Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

načerpať dok.

1. čerpaním odobrať (tekutinu), nabrať: n. vodu (-y) zo studne

2. získať, nadobudnúť: n. nové sily, nových síl, odvahu, poučenie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
načerpať ‑á ‑ajú dok.

čerpať -pá -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo) ▶ ručne al. čerpacím zariadením brať, naberať, nasávať niečo (obyč. tekuté látky) z väčšieho zdroja a dopravovať niekam inam, pumpovať: č. vodu zo studne vedrom, pumpou; č. benzín do kanistry; č. naftu, olej čerpadlom; č. vodu z pivníc
2. (čo; čo z čoho) ▶ brať niečo z niečoho, odniekiaľ; nadobúdať niečo odniekiaľ; syn. získavať, využívať, ťažiť: č. inšpiráciu, námet zo života, z histórie; č. z bohatých skúseností; č. silu, energiu, poznatky; č. úver; č. dôchodok; č. financie, prostriedky z úspor, zo štátneho rozpočtu, z fondu; č. dovolenku byť na dovolenke, mať dovolenku; informácie sme čerpali z vyplneného dotazníka; rastlina čerpá živiny, vlahu z pôdy; Výhody a podporu však čerpajú len niektorí, a nie vždy tí, ktorí ich aj skutočne potrebujú. [Pd 2002]
opak. čerpávať -va -vajú -val; dok.načerpať


načerpať -pá -pajú -paj! -pal -pajúc -paný -panie dok. 1. (čo/čoho (z čoho; do čoho)) ▶ vziať, odobrať ručne al. čerpacím zariadením niečo (obyč. tekutú látku) z väčšieho zdroja, naťahať, napumpovať; syn. nabrať: n. vodu, vody z jazera; n. benzín, naftu; n. palivo do kanistra; n. zemný plyn do zásobníkov; platiť za načerpané pohonné hmoty
2. zried. (čo) ▶ naplniť dutý predmet, obyč. nejakú nádobu, tekutou látkou: n. plnú nádrž natankovať
3. (čo) ▶ sústrediť v sebe niečo, najmä isté duševné schopnosti; syn. nabrať: n. dostatok nových síl; n. duchovnú pohodu; oddýchnite si a načerpajte počas dovolenky veľa energie; viem, že pri ňom načerpám potrebný duševný pokoj
4. (čo) ▶ dosiahnuť ako výsledok aktívnej činnosti, nadobudnúť, získať: n. vedomosti, skúsenosti; n. množstvo inšpirácie z prírody; možnosť n. nové informácie z oblasti počítačovej bezpečnosti; načerpané poznatky využijú úspešní absolventi priamo v každodennej praxi
nedok.načerpávať, k 1, 2, 4 ičerpať


načerpávať -va -vajú -vaj! -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (z čoho, do čoho)) ▶ brať, odoberať ručne al. čerpacím zariadením niečo (obyč. tekutú látku) z väčšieho zdroja, ťahať, pumpovať; syn. naberať: n. vodu do fliaš, do zásobníkov; n. vzduch z kabíny odsávať; voda v bazénoch je načerpávaná z liečivého vrtu; zo železničnej cisterny sa čerpadlom a potrubím načerpávajú odpadové oleje; načerpávanie tekutín
2. zried. (čo) ▶ napĺňať dutý predmet, obyč. nejakú nádobu, tekutou látkou: n. bazén; načerpávanie zásobníka vody
3. (čo) ▶ sústrediť v sebe niečo, najmä isté duševné schopnosti; syn. naberať: n. silu; životnú energiu načerpáva z nového vzťahu; v prírode načerpávajú inšpiráciu, vnútornú posilu; Budem oddychovať a načerpávať spánkom potrebné sily. [Šp 2008]
4. (čo) ▶ vlastným úsilím dosahovať niečo potrebné, určité vlastnosti, zručnosti al. podnety, nadobúdať, získavať: n. nové poznatky; n. skúsenosti v odbornej komunikácii; počas pobytu v zahraničí načerpávajú nové vedomosti; dokáže systematicky pracovať a učením neustále n. nové informácie; fotografoval tamojšiu komunitu a načerpával atmosféru lásky
dok.načerpať

načerpať p. načrieť 1


načrieť 1. odobrať, vziať isté množstvo (obyč. tekutiny) z niečoho • nabraťnačerpať: načrel, nabral, načerpal vody zo studne; načrel z fazulečrpnúť (načrieť trocha tekutiny): črpne dlaňou vodyponačieraťponaberať (postupne načrieť): ponačierala, ponaberala čaj pre všetkých

2. hlboko siahnuť s cieľom nabrať • začrieť: začrel, načrel rukou do studničky; začrel do vreca so zrnom


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čerpať, -á, -ajú nedok. (čo)

1. odoberať, odvádzať, odsávať, načierať, naberať vodu al. inú kvapalinu: č. vodu, č. naftu čerpadlami;

2. získavať, ťažiť z dačoho; brať si z dačoho: rastlina čerpá vlahu, výživu z pôdy; č. námety z dedinského alebo z mestského prostredia, č. skúsenosti z dejín, č. ponaučenie z kníh;

dok. načerpať


načerpať, -á, -ajú dok. (čo, čoho) nabrať tekutinu (obyč. po menších dávkach): n. vodu, vody z prameňa; pren. n. nových síl, n. z niečoho veľa poučenia získať;

nedok. opak. načerpávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

načerpať dokonavé sloveso
(ja) načerpám VKdsa+; (ty) načerpáš VKdsb+; (on, ona, ono) načerpá VKdsc+; (my) načerpáme VKdpa+; (vy) načerpáte VKdpb+; (oni, ony) načerpajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) načerpal VLdsam+; (ona) načerpala VLdsaf+; (ono) načerpalo VLdsan+; (oni, ony) načerpali VLdpah+;
(ty) načerpaj! VMdsb+; (my) načerpajme! VMdpa+; (vy) načerpajte! VMdpb+;
(nejako) načerpajúc VHd+;
načerpať načerpať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor