načim vetná prísl. v min. a bud. so sponou treba: (ne)n. sa znepokojovať; má všetko, čo mu n.; bolo ti to n.? bude n. ohlásiť sa vopred
načim prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) 1. v spojení s neurčitkom (i komu) ▶ (často s expresívnym odtienkom zľahčujúcim modalitu nevyhnutnosti) vyjadruje nevyhnutnosť al. potrebu vykonať, vykonávať dej, treba; op. nenačim: n. sa nám zamyslieť, ponáhľať sa; n. sa mu oženiť; n. sa s ním porozprávať; n. požiadať o grant z eurofondov; n. nám niečo zarobiť - usúdilo ministerstvo; robotu bude n. dokončiť; bolo by n. ísť domov; Ak zradí niekto z našej strany, načim vyhlásiť, že ide o zapredanca. [V. Šikula] 2. (i komu; i čo/čoho) ▶ vyjadruje potrebu niečoho, treba; op. nenačim: bolo jej n. sveta! Som lazár, Pane, ten, čo pri nohách ti ľútostivo kľačí a bez slov pýta sa, čo od neho ti načim. [T. Klas]; iron. predseda tejto strany povedal, že žiadne NATO nepotrebujeme, lebo nám n. neutralitu
načim p. treba
oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia
porov. aj holdovať
2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať
3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa
treba vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť vykonať al. vykonávať dej • je potrebné • žiada sa • načim: treba, je potrebné zvýšiť starostlivosť o mládež; žiada sa, načim dávať väčší pozor • radno: radno sa nad tým zamyslieť • nár.: nadbe • nadobno
načim vetná prísl. (komu čo, čoho i s neurč.) treba, je potrebné, žiada sa, vyžaduje sa: Majú, čo im načim. (Čaj.) Bolo načim stúpať. (Kuk.) Len to by nám bolo načim, taký svet! (Tim.)
● Tak mu načim! (Ráz.) výraz spokojnosti s tým, čo niekoho postihlo; ako n. ako sa patrí, ako sa vyžaduje