Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

na¹ predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie na povrch al. zasahovanie predmetu z hociktorej strany, príp. smer vôbec, op. z(o): vysadnúť na koňa, skočiť na zem, prilepiť na stenu, zavesiť na klinec, cestovať na Kysuce, na Slovensko, vyjsť na vzduch; cesta na Brezno

2. účel, cieľ: ísť na obed, na víno, slúžiť na česť, potrebovať na obživu; vhodný na pitie; kefa na šaty

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru (príp. vo forme účinku): upiecť na mäkko, vypiť na dúšok; kachle na nočný prúd; napichnúť na vidličku, počuť na vlastné uši; priblížiť sa na dva metre, na dosah ruky, plniť plán na 100 %; schudnúť na triesku; vzduch na omdletie; starosť na starosť (sa hromadí)

4. zreteľ: slabý na srdce; urobiť veľa na svoj vek; byť primladý na funkciu

5. čas: na jar, na Vianoce; (odložiť) na nasledujúci týždeň, prísť na chvíľu; láska na celý život; (hneď) na to bezprostredne po tom

6. príčinu: prísť na zavolanie, strhnúť sa na hrmot, umrieť na infarkt

7. väzbu pri slovesách a menách: ukazovať na príčiny, myslieť na rodičov, volať na kamaráta, spytovať sa na zdravie; byť odkázaný na pomoc; kandidát na prezidenta

B. s L vyj.

1. miesto na povrchu al. prostredie: sedieť na stoličke, žiť na dedine, na Kysuciach, byť učiteľom na vysokej škole, mať na mysli, ležať na slnku

2. účel, cieľ: byť na odchode

3. spôsob, nástroj, prostriedok al. mieru: ležať na chrbte, skúsiť na vlastnej koži, hrať na husliach; hra na organe; porezať sa na skle, viezť sa na aute; odprevadiť na veľkom kuse; záplata na záplate, hlava na hlave

4. zreteľ: získať na váhe, ublížiť na cti; zdravý na tele i na duchu; strata na prémiách

5. čas: vrátiť sa na svitaní, na konci roka; na začiatku storočia

6. príčinu: smiať sa na vtipoch, uškrnúť sa na pripomienke

7. väzbu pri slovesách a menách: lipnúť na deťoch, zakladať si na povesti, dohodnúť sa na postupe; záleží na ňom, ako sa rozhodne; práca, účasť na pláne

8. (v spoj. so slovesom byť) stav: byť na rade, na programe, byť na ústupe, na príčine niečoho, byť na odpočinku

na² cit. vyj.

1. i nate (pri mn.) ponúkanie, tu máš, tu máte, vezmi(te) si!

2. opakované volanie na domáce zvieratá: na, mačička, na!

3. i ná rezignáciu, zľahčovanie ap.: n., zasa plače!

bez ohľadu na predl. s A

nalilavo, pís. i na lilavo prísl.

nalososovo, pís. i na lososovo prísl.

namieste, pís. i na mieste prísl.

namodro, pís. i na modro prísl.

namojveru, pís. i na moj veru cit.

namraky, obyč. pís. na mraky prísl.

namraky, obyč. pís. na mraky čísl. základná neurčitá slang.

naplocho, pís. i na plocho prísl.

na blind ↗ na¹

Na zn. chem. ▶ sodík, nátrium natrium

na¹ predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ

na², ná¹ čast. 1. hovor. obyč. vo zvolacích al. v opytovacích vetách ▶ vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť al. neistotu v určitej situácii: na, bolo ti to treba?; na, to sme ale dopadli!; ná, kde som to skončila?; Babka, že tu máš, na, nehovorila som, nenaháňaj ho, spadne? [V. Šikulová]
2. region. ▶ vyjadruje súhlas s hovorenou výpoveďou, prisvedčenie, kladnú odpoveď na otázku, áno, hej: môžem prísť? - na, pravdaže!; tešíte sa na malú? - ná, že či!
3. iba na nesamostatná častica s významom predpony, iba v spojení s príslovkou ▶ a) pomenúva, akej farby niečo je: kvitnúť na červeno b) pomenúva, akým spôsobom sa niečo robí: krájať cibuľu na drobno; vymiešať krém na husto c) vyjadruje potvrdenie pravdivosti tvrdenia: na betón prídem

na³ cit. 1. i nate ▶ vyjadruje ponúknutie, výzvu niečo prijať, nech sa páči, tu máš, tu máte, vezmi si, vezmite si: na, zajedz si chleba a slaniny; na, daj si s nami čaj; nate, vypite si; Nakresli to, na, tu máš štetec. [L. Ťažký]; Nate, - položil lístky na stôl. [J. Fekete]
2. i ná², na-na, ná-ná ▶ privolávanie domácich zvierat: na, ci-ci-ci, volá na mačku; poď sem, na, na, na; Zavolal naň, ako sa volá na psov v Klubine: - Čiba! Čiba na! [A. Habovštiak]; Lákala k sebe kohúta: - Na, cip, cip, cip, na, cip, na! - hádzala mu zrnká jačmeňa. [P. Jaroš]
3. často vo zvolacích vetách ▶ vyjadruje citové rozladenie spojené so silnými negatívnymi emóciami, odporom, zlosťou, opovrhnutím, tu máš: zo všetkých síl mláti chlapca a kričí - na, na, tak ti treba!; Schmatla všetky jeho lakované poltopánky a šmarila ich do kozuba. Na! A teraz si bež za ženami, génius! [LT 1998]

Na chem. zn. pre nátrium, sodík

polomäkký príd. čiastočne, nie celkom, neúplne, napoly mäkký: p-á hlina; lingv. p-é spoluhlásky (napr. ś, ź);

na polomäkko: udusiť ryžu, zeleninu na p.;

polomäkko prísl.;

polomäkkosť, -ti ž.

popolavý príd. majúci farbu popola, sivý: p-á farba; p-é šero (Fr. Kráľ); p-é vlasy (Taj.); p-é šaty (Kuk.); p-á tvár (Urb.);

na popolavo, do popolava (napr. sfarbený);

popolavo prísl.;

popolavosť, -ti ž. zried. sivá, popolavá farba (Al.)

zelenastý i zelankastý príd. zafarbený trochu do zelena, slabo zelený, s odtieňom do zelena: z-á voda, z-é sklo, svetlo, z-é oči;

na zelen(k)asto, do zelen(k)asta: kaviár zafarbený do zelenkasta (Letz); Stránky idú na žlto a na zelenkasto. (Kuk.);

zelenasto i zelenkasto prísl.: z. sfarbená voda

zelenavý i zelenkavý príd. zafarbený trochu do zelena, slabo zelený, s odtieňom do zelena: z-á voda, z-é sklo, z-é svetlo, z-á hmla, z-á látka;

na zelenkavo, do zelenkava; zelenavo i zelenkavo prísl.: Okále mu zelenkavo svietili. (Ondr.) Blesky sa zelenkavo mihotali. (Rys.)

zelenohnedý príd. sivý so zeleným odtieňom: z-é oči;

na zelenosivo, do zelenosiva: pôda sfarbená na z. (do z.);

zelenosivo prísl.

zelený, 2. st. zelenší príd.

1. majúci farbu ako svieža tráva, svieže lístie, ako smaragd: z-á farba; z-á tráva, z-é listy, z. mach; z-é ovocie nezrelé; z. svah, z-é úbočia; z-á farba, z. klobúk, z-á uniforma, z-é oči, z-á voda, z-é sklo; z-á sedma, osma v kartách; z-á ceruzka píšuca na zeleno; z-é svetlo a) zelenej farby, b) signál na križovatke, pri ktorom slobodno prechádzať; je z. ako túz veľmi bledý a) od zimy; b) pre chorobu; chlapci v z-om vojaci; kniž. niesť z-ú ratolesť ísť, prichádzať niekam so zmierlivými úmyslami; poľov. má z-ú krv je poľovník; žel. z-á ulica voľný priechod vlaku na trati, bez zastavenia;

spodst. zelená, -ej ž. a) hovor. zelená farba ako signál na voľno pri doprave; novin. dať niečomu z-ú postarať sa o hladký priebeh niečoho, o úspech niečoho ap.; b) hovor. zastar. storokorunová bankovka za buržoáznej ČSR: Nehraj, Cigán, tu máš zelenú. (Fr. Kráľ) Dostal zelenú a naučenie, čo všetko má kúpiť. (Tomašč.);

spodst. zelený, -ého m. zastar. príslušník, stúpenec agrárnej strany za buržoáznej ČSR;

2. v odborných názvoch bližšie určuje druh: vín. z. sylván; záhr. ringlota z-á; z. hrášok, z-á paprika, z-á fazuľka; zool. žlna z-á; chem. z-á skalica síran železnatý; poľnohosp. z-é krmivo z čerstvých rastlín; z-é hnojivo pripravené zaoraním čerstvých rastlín; z-á hniloba hubovitá choroba na tabaku; lek. z. zákal druh očnej choroby;

3. hovor. expr. mladý, neskúsený, mladistvý: z. mládenec, z-é chlapčisko; pren. t-é táraniny (Šolt.); z-é písačky (Mráz.); t-é reči (Kal.);

na zeleno, do zelena: farbiť niečo na z. (do z.); poľnohosp. kukurica skrmovaná na z. čerstvá, zelená;

zelene prísl.: mašina z. natretá (Vám.) na zeleno; expr. uškieral sa z. (Jil.) mladícky, neskúsene;

zelenosť, -ti ž. zelené zfarbenie, zafarbenie, zeleň

zlatočervený príd. červený so zlatým odtieňom, so zlatým leskom: z-á žiara slnka; zlatočervené sady (Zgur.);

na zlatočerveno (napr. zafarbený), do zlatočervena (napr. niečo upiecť)

zlatoružový príd. ružový so zlatým odtieňom: zlatoružové obilie (Laz.); zlatoružová hmla (Mor.);

do zlatoružova: rožok je vypečený do zlatoružova (Sev.);

na zlatoružovo

na, ná i nate
I. cit.
1. csl vyjadruje výzvu niečo prijať; tu máš, tu máte, vezmi si, vezmite si: Na, tu máš, zožer si! (Detva ZVO); Naťe, piťe, chlapi! (Zombor MK); Na, ber si a utekaj het! (Nandraž REV); Pozaťúkal son klini - a naťe vaše kosi! (Dol. Súča TRČ); Mamko, nace, doniésol som vám šep! (V. Rovné BYT); Tu mace, nace a ice het! (Dl. Lúka BAR)
2. csl výraz rezignácie: Na, u_smo tan, ďe loj kopu! (Ozdín LUČ); Ná tu ho máš! (Hnúšťa RS); Tu máž na - us som viplacení, že pošlú počtu penáze (Brestovany TRN); Na, ta uš ci veci ňetreba! (Dl. Lúka BAR)
3. vyjadruje privolávanie domácich zvierat (barana, prasaťa atď.): Na, pujško, na! (Králiky BB); Na, moj! (Brusno PDZ); Na, mašna, na-na! (Kaľamenová MAR); Nä, malá, nä! (Kobeliarovo ROŽ); Na, mau̯í, na! (Jablonové MAL); Na, na, mašička! (Vaďovce MYJ); Na, bul-bul! (Kolárovice BYT); Na, puźuś! (Žakarovce GEL); Ofce śe volaľi ku sebe na-na! (Dl. Lúka BAR)
4. výraz na pobádanie záprahu do pohybu, príp. rýchlejšieho chodu
F. ná, hajc! (Trávnica VRB) - na rožný statok; na! (Siladice HLO) - na koňa
II. čast.
1. strsl, zsl nadväzuje na predchádzajúcu súvislosť; no a: Na keď uš chodilo, no bolo f kabaňke (Žaškov DK); Ná poton uš tájšľi na zápis (M. Lehota NB); Ná poton, ked mal zrelé hruški, zme mu chodzili (Bernolákovo BRA); Ná naráz vám jej umrél muš, tej istéj (Ružindol TRN); Ná nevesta zostala po mladém (Trenč. Závada TRČ)
2. zdôrazňuje význam nasledujúcej časti vety; veru: Ná a ňidž mu ňebolo (Žaškov DK); Ná veru ten jarmog ňebou̯ takí (Žarnovica NB); Ná aj o strinej bi sa dalo písat (Rudník MYJ)
3. vyjadruje pobádanie: Ná a teras choj za ním! (Kameňany REV); Čuj, ná šak podme dole! (Rozbehy SEN); A tetka hovorá: „Ná šag odbavme to tu!`` (Ružindol TRN); Ná šak sťe móhľi prísť! (Čičmany ŽIL)
4. strsl, zsl uvádza otázku i odpoveď; nuž, no a: Ná prečo si ňebola? (St. Hory BB); Ná sin mi má prísť domov (Čierny Balog BRE); Ná idem hrabat (Brodské SKA); Ná, reku, čo tu robíš? (Ružindol TRN); Spíš? Ná čo mám robit? (Lukáčovce HLO)
5. vyjadruje dôrazný súhlas; áno, pravdaže: Či son tam bola? Ná! (Čičmany ŽIL)
6. vyjadruje dôraznú zápornú odpoveď; nie, ale: Boľi hubi? Ná ďe? (Čičmany ŽIL)

na predl.
A. s A vyjadruje
1. csl smerovanie deja na nejaké miesto, na povrch: Praďená potom povešaľi popot sťeni na žrďe (Detva ZVO); Zasolenuo miaso, salo a slaňina sa dalo na koreto (Čelovce MK); Dav si nohi na pocctolie (V. Maňa VRB); Na druhí den zme to dali na vús a s konma nás tatko odvézli na potok (Viničné MOD); Otvorili dvere a sa išli na ulic kukat (Ružindol TRN); Zme si pobrali kondvički lebo gíble na chrbát (Chocholná TRČ); Ta uš plachitku do ruki a na pľeveň šečki nabrac (Brezina TRB)
2. csl účel, cieľ nejakého deja, vhodnosť, súcosť niečoho na niečo: Na siaťia vibraľi veľkího chlapa, abi aj tie konope boľi po ňom (Detva ZVO); Mi chlapi zmo mäso roskräjovaľi, kotro do klobás, kotro do dimu na zauďeňie (Kokava n. Rim. RS); Na zdravie, ňeh vám slúži! (V. Bielice TOP); A tí sestri bili už na vidaj (Jablonové MAL); Tá baba prišli na pokušení (Ružindol TRN); Naj to budze jomu na dzeku (Bánovce n. Ond. MCH); Rano f pondzeleg išľi na prišahu (Rozhanovce KOŠ)
3. csl mieru: Trávi bolo ešťe na dva batohi (Žaškov DK); Miseľi ho niesť na veľkí kus (Devičie KRU); Bolo na zaduseňie (Tek. Breznica NB); Zme chodzili na pol druha hona cviklu kopat (Ružindol TRN); Tak sme si zase na dzesac pasen (plátno) snovali (Podmanín PB); Ma petnadz roki, na šesnasti (Sobrance)
4. csl účinok po slovesách zmeny a názvoch stavu, formy, kvality ap.: Prvej največíh zbojňíkou obracaľi na žandárou (Stožok ZVO); Spravila sa na mačku (Detva ZVO); Šecko zhorelo na popou̯ (Lešť MK); Keď už_ej išlo na zľähnuťa̋, nu sä hej i zľe choďilo (Žaškov DK); Bola on neho na viležání (Bučany HLO); Doma mala kravu na oceľeňu (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. csl spôsob deja: Švápku takú väčú zme krájäli na koľieska (Žaškov DK); Volakedi žiďi dávali pid na rováše, čil na borg ňedávajú (V. Maňa VRB); Najrači som robil na pešo, už na lichve né (Ružindol TRN); Kuľa dzecísk sa zhŕčila okolo ňeho, že ím hodzí hrsc cukoľíkvo na cestu na mrváš (Brvnište PB); Na šmertečku še poobľekaľi take dzevčata a hodzeľi po valaľe špivajuci (Kokšov-Bakša KOŠ); Bo śme tag na šor chodzeľi (Sokoľ KOŠ)
6. csl nástroj, prostriedok činnosti: A tak sa to priadlo, ke_dzme len na vreťeno priadli (Vrbie RUŽ); Potom sa navíjalo na krosná na návojňík (Detva ZVO); A už očujeme, jako hlásnik trúbil na trúbu (Kostolné MYJ); Dakedi śe nadzevalo na rožok, tera_zo špricu (Rankovce KOŠ)
7. csl časové určenie deja: Tag zme tam išli koňe pásť len na noc, lebo na ďeň mali koňe prácu (Lipt. Mara LM); To bolo voľáko na Veľkú noc (V. Lom MK); Na polodne iden domo ze školi (Ružindol TRN); Aj poroskídáme aj zoreme, to si nachistáme na jar po_dzemáki (Podmanín PB); Ja jih jednam na hudakou na ňedzeľu (M. Zalužice MCH); Pastire chodzeľi večar na Viľiju a nošeľi pruti (Rozhanovce KOŠ)
8. príčinu, dôvod: Voľáko v augusťe na porášku zomrela (V. Lom MK); Kej tag na červienku skapalo, to též ľen zakopaľi (Podmanín PB)
9. zreteľ: Takto na klaz je peknuo, ale rietko (Detva ZVO); Majstrova bola krivá na jednu nohu (Žarnovica NB); Na víšku je ho doz, ale je tenkí (Brestovany TRN); Šumna dziefka na parsunu (Studenec LVO); Jag bi si aňi na oči ňevidzela (Sokoľ KOŠ)
10. csl predmet slovies z mnohých sémantických okruhov: A potom sä to dáko na tú ďieuku vijävilo (Žaškov DK); A mi vidaľi zbožia dvanácť metrou na pár (Tlmače LVI); To sa ešťe aj privrelo na noc a len ta kukau̯ na tú mílu, či horí (Tek. Breznica NB); Aľe ľuďia sa na to pamätajú (V. Lom MK), Došeu̯ na cesce na jeden šenk f poli (Jablonové MAL); Volakedi sa dávalo na kopu pérí a každí si drápal pre_cebu (Ružindol TRN); Co som na košuľu višivala, ośem koruni placeli (Sokoľ KOŠ)
11. prechádzanie deja z predmetu na predmet pri opakovaných substantívach: Choďia z dom na dom (Paludza LM); Chodzi z domu na dum žobrajuci (Studenec LVO)
B. s L vyjadruje
1. csl miesto al. prostredie: Pre_tín sa to ťesto ešte viváľalo na koriťe (Lišov KRU); Tan bola dobrá voda na studňički (Tek. Breznica NB); Máňa je na roviňe (V. Maňa VRB); Pod ven, na lufte sa ci ulaví! (Bučany HLO); Mne nebolo dobre na svece (Ružindol TRN); Koňe na maštali dúpaľi a mi sme drevo noseľi (Podmanín PB); Cala rodzina robila na baňi (Žakarovce GEL); A večar robili metľi na chiži (Moravany MCH)
2. strsl, zsl, spiš čas: Mládenci na mrku sa vibrali po ťie máje do hori (Detva ZVO); Ľebo pasťierovi na takom dlhom dňi veľarás príďe do kapseľke pozrieťi (V. Lom MK); Bačovki ihúkali aj na dni (Brvnište PB); U ujca som prenocuval a na svitání zme kone trochu pokrmili a pobral son sa domo (Brestovany TRN); Rodzina išla na polnoci do koscela (Vydrník SNV)
3. strsl, zsl účel najmä so slovesom (byť): Poton kerí ňeboľi ako na robotách, doma zase boľi (M. Lehota NB); Pokim bole čele poli na kveťe, zmo mohli viberaťi rámike (Čelovce MK); Ňic nebudeš miet na roboce, enem dva oslátka páscit (Záh. Bystrica BRA); Nemali dvor a jeden ból na potrebe v noci (Ružindol TRN)
4. príčinu: A na ton sa smiaľi, že čo sa in stalo (Lešť MK)
5. csl prostriedok, nástroj so slovesami činnosti: Prišlo aj na krnakách sťahuvať, aj na sebe (Tek. Breznica NB); Najtašé nemóhla robit, višívad ešče móhla na ráme (Ružindol TRN); Frišňejśi na kolovratku išlo (Kokšov-Bakša KOŠ)
6. zsl veľkú mieru pri opakovaných substantívach: Hňiézdo na hňiézďe tam bolo (Chocholná TRČ), Flag na flaku mali na tíh galotách (Brestovany TRN)
7. zreteľ: Mňe to škoďí na zdraví (Detva ZVO); Bez roboti sa čil na majetku ňedá vižidz jako kedisi (Podmanín PB)
8. csl stav: Sina má na prístaukách (Detva ZVO); Kode-tode som hu poškrapkávala, žebe lepšie na pokoji ležala (Čelovce MK); Roľe hore f chotári sme ňechaľi na uľahľe (Brvnište PB); Dzeci man na poratku, ľem mi sveta žic! (Babin Potok SAB)

nate p. na

tarkavý príd maď strakatý, škvrnitý: nektere wecy rozličneg barwy, nektere tarkawe a nektere bez barwi; rjs tarkawj ma ostrj zrak (KoB 1666); wyssemenowanj ssaffary, co tretj tele na pansku stranu oddawatj powynnj su, genom tolko tarkawych prysazagi, a czo su gedneg srsti, sebe beru (DUBNICA n. V. 1722); slepka pak ta bila tarkava (KRUPINA 1742) jarabá; tarkawy zlaty borytass na hedbabe neglepssy (ZVOLEN 1760); na t-o prísl výraz: mensa tigrina: na tarkovo (!) vyloženy stul (LD 18. st)

tenký príd
1. majúci malú hrúbku, op hrubý: prywyezlo se s pily desek pre powaly hrubych no 100, tenssych desek no 100 (MOŠOVCE 1563); dwe prostyeradla, jedno tenkuo, druhuo kmentowuo (P. ĽUPČA 1589); od ručnjekow stolnych tenkjch per d 3 (BYTČA 1616); jak tenkuo tež i hrubuo, prostuo i krivuo, což pod sekeru prijde, ma jse poradkem vytiat (MB 1759); ileos: žhránj w čžrewách teňkych (KS 1763)
F. capillaris: teňky gako wlas (KS 1763) veľmi tenký
2. jemný: (učeň) ma se uczit čztyri roki sukenickemu remeslu tenkemu (CA 1675); (človek) magicj tensse ussy po wetre slissy zwuk tech zwončeku (VP 1764) lepší sluch; spaniolské owce maju neytenssu wlnu a jako z wlni neywetssi zysk; čisté tenké seno (VOv 1779)
3. (o človeku) štíhly, chudý: gracilis: stúply, teňky, wyzably, chudy (KS 1763); Jozef zrostu welkeho, tenky, w recy se zagakuge; prostredneg tenkeg postawy (Kur 1784-90); nekterj, kteri gest (!) chudj a tenkj, mnohe rucha na sobe oblekagi, abj bilj pozornegssy (CS 18. st)
4. (o hlase, tóne) vysoký: nezarostly kdy zarostagj, zwučny tenkj hlas menia a tratia (KoB 1666); ženy magj dluhe wlasy, kratky rozum, tenké hlasy (SiN 1678); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssj a ostregssj (PR 18. st)
L. gram t-é i mäkké i: gest dluhé tenké j, tenké krátke i (MZP 1696)
5. slabý, chatrný: my vbohi žacy w sskole kubinske trwagicy a welmy tenke wichowanj magicy (D. KUBÍN 1641); exilis: skrowný, galowý, tenký, chatrný (WU 1750); sedem take wolúw téňkych a suchórlawych (KB 1757); feralis coena: wélmy ťenká skrowná wečera; spes misella: tenké uffáni (KS 1763); slúnko ze wsseckym swym bléskem premáha nagtensse swetlo malég swjčki (BlR 18. st); na t-o prísl výraz k 1: (mydla) nech na drobno a tenko nastruha a priložj na popaleninu; olowo vtlč na tenko, potri žiwjm stribrom a na hrb prikladag (RT 17. st); lenu prgest funty 12, ssest totižto na tenko a ssest na stredňe gest powynnowaty (V. LIPNÍK 1772); po t-u prísl výraz k 5: patella modica caenare: po teňku wečerati (KS 1763) skromne; -ko, -ce prísl k 1: tenuatim: wélmy tenko (KS 1763); attenuate: tence (LD 18. st); k 2: (máme) veliku potrebu na gedneho anbo dvuch tkadleczuv, který tenko len prasty by umely (B. BYSTRICA 1657); k 5: yačmen take velmi tenko se byl obrodyl (S. ĽUPČA 1624); gestliže prawdu neb tmawsse neb ťenko potwrdým, nech proto žáden prawe umeňy ňesudi; čo my wýme, gen welmy úzko a ťenko obsahugeme myssly nassu (PP 1734); z tu welnu zaplet usta na uli tenko, abi mohli won lazit (RG 18. st) riedko; -osť ž
1. nedostatok hrúbky: tenuitas: tenkost (KS 1763); tenuitas: tenkost (LD 18. st)
2. jemnosť: mastne a olegowe kusky, které wlny tenkost a uplnost dáwagu (VOv 1779)
3. (o človeku, postave) útlosť, štíhlosť: teneritas: útlost, útliwost, subtylnost, ťenkost; gracilitas: tenkost, wyzáblost, chudost (KS 1763); (postava nebola) ani tlusta any tenkosti oswadlá (HI 18. st);
x. pren budu tyto těla (blahoslavených) mjti pronjkawost, to gest takowu tenkost, utlost, že pres zawrené dwere a zdi bez prekážky gako duchowé budu mocy wcházeti a wycházeti (MPS 1777)
4. (o hlase) vysoká výška: tenuitas vocis: hlasu teňkost (KS 1763)
5. slabosť, chatrnosť: exilitas: teňkost, maličkost, chatrnost; exilitas vocis: teňkost hlasu slabosť (KS 1763); Paulin Swatého wssak pysma wiloženy nikda se nechtel dotknút, nie gsice z nedostatku učeny aneb s tenkosty umeny, ale radneg prečudnég ducha swého pokory (PeP 1771)

tesný, teskný [te-, ce-] príd
1. úzky, malý, málo priestranný: prjbitek neb bidlo pryestrane spusobne bidlenj činj, tesne nespusobne (KoB 1666); prez dieru tyesnu w plotye gsucu že sa samochtiacz tisla (VELIČNÁ 1724); guttum: s tesnym hrdlem krčah (LD 18. st); chotar velmi tesny mame a luk se velimi (!) maličko v nem naleza (VRBICA 1772 LP); pren náb nepohodlný: uska a tesna gest brana, ktera wedie do žiwota wečneho (TC 1631); w uskem miste, w cesneg ceste toho času budess postawena (SKá 18. st) v ťažkostiach; teskna brana a uska cesta gest, ktera wedie do žiwota wečneho (MK 18. st)
F. nahnať do t-ého miesta koho vohnať do úzkych niekoho: gestly kdo do tesneho mjsta nahnan bywa, giž gest po nem (KoB 1666) pri šachu mat
2. (o odeve, obuvi) veľmi priliehajúci: ginj su prjestranjemu (odevu) rady, ginj tesnemu (KoB 1666);
x. pren (manželia) wzlast w tesneg potrebe pomahagj sobe (BV 1652) doliehajúcej, naliehavej
3. biedny, úbohý: pastwiska mame cesne, takže po nektere roki musime po insich hotarach wigednat pastwiska (DULOVA VES 1771); pašu mame pre naš dobitek tesnu (PODKONICE 1770); (ľudia) natolko tesného a chudobného ducha nebudú, abi tito dúwerné pryčini pochopili (PT 1778); -o vetná prísl k 1: malo vyše Štercovskyh jest tesno, a tak se tam zaspruglovalo (BOCA 1610); -e, -o prísl k 1: prissel ku mne laidinant skrze konye, ze welmi cesno stoga w mastalach (ŽILINA 1714); musegu owce tesno spolu do masstali zehnané býti; když w zyme w masstali teskno spolu stogá (VOv 1779); lichwa nemusi se spolu stlačiti, abi tesne gedna podle druheg nestala (PONIKY 1788); na t-o prísl výraz k 1: adstricte: na tuho, na ťesno (KS 1763); -osť ž malá priestornosť: (Lukačičke) stwrta csastka prislucha, nes ponewačs pre tesnost grunthu na stiry čsastky budowat bi sa nemohla (S. ĽUPČA 1731); v Tisovci ani zemi ani luk nachazet se nemuže, jako i inkvizicie ukazuji tesnost chotare tisovskeho (TISOVEC 18. st); -ota ž bieda, psota: śidlu nasomu tzesznotu a nyedosztatek tzerpetz nyedás (RSP 1758)

tlstý [tl-, tlu-, tu-] príd
1. hrubý, silný: gedna retez zlata tlusta, w ktereg gest kolecžyek no 173 (PRAZNOV 1630); rukawyecz gak patelatowych, tak take s tenssyeho y s tusstyeho platna geden a tryczat (TRENČÍN 1661); nalezl sem pitel nowy, tlusty, z ktereho sem košili udelal (MW 1676) z hrubého plátna; laz ze sameg bugneg a tlusteg hory wirobil (HYBE 1705) pozostávajúcej zo starých, hrubých stromov; tluste pak a tesské drewo wic se zahružuge (GV 1755); caudicarius: s tustého drewa ďelany, z odzemkowého aneb kladného (KS 1763); trety mel tlsty hlas (Kur 18. st);
x. pren twe neprawe gistenj priliž tlustym ssybalstwym pachne (DuH 1723) veľkým
2. tučný, telnatý: da nam tlusteho juncza aneb yalowiczu brati (BYTČA 1673); Anycsska, esscsse sme nist tlsteho nezabily (TRENČÍN 1735); neňi chudy, ale tlusty, mnoho tela miwa (GV 1755); curtus et crassus homo: pidny a tlusty člowek; mulier suffarcinata: tustá, tučna žena; carnosus venter: tuste neb tlučné brucho; corpulentum pecus: tlusté, massate howado (KS 1763)
3. (o mäse, tuku ap.) mastný: neb z peczeneg husy, kde gsau tluste kusy, para wetssy nezlj hus (BV 1652); sadlo se neseda tak husto yako log, nebo ge tlustegssye (KoB 1666); (stromky) za try roky w tlusteg zemi zhrubnu (PH 1770); čo bilo najtlsťejšé a najlojovaťejšé, to jím podával na taníri (BR 1785)
P. tpn Tholzta hora (pri Klíži 1293 Tlstá VSS); v Tlstom dyle (v Pribyline 1553); na -o prísl výraz k 1: exspisso: na husto, na tlusto ďelám (KS 1763); wssecky strany gamene z hlinu na tlsto zamazat (WL 1789); -o prísl k 1: za potrebné nacházym, aby se holohunice w stodolach tlusto slamau rozsypanau poprikrýwaly (HRK 1773); (vody) ku konczu tlusto zamrzle (Kal 18. st); -osť, -nosť ž
1. hrúbka: tlustost toho umywadla byla na pjd (KB 1757); nedaleko Dunage na mnohych mystech woda na pet strwycu zwyss w tlustosty gedne ruky gako z negakowe wyskakugycy studnice wyhazowana byla (HiP 1763); aby se tedy tlstost semena rosudit mohla (WL 1789)
2. tučnosť, tučnota, obezita: zase tlustost pryrozena nawraty se (HL 17. st); corpulentia: ťelesnost, tustnost ťelesná; obesitas: tučnost, tlústost (KS 1763); -ota ž tučnota: corporatura: otlučnost, tlustota, hrubost ťelesná (KS 1763)

tmavý [tm-, cm-] príd
1. kt. má temnejší odtieň, sfarbený do čierna: tmawe obrocznicze (TRENČÍN 1647); furvus: černy, tmawy, temny, mnjska barwa; eqvus badius: tmawég barwi kúň (KS 1763)
2. kt. má nedostatok svetla, ponorený do tmy: sowa netoliko w pryezračneg, ale y w tmaweg nocy widi (KoB 1666); abi po domoch a po tmawych kutach bludari takowy nebludili (ZNIEV 1725); v tzász notzni tzmavi (HPS 1752); coeca nox: tmawá noc; latumiae: welmy hluboká a tmawá temnica; cubiculum coecum: bez oken, tmawá izba, komora (KS 1763)
3. kt. nevidí, nevidomý, slepý: myopticus: bljskowid, tmawych očúw, belmooky, zraku tmaweho (KS 1763); tri wecy se nalezagy, ktere mohu na zawade zreny nassemu bitj, gakožto oko obrazene, oko tmawe a zaslepene (CS 18. st);
x. pren cavum muri: tmavy oblok (LD 18. st) slepý
4. nejasný, nezrozumiteľný: twug zmateny rozum w tomto priliž tmawy gest (DuH 1723); Swaté pjsmo gest zretedlné, predce wšak na mnohych mjstách gest welmi tmawé (PW 1752); možess tmawé weci wykládati y swázané rozwázati (KB 1757); perplexum: tmawá odpoweď (KS 1763)
5. hanebný, podlý, diabolský: (kalvínske učenie) od tmaweho angela wzalo swug počatek (PP 1734); obscurus: tmawy, temny, podly, potagemny, nerozumny (KS 1763); kterim se wiceg libi tmawe, bludne učeny diabelske nezli Zakon, nezli učeny Kristowe (SPr 1783); na -o prísl výraz k 1: fuscator: zatmáwač, kdo na tmawo bjlj barwi (KS 1763); -o, -e prísl k 1: spissius virere: tmawo se zelenati (KS 1763); spissius virere: tmave se zelenati (LD 18. st); k 3: caligo: tmawe widjm, hledjm, nedowidjm (KS 1763); caligo: tmawě hledjm (AP 1769) k 4: lepeg gest w latinčine se potknúť, nežli tmawo preložit Písmo (PP 1734); k 5: obscure: zatmele, temno, tmawo, potagemňe (KS 1763); confuse: tmawo, zmjssano; -osť ž
1. tmavé sfarbenie: druha (rastlinka, kvietok) byly ma s tmawosty yakusy (HL 17. st); spissus caligo: hustá mrakawi tmawost (KS 1763)
2. vlastnosť nedostatku svetla, temnosť, tma: zem byla neužitečna y prázdná a tmawósti byli na wrchu propásti; oddelil swetlo od tmawost; nazwal swetlo dňem a tmawósti noc (KB 1757); nox: noc, tmawost, mrákawa; tenebrae: tmi tmawost, temnost (KS 1763)
3. temné, tmavé miesto, náb peklo: almužna od každého hrjchu a od smrti oslobozuge a nedopustj dussu gjti do tmawosti (KB 1757); orcus: peklo, pekélná tmawost (KS 1763)
4. hanebnosť, podlosť; náb hriech: aby oswetlil tym, ktery w tmawosťách a w stjnu smrti seďá; lid, ktery sedáwal w tmawosťách, wiďel swetlo weliké (KB 1756; 1757); obscuritas: tmawost, zatmelost, podlost (KS 1763)

troje [-e, -o], tré čísl skup vyj. počet tri: z druhey strany diedina zawodska ma hraditi troge hony az do potoka (ŽK 1479); korale cžervene troge okolo hrdla a na rukach ve dvoge (s. l. 1637); od okowani trogich wahow nowych prednych fl 1, den 50 (SOBLAHOV 1651); z mu prwnegssy manzelku tre ditek zywich mam (SKALICA 1710); od nas poradne gest se odebral ze swu manželku a zo trogma dytkamy (N. MALATÍN 1771); tu se wssecy trogo hodili do hintowa, ssli do tegže predgmenowaneg osady (NHi 1791); na t. prísl výraz
1. na tri časti: z drobnym riadem domowjm magj se rowno na troge rozdelit (P. ĽUPČA 1585); wydel sem, že Wah na troge waly pretrhel (TRENČÍN 1613); tretia (roľa) na Hainiczi w kadlube delila se na troio (S. ŠTVRTOK 1633); aby sy y tye kopanice na troge rozdelily a užiwaly (OČOVÁ 1742)
2. trikrát, trojnásobne: wye, že se zeme za putou na troge orawaly (LIPTOV 1649); trifariam: trogako, na troge, trognásobňe (KS 1763)

tvrdý [tvr-, tvar-, tver-] príd
1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, majúci tvrdosť, odolný, pevný, tuhý: uhlarum od kossa stellirskeho zwičagneho se ma platitj w hrubim pak a twerdim drewe den 60 bres prikriwi; mlinske kamene aby sa takowe držalj, kterj by gedon od druhiho trochu twrčzy bol (CA 17. st; 1755); ku některým potrebám dluhé roky trwagice duby a ginsse twrde stromy potrebné gsu (PH 1770)
L. callosa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763) poznačená tvrdou prácou, mozoľnatá t. toliar, peniaz strieborná minca v hodnote 150 až 200 denárov: na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1653); swetliczi sme nassli gednu truhlicsku, w ktoreg sme nassly twrdich penezi tall no 10 (ZVOLEN 1679); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780)
F. tomu, kdo ma žiwut lačny, y chleb twrdy bywa ssmačný chubobný je skromný; na twrde wlasy twrda britwa o primeranom prostriedku (SiN 1678); t. ako (jak) kameň, drevo, diamant veľmi tvrdý: semyčko hladke, pobelawe modrosty, twrde yako kamen (HL 17. st); lapidea: twrdá gakó kameň; durateus: drewénny, twrdy gakó drewo (KS 1763); adamantinus: diamantowý, twrdý gak diamant (CL 1777)
2. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný: proč tak smýss twrdým býti na sebe trestatělem (SK 1697); dirissimus senex: wélmy ukrútny, twrdého srdca stary člowek (KS 1763);
x. pren mezitim, abi se tobe tato odpowed prilis twrda aneb y slowu B. odporna nezdala, pilne pozorug (ZA 1676) strohá; objurgare verbis: s twrdyma slowami sstráfati (KS 1763) bez zľutovania;
F. mať t-ú hlavu byť tvrdohlavý, neoblomný: petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763); ach, ty bezbozny kralu, od kamena twrdcy, zahanbyt by si se mohel, ze ga, oltar kameny a nerozumny, posluchnul sem hlas proroka (SPr 1783); srdce tvrdé ako skala, nad diamant a železo, nad kameň, od kameňa, ocele tvrdšie bezcitné: srdca lidske su twrde gako skala, zimne gak lad, co žadnu iskru milowana Boha do seba prigat nechce (SJ 1770); (žena) srdcze to nad diemant a zelezo twrdssy obmekčyla (PeP 1770); jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé (DŽ 1752); ňeverím, biť bi ocelové aneb i od ocele tvrdšé mal srdce (BR 1785); zadne slibi, zadne dary do konca neplatilj, neb ti mordarske srdca nad kamen tvrdsy bily (KC 1791)
3. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: synowé twrdég twári a neukroceného srdca (KB 1757); torvus: krywého, twrdého pohledu; stylus decretorius: wélmy twrdé pjsmo (KS 1763)
L. to pak nech se (dieťa) včj poznawati literi mekké a twrdé (BZ 1749 gram) tvrdé spoluhlásky
P. atpn Laczko Twrdy ( 1520 SČL); Martinus Twrdy (v Bytči 1592 U1); subst tvrdé [-ô] s pálenka: pány a gazdowe su cželadi sweg mnohe takowe, ne len twrdo zakazaty (NJ 1786-88); na tvrdo prísl výraz (o vajci) aby sa stalo tvrdým: wezmy frissne wayco a uwar ho na twrdo (RT 17. st); war tak dluho, dokud by wagce na twrdo neuwrelo (HT 1760);

uhodenie¹ [-ď-, -dz-; -í] s hodenie, hod: wudce na den Nanebawstúpený z celu radu w ruchu drahem wudskem na hayowe gde a z uhodenym prstena do mora s timto sobe prstenuge (KrP 1760); na gednym mužowy, na gednym kamene uhodzenj a rutceni zalezilo wssecko gegich sstesti, na gednem uhodzeni zaležilo aneb panowati, neb poddanym biti (MK 18. st) na hode kockou
L. na uhodenie prísl výraz čo by kameňom dohodil vyj. vzdialenosť približne 3-5 metrov: mlynar pak na prozbu geho nycz nedbagycze prescze za nym az skoro na uhoczenje zdalja od tych poradnykow yssjel a tohoto i pantokom byl (ILAVA 1634); to miesto, na kterem mlin pribity gest, prinaležj ku chotaru slawniczkemu. Nielen na tom mieste, ano y wisse na dobre uhodenge Slawničange bezpečne pasawaly (PRUSKÉ 1733)