načas prísl.
1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.
2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil
načas prísl. 1. ▶ v presne dohodnutej, stanovenej lehote, v danom termíne; vtedy, keď to je potrebné; syn. včas, presne; op. neskoro: prísť do školy, do práce n.; nezaplatiť n. faktúru; dokončiť projekt n.; odovzdať úlohu, zákazku n.; mnohé firmy nevyplácajú n. mzdy svojim zamestnancom; vždy načas strihaný plot 2. pís. i na čas ▶ na určitý (kratší) čas, počas istého bližšie vymedzeného al. nevymedzeného obdobia; iba do určitého času; syn. dočasne, prechodne, začas, nakrátko; op. trvalo, natrvalo, nastálo: n. sa odmlčať, odísť z mesta; umelec sa na čas utiahol do ústrania; horúčka n. ustúpila; n. pozastaviť práce na stavbe; Načas sa s ňou prestal stýkať, myslel som, že s ňou skoncoval. [J. Mlčochová] ◘ fraz. dávať si [poriadne] načas a) nechať niekoho dlho čakať, prísť niekam neskoro b) neprimerane dlho niečo robiť, odsúvať splnenie niečoho na neurčito
dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načas • prechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v sklade • dočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasu • začas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštaurácii • predbežne • provizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nás • zatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby
porov. aj dočasný
načas 1. vo vhodnom al. určenom čase • včas • včasne: autobus prišiel načas, včas; včasne som mu povedal, čo má urobiť • presne • hovor. akurát: prišiel si presne, akurát, predstavenie sa práve začína • kniž. dochvíľne: každú prácu urobí načas, dochvíľne
2. p. dočasne, zatiaľ 4
včas 1. v určenom čase; v pravý čas, vtedy, keď treba (op. neskoro) • načas: išiel autom, aby prišiel včas, načas • včasne • presne: pomoc prišla včasne, presne • zavčasu • zavčas: zavčasu, zavčas si to rozmyslel
2. vo včasnom, skorom čase; skôr, ako treba (op. neskoro) • včasne: včas, včasne zjari sa vyrojili včely • skoro • zavčasu • zavčas: prišli ste skoro, zavčasu, ešte tu vlak nie je • privčas • priskoro (príliš, veľmi skoro): privčas, priskoro ste odišli
3. v skorých ranných hodinách • skoro • zavčasu: každý deň musí včas, skoro vstávať; zajtra skoro, zavčasu odchádzam na služobnú cestu • včasne • včasráno • zavčas rána • zavčasu ráno: včasne, včasráno, zavčas rána odišiel do hory
zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo • doteraz • dodnes • podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku • kniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav) • nespis. prezatým
2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľ • dovtedy • potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane
3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitým • medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať • za ten čas • zried. medzičím
4. v tomto čase, do istého času • nateraz • teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji • dočasne • načas • prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe
načas prísl. vo vhodnom, určenom čase; vtedy, keď treba; presne: prísť (napr. do práce) n., urobiť niečo n.; vlak prišiel n.
načas prísl. csl v náležitom čase, presne: Prišieu̯ načas (Martin); Otelela sä nám krava, ale teľa je nie našäs (Sása REV); Mala si stáď našas, nebula bi si zameškala (Klenovec RS); Ňigďe ňejšóv načas, šaďe zmeškav (Lapáš NIT); Chodzi načaz do roboti (Dl. Lúka BAR)
načas prísl 1. v stanovenom termíne, včas: summu zawazugeme se pekne načas položity (ŽILINA 1665); in tempus: načas (KS 1763); (bohatí) sa obawagu, aby snat dlustwo nacas zlozene nebilo (SJ 18. st) 2. na krátky čas, dočasne: posluchačy, ktery načas toliko wery, dokud se gim dobre wede (CO 17. st); werjm, že (Kristus) mne wečne neopusti, ač načas pokussenj dopusti (KK 1709); tito (kresťania) načas weria a w čas suženj odstupugi od wjrj (CS 18. st)