďom) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť ap.: naše oči, uši, naše zmysly, naše myslenie, naše schopnosti;

3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám niečo prisudzuje: naše výtvory, naše vynálezy, naše tvrdenie, naše skúsenosti, naša mienka, naše zásluhy, naše nádeje; to je naša vina, stalo sa to našou vinou my sme to zavinili; to je naša vec to sa týka (len) nás, to si my vyriešime, o to sa my postaráme; náš vlak ktorým chceme cestovať, ktorým cestúvame ap.; náš žiaľ, naša bolesť; V roľníckej i robotníckej triede je naša budúcnosť. (Čaj.)

● po našom a) tak, ako to my chceme, zamýšľame; b) tak, ako je to u nás zvykom; naše šťastie na šťastie;

4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba, k inej osobe (k iným osobám): náš otec, naša matka, naši rodičia, naši príbuzní, náš praotec, naši bratanci, náš Janko, naša Anička;

5. vyjadruje istý spoločenský (priateľský, dôverný, zamestnanecký, zamestnávateľský) pomer, v ktorom sme s istým osobami: náš priateľ, naši neprajníci, náš spolužiak, spoluobčan, náš spolupracovník; náš šofér, naša upratovačka, naši zamestnanci; náš riaditeľ, predstavený

● náš človek nám oddaný, zmýšľajúci ako my;

6. vyjadruje pomer k niečomu, čo sa chápe ako hodnota ideálne patriaca celej (danej) spoločnosti ľudí (často vyjadruje tento pomer s kladným citovým zafarbením): naša vlasť, náš (národný) jazyk, náš štát, naše hory, vrchy, naše rieky, naše mesto, naša Orava, naše Kysuce, naše Slovensko, naše piesne, naši spisovatelia, naši robotníci, roľníci, naša mládež, náš ľud, naša (čitateľská ap.) verejnosť, naše školstvo, naše poľnohohospodárstvo, včelárstvo;

7. vyjadruje, že privlastňovaný predmet je u nás bežný, pre nás charakteristický, u nás sa (bežne) vyskytujúci: naše hôrne zvieratá, naše druhy rastlín; Hrali sa bubeníčka, čo bola hra podobná nášmu terajšiemu naši-vaši. (Jégé)

8. týkajúci sa nás časovo: za našich čias, časov o čase, ktorý sme prežili; v našich časoch, v našich dňoch teraz, v súčasnosti;

9. používa sa v autorskej reči a) miesto zámena môj: náš názor, naše riešenie; b) označuje osobu, zried. i vec, o ktorej sa bude hovoriť al. ktorá nám je už z rozprávania známa: „Čo vás do toho?“ spurne odpovedal náš hrdina. (Kuk.) Tu sa náš kapitán stal zádumčivejším. (Kuk.)

10. spodst. naši príslušníci rodiny: Naši vraveli, ty sa vraj pôjdeš učiť. (Ráz.)

11. spodst. naši ľudia, ktorí sú k nám v blízkosti, priateľskom vzťahu, s ktorými sympatizujeme ap.: naši vyhrali, prehrali naše mužstvo (v športe)

naši i našo m., ž. spodst. mn. č.
1. csl najbližší príbuzní (obyč. rodičia, zried. deti, súrodenci): No a naši ma ňezaľi na tú svädbu (Ležiachov MAR); Ja si pametám, naši robievaľi okolo poľa (Dobrá Niva ZVO); Idem k našim (Brodské SKA); Dobre si pamatám, jako aj naši, jako tatičko išli, tam uš predávalo sa to masso (Kostolné MYJ); Ľem s teho jedľi co i mi, ta to už bulo u dzeci toto, i ked našo rośľi, ked mi rośľidovce LVO]; Ta ja pošol gu šatru, aľe mal mi ozda ľem dva koruni, co mi daľi našo (Brezina TRB)
2. ľudia patriaci k nejakému užšiemu spoločenstvu: A naši sa nezľakľi a hňeť: „Akí prieves?“ (Detva ZVO); Potom zme prešľi aj Srbiju celú, potom naši spraviľi rikcug od druhiho kraja (V. Lom MK); No a ňemaľi me uš provijantu, ta našo išľi fasovadz od Ňemcoch (Brezina TRB)

našo p. naši