nôž noža m. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky: kuchynský, štepársky n.; vreckový n. nožík; ostrý n.; vraziť niekomu n. do chrbta i fraz. zradiť ho; vraziť niekomu n. do srdca i fraz. spôsobiť mu bolesť, žiaľ; tech. hobľovací n. súčasť stroja
● expr. kričí, reve ap., akoby ho na n-e bral veľmi; mať niekoho rád ako koza n.; byť s niekým na n-e vo veľkom nepriateľstve; vyhrotiť ap. niečo na ostrie n-a; expr. ísť pod n. na operáciu;
nožík -a m.
1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.
2. nôž;
nožíček -čka m. zdrob.;
nožisko2 -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.
gama nôž gama noža m. ‹g + sl› lek. lekársky prístroj používaný na operácie mozgu (pôvodne Leksellov gama nôž, vynájdený švéd. neurochirurgom L. Leksellom): zbierka na g. nôž
nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)
nôž, noža m. ostrý nástroj z ocele al. z iného kovu na krájanie a rezanie, zried. i bodanie, skladajúci sa z čepele a rukoväti: kuchynský n.; strieborný n.; ostrý n. (ako britva), tupý n. (ako pílka); krájať chlieb, zeleninu n-om; nabrúsiť n.; bodnúť niekoho n-om; slová ako ostrie n-a veľmi ostré, kritické; hlas tenký a ostrý ako nôž (Gráf) nepríjemný; lek. pitevný, chirurgický n.; poľov. lovecký, poľovnícky n.; ovoc. očkovací, štepársky n.; oberučný n. s rukoväťou na oboch koncoch; stol. hobľovací n.; tech. tokársky n. nástroj na používaný na obrábanie nejakého predmetu
● vraziť niekomu n. do chrbta zákerne si počínať voči niekomu; vraziť niekomu n. do srdca veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; hovor. byť s niekým na n-e žiť v nepriateľstve, neznášať sa; ísť na n-e viesť spor do krajnosti; stavať, vyhrotiť niečo na ostrie n-a žiadať rozhodné riešenie; vreští, fajčí, kričí, akoby ho (ju) na n-e bral prenikavo; hovor. mať niekoho rád ako koza n. nenávidieť ho; Čo na nôž, to za groš (úsl.) treba všetko kupovať (do domácnosti). Nechytaj nôž za ostrie (prísl.) treba byť opatrný;
nožový príd.;
nožík, -a m. zdrob. malý nôž, najmä so zasúvacou čepeľou nosený vo vrecku: vreckový n.; pren. zried. nabrúsiť svoj kritický nožík (Vlč.) pripraviť sa na ostrú kritiku;
nožíček, -čka m. zdrob. expr.;
nožisko2, -a str. i m. zvel.
(jeden) nôž; (bez) noža; (k) nožu; (vidím) nôž; (hej) nôž!; (o) noži; (s) nožom;
(štyri) nože; (bez) nožov; (k) nožom; (vidím) nože; (hej) nože!; (o) nožoch; (s) nožmi;