naľahko prísl. ľahkým spôsobom, ľahko: brať niečo n. povrchne; n. sa vystrojiť, obliecť
ľahko 2. st. ľahšie prísl. 1. ▶ bez vynaloženia (väčšej) námahy, bez ťažkostí, jednoducho; syn. poľahky, pohodlne, hravo; op. ťažko: ľ. nadobudnutá korisť; ľ. zarobené peniaze; ľ. sa dostať do domu; ľ. si overí fakty; nedostatky sa dajú ľ. odstrániť; učili sa veľmi ľ.; jedinú dcéru tak ľ. za hocikoho nedá; Záhady sa ľahko rozplynú, keď sa im bližšie prizrieme. [J. Blažková] rýchlo 2. ▶ v malej miere, v malom rozsahu; s malou intenzitou; syn. zľahka, trochu, mierne; op. silno: má ľ. zvlnené vlasy; ľ. sa dotknúť ruky; zavládla ľ. depresívna nálada; dvaja požiarnici sa ľ. zranili nie vážne 3. ▶ spôsobom určeným na teplejšie dni, naľahko; slabo, nedostatočne: byť ľ. oblečený; ľ. vystrojení sa vybrali na túru 4. ▶ svižným, pružným pohybom, spôsobom: ľ. chodiť, skákať, tancovať; vznáša sa ľ. ako vták; Umytý a oblečený som v očarení vyšiel von a nesmierne ľahko kráčal ulicou. [A. P. Mráz] 5. iba v prísudku (komu s neurčitkom) ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: ľ. jej je koketovať; ľ. im je kritizovať, keď sami futbal nehrajú 6. iba vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje psychický stav bez starostí, bez problémov, stav duševnej pohody; syn. dobre: zrazu mi bolo ľ. a cítila som sa dobre; myslíš, že mi bolo ľ.?; vám bolo ľ., lebo ste vedeli do čoho idete, čo vás čaká; Ockovi bolo ľahko. Bol majster v zabúdaní. [J. Šimulčíková] 7. ▶ pripúšťajúc silnú možnosť realizácie deja, s veľkou pravdepodobnosťou, šancou: ľ. sa to môže stať; človek sa ľ. nachytá; voz ľ. vhupne do výmoľa; Celkom ľahko môže byť iba polnoc. [J. Pohronský] ◘ fraz. ísť/brať sa/pobrať sa kade ľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; je mu ľahko pri srdci/na srdci/na duši/okolo srdca je veselý, spokojný; to mu [tak] ľahko neprejde nezostane bez trestu; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; ľahko prišlo, ľahko išlo/odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; ľahšie [je] haniť, ako spraviť; ľahšie [je] povedať, ako urobiť ▷ na ľahko ↗ naľahko
naľahko prísl. 1. ▶ v tenkom, ľahkom oblečení určenom na teplé al. teplejšie dni, ľahko, slabo: oblečený n.; vybehnúť von n.; Poriadne prihrieva, muži chodia v košeliach s krátkymi rukávmi, ženy celkom naľahko. [J. Beňo]; Raz nás takmer zavialo. Smršť nás zachytila v skalnej stene, boli sme len tak naľahko. [V. Švenková] 2. ▶ iba s obmedzeným al. malým počtom potrebných vecí; s nedostatočným vybavením; s malou batožinou: cestovať n.; Kamže ste sa vybrali tak naľahko, bez sekery? [J. Balco]; Utekala n tak naľahko, s malým kufríčkom na najbližší vlak. [Š. Žáry] 3. ▶ bez väčšej námahy, bez ťažkostí, jednoducho, ľahko: n. vyviaznuť z komplikovanej situácie; Sudca zbystril sluch i lepšie sa naňho zadíval a vtedy pochopil, že chlapca nebude môcť naľahko odbaviť. [A. Habovštiak]
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
naľahko p. ľahko 1, 3, slabo 2
slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutka • trocha • trochu • nepatrne • nevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočie • chabo: chabo sa brániť • skromne • poskromne • kniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený kraj • nedostačujúco • nedostatočne • skúpo • zried. poskúpe • podnormálne • podpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené polia • jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško • chabučko • chabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlaku • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosť • expr.: biedne • úboho • mizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodba • poslabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbehol • prislabo • primálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievka • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 1, 3
2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočne • nedostačujúco • nepostačujúco • neuspokojivo • neuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomosti • ľahko • naľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečená • chabo • expr.: biedne • úboho • mizerne • fraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúšku • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglicky • chatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izba • hovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšie • prislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatie • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 2
zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahko • brať na ľahkú váhu • hrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťa • zastar. zaihrávať sa (Dobšinský) • fraz.: hádzať frčky niekomu • hádzať si frčky s niekým • pohrávať sa • poihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovať • nár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj! • hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životom • riskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
naľahko prísl.
1. povrchne, bez prikladania závažnosti, dôležitosti: Celú vec nemôže odbaviť len tak naľahko. (Švant.) Nikdy nebral veci naľahko. (Hor.)
2. v ľahkom oblečení, s ľahkou výstrojou: n. sa obliecť, n. sa vystrojiť;
3. zried. bez námahy, bezstarostne, ľahko, poľahky: Poďme si vypiť, švagre, keď sme ku klátu tak naľahko prišli. (Kuk.)