náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie
3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch
4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia
5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu
6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá
7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdia má riešiť ...
● n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...
II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.