naňho A zámena on (živ.) s predl. na
naň A osobného zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou na, na neho ↗ on: nájdi si voľné sedadlo, sadni si naň; je tam vešiak, zaves si naň kabát; zobral papier, čosi naň napísal; Človek je náhle len hrsť popola. Predsa naň ktosi z diaľky zavolá. [J. Buzássy]; Pri poslednom páde si veľmi udrela brucho, padla naň celou váhou. [E. Farkašová]; porov. i ↗ naňho
naňho A osobného zámena on živ. s predložkou na, na neho ↗ on: nedívaj sa n.; hneváš sa n.?; vždy sa n. usmeje; nebudeme n. čakať; Nikdy nevztiahol na syna ruku a oveľa menej naňho aj kričieva. [E. Farkašová]; Všetky kavky naňho s ohlušujúcim krikom začali útočiť. [J. Blažková]; Nikdy som toho vojaka nevidel a vždy, keď ho spomenula, musel som naňho celý večer myslieť. [V. Šikula]; porov. i ↗ naň
naňho 4. p. osob. zám. on s predložkou na pre m. živ. rod.