Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nôtiť -i nedok.

1. spievať, pospevovať: n. pesničku

2. spievať bez slov, hmkať: n. (si) melódiu;

opak. nôtievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nôtiť ‑i ‑ia nedok.

nôtiť -ti -tia nôť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. (čo; ø) 1. ▶ hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie, nôty; syn. spievať, pospevovať: rád nôtil smutné terchovské piesne; večery trávené pri spoločne nôtenej piesni nad štedrým stolom; Spievala v poli, nôtila si aj doma v útulnej izbičke pri malom oblôčiku, keď jej bolo veselo i teplo pri srdci. [A. Habovštiak]; pren. v húštine nôti stehlík; Netrvalo dlho a celé vlčie trio nôtilo svoje žalostné „haúúú“. [J. Géci] zavýjalo; Jesenné nôtenie [vtáctva] však už nedosiahne intenzitu jarného a pozorný poslucháč v ňom zacíti istú nostalgiu aj clivotu za končiacim sa letom. [Sme 1999]; pren. expr. Len jarné vánky po rovinách nôtia. [J. Stacho]
2. ▶ spievať so zatvorenými ústami, bez slov, obyč. pre seba; syn. hmkať (si): od rána nôti tú istú melódiu; pri práci si často nôti; bolo to skôr nôtenie než spev; skupinka asi päťsto mladých chlapcov nôtila, hmkala trnavskú hymnu spolu s tónmi trúbky [DŠ 2008]
opak. nôtievať -va -vajú -val: s veľkým zanietením sme nôtievali tú pieseň na dobrú noc; dok.zanôtiť

bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch) • mručaťmrmlaťmumraťmumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlalahmkaťnôtiťbzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu


hmkať (si) 1. vyslovovať citoslovce hm ako prejav rozličných pocitov • pohmkávať (si): súhlasne, prekvapene hmká, pohmkávabručať (vydávať zvuky so zatvorenými ústami)

2. spievať bez slov (brumendo) • bručaťpohmkávať (si): hmká si, bručí si známu melódiunôtiťbzučať: dievča si pri robote veselo nôti, bzučíexpr. mrmlať si (melódiu): potichu si mrmle obľúbenú melódiu


nôtiť p. spievať 1


spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nôtiť (si), -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) spievať (si), pospevovať, vyspevovať, húsť: n. (si) pesničku; n. si pre seba; veselo si n.; slávik milo nôtil (Urbk.); pren. vánok si nôti tisíc piesní (Heč.); Tie dunajské vlnky pekne-krásne nôtia. (Botto);

opak. nôtievať (si), -a, -ajú;

dok. zanôtiť (si)

Morfologický analyzátor

nôtiť nedokonavé sloveso
(ja) nôtim VKesa+; (ty) nôtiš VKesb+; (on, ona, ono) nôti VKesc+; (my) nôtime VKepa+; (vy) nôtite VKepb+; (oni, ony) nôtia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nôtil VLesam+; (ona) nôtila VLesaf+; (ono) nôtilo VLesan+; (oni, ony) nôtili VLepah+;
(ty) nôť! VMesb+; (my) nôťme! VMepa+; (vy) nôťte! VMepb+;
(nejako) nôtiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor