načo
I. zdôraznené i načože zám. prísl.
1. spytujeme sa ňou na cieľ, na účel: Ale načo je ten manometer na kotle? (Fr. Kráľ) Načože sú staršie deti? Aby učili mladšie. (Taj.)
2. spytujeme sa ňou na príčinu; prečo: Anča, načo si sem prišla? (Smrek) Načože sa ty, mama, do toho dávaš? (Tim.)
II. vzťažný spojovací výraz
1. uvádza predmetové vety: Pani sa divila, načo mu bola slanina. (Jégé) Vie a tuší, načo ju mám. (Zúb.)
2. vyjadruje časovú následnosť v nepravých vzťažných vetách; potom, a potom: Utrela mu zásterkou ústa, načo otvoril oči a mykol hlavou. (Taj.)