načo zám. opyt. príslov.
1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel; naľakal sa, n. mu to vraví
načo zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ vyjadruje otázku zameranú na cieľ, na účel: n. sú nám výkladové slovníky?; n. ti bude toľko cibule?; n. sú staršie deti? - aby učili mladšie; Načo si mi, načo, ty šuhajko nízky, ani do postele, ani do kolísky [ľudová pieseň] 2. ▶ vyjadruje otázku zameranú na príčinu deja; syn. prečo: n. máš pri sebe toľko peňazí?; n. sa toľko namáhať?; n. tajiť, že sa ľúbia; Sme tu sami, Jolana, načo ten strach? [I. Habaj] 3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu príčinnú; syn. prečo: naľakal sa, n. mu hovorí také veci 4. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: je namieste otázka, n. je nám cudzie slovo drink, keď máme slovenské slovo nápoj 5. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: usiloval som sa pochopiť, n. to všetko bolo
načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí? • poet. nač (Botto, Smrek) • hovor. expr.: na kýho/kieho čerta • na kýho/kieho ancikrista • na kýho/kieho svätého • na kýho/kieho frasa • na kýho/kieho elementa • na kýho/kieho beťaha
2. p. prečo
prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod • načo • začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť • expr.: prečože • načože • začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať?
načo
I. zdôraznené i načože zám. prísl.
1. spytujeme sa ňou na cieľ, na účel: Ale načo je ten manometer na kotle? (Fr. Kráľ) Načože sú staršie deti? Aby učili mladšie. (Taj.)
2. spytujeme sa ňou na príčinu; prečo: Anča, načo si sem prišla? (Smrek) Načože sa ty, mama, do toho dávaš? (Tim.)
II. vzťažný spojovací výraz
1. uvádza predmetové vety: Pani sa divila, načo mu bola slanina. (Jégé) Vie a tuší, načo ju mám. (Zúb.)
2. vyjadruje časovú následnosť v nepravých vzťažných vetách; potom, a potom: Utrela mu zásterkou ústa, načo otvoril oči a mykol hlavou. (Taj.)