Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

naľahko prísl. ľahkým spôsobom, ľahko: brať niečo n. povrchne; n. sa vystrojiť, obliecť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naľahko prísl.

ľahko 2. st. ľahšie prísl. 1.bez vynaloženia (väčšej) námahy, bez ťažkostí, jednoducho; syn. poľahky, pohodlne, hravo; op. ťažko: ľ. nadobudnutá korisť; ľ. zarobené peniaze; ľ. sa dostať do domu; ľ. si overí fakty; nedostatky sa dajú ľ. odstrániť; učili sa veľmi ľ.; jedinú dcéru tak ľ. za hocikoho nedá; Záhady sa ľahko rozplynú, keď sa im bližšie prizrieme. [J. Blažková] rýchlo
2. ▶ v malej miere, v malom rozsahu; s malou intenzitou; syn. zľahka, trochu, mierne; op. silno: má ľ. zvlnené vlasy; ľ. sa dotknúť ruky; zavládla ľ. depresívna nálada; dvaja požiarnici sa ľ. zranili nie vážne
3. ▶ spôsobom určeným na teplejšie dni, naľahko; slabo, nedostatočne: byť ľ. oblečený; ľ. vystrojení sa vybrali na túru
4. ▶ svižným, pružným pohybom, spôsobom: ľ. chodiť, skákať, tancovať; vznáša sa ľ. ako vták; Umytý a oblečený som v očarení vyšiel von a nesmierne ľahko kráčal ulicou. [A. P. Mráz]
5. iba v prísudku (komu s neurčitkom) ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: ľ. jej je koketovať; ľ. im je kritizovať, keď sami futbal nehrajú
6. iba vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje psychický stav bez starostí, bez problémov, stav duševnej pohody; syn. dobre: zrazu mi bolo ľ. a cítila som sa dobre; myslíš, že mi bolo ľ.?; vám bolo ľ., lebo ste vedeli do čoho idete, čo vás čaká; Ockovi bolo ľahko. Bol majster v zabúdaní. [J. Šimulčíková]
7. ▶ pripúšťajúc silnú možnosť realizácie deja, s veľkou pravdepodobnosťou, šancou: ľ. sa to môže stať; človek sa ľ. nachytá; voz ľ. vhupne do výmoľa; Celkom ľahko môže byť iba polnoc. [J. Pohronský]
fraz. ísť/brať sa/pobrať sa kade ľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; je mu ľahko pri srdci/na srdci/na duši/okolo srdca je veselý, spokojný; to mu [tak] ľahko neprejde nezostane bez trestu; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; ľahko prišlo, ľahko išlo/odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; ľahšie [je] haniť, ako spraviť; ľahšie [je] povedať, ako urobiť
na ľahkonaľahko


naľahko prísl. 1. ▶ v tenkom, ľahkom oblečení určenom na teplé al. teplejšie dni, ľahko, slabo: oblečený n.; vybehnúť von n.; Poriadne prihrieva, muži chodia v košeliach s krátkymi rukávmi, ženy celkom naľahko. [J. Beňo]; Raz nás takmer zavialo. Smršť nás zachytila v skalnej stene, boli sme len tak naľahko. [V. Švenková]
2.iba s obmedzeným al. malým počtom potrebných vecí; s nedostatočným vybavením; s malou batožinou: cestovať n.; Kamže ste sa vybrali tak naľahko, bez sekery? [J. Balco]; Utekala n tak naľahko, s malým kufríčkom na najbližší vlak. [Š. Žáry]
3.bez väčšej námahy, bez ťažkostí, jednoducho, ľahko: n. vyviaznuť z komplikovanej situácie; Sudca zbystril sluch i lepšie sa naňho zadíval a vtedy pochopil, že chlapca nebude môcť naľahko odbaviť. [A. Habovštiak]

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

6. porov. ľahký 4


naľahko p. ľahko 1, 3, slabo 2


slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutkatrochatrochunepatrnenevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočiechabo: chabo sa brániťskromneposkromnekniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený krajnedostačujúconedostatočneskúpozried. poskúpepodnormálnepodpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené poliajemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblokexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuškochabučkochabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlakuexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosťexpr.: biedneúbohomizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodbaposlabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbeholprislaboprimálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievkanespráv. nevalne

porov. aj slabý 1, 3

2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočnenedostačujúconepostačujúconeuspokojivoneuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomostiľahkonaľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečenáchaboexpr.: biedneúbohomizernefraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúškuexpr.: slabučkoslabunkoslabulinkoslabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglickychatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izbahovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšieprislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatienespráv. nevalne

porov. aj slabý 2


zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naľahko prísl.

1. povrchne, bez prikladania závažnosti, dôležitosti: Celú vec nemôže odbaviť len tak naľahko. (Švant.) Nikdy nebral veci naľahko. (Hor.)

2. v ľahkom oblečení, s ľahkou výstrojou: n. sa obliecť, n. sa vystrojiť;

3. zried. bez námahy, bezstarostne, ľahko, poľahky: Poďme si vypiť, švagre, keď sme ku klátu tak naľahko prišli. (Kuk.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor