nôtiť -i nedok.
1. spievať, pospevovať: n. pesničku
2. spievať bez slov, hmkať: n. (si) melódiu;
opak. nôtievať -a
nôtiť -ti -tia nôť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. (čo; ø) 1. ▶ hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie, nôty; syn. spievať, pospevovať: rád nôtil smutné terchovské piesne; večery trávené pri spoločne nôtenej piesni nad štedrým stolom; Spievala v poli, nôtila si aj doma v útulnej izbičke pri malom oblôčiku, keď jej bolo veselo i teplo pri srdci. [A. Habovštiak]; pren. v húštine nôti stehlík; Netrvalo dlho a celé vlčie trio nôtilo svoje žalostné „haúúú“. [J. Géci] zavýjalo; Jesenné nôtenie [vtáctva] však už nedosiahne intenzitu jarného a pozorný poslucháč v ňom zacíti istú nostalgiu aj clivotu za končiacim sa letom. [Sme 1999]; pren. expr. Len jarné vánky po rovinách nôtia. [J. Stacho] 2. ▶ spievať so zatvorenými ústami, bez slov, obyč. pre seba; syn. hmkať (si): od rána nôti tú istú melódiu; pri práci si často nôti; bolo to skôr nôtenie než spev; skupinka asi päťsto mladých chlapcov nôtila, hmkala trnavskú hymnu spolu s tónmi trúbky [DŠ 2008] ▷ opak. nôtievať -va -vajú -val: s veľkým zanietením sme nôtievali tú pieseň na dobrú noc; dok. ↗ zanôtiť
bručať vydávať hlboké zvuky (o medveďovi, o hudobných nástrojoch) • mručať • mrmlať • mumrať • mumlať: basa do taktu bručala, mrmlala, mumlala • hmkať • nôtiť • bzučať (ticho, so zatvorenými ústami spievať): hmká, nôti, bručí, bzučí si melódiu
hmkať (si) 1. vyslovovať citoslovce hm ako prejav rozličných pocitov • pohmkávať (si): súhlasne, prekvapene hmká, pohmkáva • bručať (vydávať zvuky so zatvorenými ústami)
2. spievať bez slov (brumendo) • bručať • pohmkávať (si): hmká si, bručí si známu melódiu • nôtiť • bzučať: dievča si pri robote veselo nôti, bzučí • expr. mrmlať si (melódiu): potichu si mrmle obľúbenú melódiu
nôtiť p. spievať 1
spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň
p. aj hmkať (si) 2
2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1
nôtiť (si), -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) spievať (si), pospevovať, vyspevovať, húsť: n. (si) pesničku; n. si pre seba; veselo si n.; slávik milo nôtil (Urbk.); pren. vánok si nôti tisíc piesní (Heč.); Tie dunajské vlnky pekne-krásne nôtia. (Botto);
opak. nôtievať (si), -a, -ajú;
dok. zanôtiť (si)