Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

nôž noža m. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky: kuchynský, štepársky n.; vreckový n. nožík; ostrý n.; vraziť niekomu n. do chrbta i fraz. zradiť ho; vraziť niekomu n. do srdca i fraz. spôsobiť mu bolesť, žiaľ; tech. hobľovací n. súčasť stroja

expr. kričí, reve ap., akoby ho na n-e bral veľmi; mať niekoho rád ako koza n.; byť s niekým na n-e vo veľkom nepriateľstve; vyhrotiť ap. niečo na ostrie n-a; expr. ísť pod n. na operáciu;

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

nožíček -čka m. zdrob.;

nožisko2 -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nôž noža m.; nožisko ‑a ‑žísk s., jedn. i m.

nožík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malý nôž: dostať svoj prvý n.; Vybral si [Janko Hraško] z halienky nožík, prevŕtal dierku na škatuli aj na vaku a pospúšťal rad-radom všetky dukáty na cestu. [M. Ďuríčková]; zrazu som nemohol uveriť vlastným očiam - zbadal som nožík, ktorý je pre mnohých symbolom detstva - rybičku [InZ 2002]
2. ▶ (menší) nástroj z ocele al. iného kovu skladajúci sa z čepele a rúčky, používaný na rezanie, krájanie, nôž: vreckový n.; strieborný, dezertný n.; kuchynský, štepársky n.; univerzálny cestovný n.; n. na ovocie; treba nabrúsiť všetky nožíky; krájať slaninu ostrým, tupým nožíkom; rezbárskym nožíkom vyrezával čosi z dreva; Veď by som ho [nôž] ani od vás nepýtal, ale čože by som si tu v hore bez nožíka počal? [V. Šikula]
fraz. expr. niekomu sa [pri niečom] otvára nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvoláva v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor
zdrob. nožíčeknôž


nôž noža pl. N nože m. 1.nástroj zložený z dvoch základných častí, z čepele a rukoväti vyhotovených z rozličných materiálov, čepeľ je najčastejšie z ocele, používaný na rezanie, krájanie, vyrezávanie, bodanie a pod.: veľký, malý, dlhý, úzky, široký n.; pevný rovný, mierne zakrivený, špicatý n.; ostrý, tupý n.; n. s krátkou čepeľou; vreckový n.; príborový n.; kuchynský, mäsiarsky n.; lovecký, poľovnícky, rybársky, potápačský n.; hubársky, štepársky n.; chirurgický n. skalpel; zatvárací, vyskakovací, vrhací n.; keramický n. vyrobený z oxidu zirkónia, vyznačujúci sa veľkou tvrdosťou; obojručný, oberučný n. nástroj s dvoma rukoväťami na odstraňovanie zvyškov kôry z kmeňov, orezávanie dreva, opracovanie obrobkov a pod.; n. na chlieb; n. na otváranie listov; hrot, špic noža; súprava nožov; nabrúsiť n.; krájať, rezať, odkrojiť, odrezať klobásu nožom; prejsť palcom po ostrí noža; porezať sa nožom; bodnúť, pichnúť súpera nožom do krku; vraziť niekomu n. do chrbta, do srdcai fraz.; zaútočil naňho nožom; Vytiahol nôž a jednoducho rozrezal rukávy zimníka, lebo práve s tými si nevedel dať rady. [V. Šikula]; Jednoduchý chlap s rukami zjazvenými od rezbárskeho noža. [Vč 1974]; Viete správne prestrieť stôl? Viete, kam a ako položiť lyžicu, vidličku či nôž? [Cs 2003]hist. noc dlhých nožov vnútrostranícky puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.hovor. švajčiarsky nôž kvalitný viacúčelový zatvárací nôž, obyč. s helvétskym krížom na črienke, obsahujúci čepeľ s bezpečnostnou poistkou, otvárač na konzervy, na fľaše, skrutkovač, pilník na nechty, pinzetu a pod.; na špic, na hrot noža malé množstvo niečoho sypkého, práškového, štipku, trochu: pridať do polievky na špic noža korenia
2. i tech. ▶ ostrá rezná, obyč. kovová časť ručného náradia, rozličných nástrojov, rezacích al. obrábacích strojov a zariadení: žací n. kosačky; sústružnícke, hobľovacie nože špeciálne tyčovité nástroje na obrábanie kovov al. dreva, ktorých jeden koniec má vytvorené ostrie ako klin; drážkovací n.; tvarový n. nôž, ktorého ostrie má profil žiadaného tvaru; hrebeňový, závitový n. na rezanie závitov; n. hoblíka; rezná časť noža; frézovací n. súčasť snehovej frézy na odhŕňanie snehu
3. šport. nôž korčule ▶ dlhšia ostrá kovová (vymeniteľná) súčasť korčúľ na ľad pripevnená zospodu (na držiakoch): zraniť spoluhráča nožom korčule; vymeniť poškodené nože na hokejových korčuliach; fanúšikovia dlhých nožov rýchlokorčuľovania
4. lek. (Leksellov) gama nôž ▶ prístroj používaný v rádiochirurgii na jednorazové ožiarenie určitého objemu nezdravého tkaniva v mozgu: vykonať zákrok gama nožom; zriadiť pracovisko s gama nožom
5. nože pomn. region. ▶ jednoduché drevené zariadenie s ostrými kovovými lištami na rezanie kapusty, tekvice, uhoriek a pod., rezačka, krájač: Obzriem si nože na kapustu a poriadne ich vyleštím. [V. Šikula]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; expr. kričí/reve, akoby ho na nože bral, brali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. mať niekoho rád ako koza nôž neznášať, nenávidieť niekoho; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; byť s niekým na nože byť pohnevaný, v nepriateľstve s niekým; dá sa krájať nožom a) (o zafajčenom vzduchu v miestnosti, o tme, hmle a pod.) je taký hustý, taká hustá, že nič nevidno b) (o atmosfére) je veľmi napätá; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; expr. ísť pod nôž (o človeku) podstúpiť operáciu; mať nôž na krku al. [robiť niečo] s nožom na krku byť al. robiť niečo pod veľkým tlakom, pod nátlakom; publ. noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; priložiť niekomu nôž na krk hrozbou, vyhrážaním donútiť niekoho k niečomu; vraziť niekomu nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho; vraziť niekomu nôž do srdca spôsobiť niekomu veľkú duševnú bolesťparem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
zdrob.nožík; nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: dezertným nožíčkom olupujú jablká [L. Ballek]; Potom vzal do ruky malý nožíček a otvoril vzadu na budíku ligotavé dvierka. [D. Dušek]; nožisko2 -ka nožísk s., v sg. i m. zvel.: dlhokánske n.; nešermuj tým nožiskom!; Druhou [rukou] siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko, ktorým mohol zaklať dva bravy naraz. [M. Urban]; Čo? Nôž! Zakáľací nožisko. Ľudia zhíkli. [L. Ťažký]

gama nôž gama noža m. ‹g + sl› lek. lekársky prístroj používaný na operácie mozgu (pôvodne Leksellov gama nôž, vynájdený švéd. neurochirurgom L. Leksellom): zbierka na g. nôž

nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nôž, noža m. ostrý nástroj z ocele al. z iného kovu na krájanie a rezanie, zried. i bodanie, skladajúci sa z čepele a rukoväti: kuchynský n.; strieborný n.; ostrý n. (ako britva), tupý n. (ako pílka); krájať chlieb, zeleninu n-om; nabrúsiť n.; bodnúť niekoho n-om; slová ako ostrie n-a veľmi ostré, kritické; hlas tenký a ostrý ako nôž (Gráf) nepríjemný; lek. pitevný, chirurgický n.; poľov. lovecký, poľovnícky n.; ovoc. očkovací, štepársky n.; oberučný n. s rukoväťou na oboch koncoch; stol. hobľovací n.; tech. tokársky n. nástroj na používaný na obrábanie nejakého predmetu

vraziť niekomu n. do chrbta zákerne si počínať voči niekomu; vraziť niekomu n. do srdca veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; hovor. byť s niekým na n-e žiť v nepriateľstve, neznášať sa; ísť na n-e viesť spor do krajnosti; stavať, vyhrotiť niečo na ostrie n-a žiadať rozhodné riešenie; vreští, fajčí, kričí, akoby ho (ju) na n-e bral prenikavo; hovor. mať niekoho rád ako koza n. nenávidieť ho; Čo na nôž, to za groš (úsl.) treba všetko kupovať (do domácnosti). Nechytaj nôž za ostrie (prísl.) treba byť opatrný;

nožový príd.;

nožík, -a m. zdrob. malý nôž, najmä so zasúvacou čepeľou nosený vo vrecku: vreckový n.; pren. zried. nabrúsiť svoj kritický nožík (Vlč.) pripraviť sa na ostrú kritiku;

nožíček, -čka m. zdrob. expr.;

nožisko2, -a str. i m. zvel.

Morfologický analyzátor

nôž podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) nôž; (bez) noža; (k) nožu; (vidím) nôž; (o) noži; (s) nožom;

(štyri) nože; (bez) nožov; (k) nožom; (vidím) nože; (o) nožoch; (s) nožmi;

Nůž Nůž
nôž
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nôž a rôzne adaptéry. Zatvárací nôž s čepeľou a pílkou vás vyjde
G (bez) noža sa do revíru bez poľovníckeho noža alebo dýky je, akoby šiel ženích
D (k) nožu koncepciou dnešnému loveckému nožu . Konečne sme sa dostali k vláde
A (vidím) nôž robiť, zovrieť mu ruky a zobrať mu nôž ? Klepotanie kovu o betón vrátilo
L (o) noži Neponúkla ho. Ale ani nesiahla po noži , ktorý ležal pri fľaši. Trpezlivo
I (s) nožom som sa k nemu a bodol som doňho nožom ; ale nôž cez neho prešiel ako
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nože sivé oči Cassa prebodávali ako nože . „Nie, ak nevzniknú nepríjemnosti,
G (bez) nožov bola ale aj výstava gravírovaných nožov a chladných zbraní Ladislava
D (k) nožom s divinou.“ Otto Neuman slúži nožom ako veličenstvám. A nože bravúrne
A (vidím) nože človeka, ktorý vlastní takéto nože , dávajte si veľký pozor.“ Zvažoval
L (o) nožoch pociťovala bolesť, akoby kráčala po nožoch , poďakovala sa mu za svoj život
I (s) nožmi kosti. Víťazom medzi zdobenými nožmi sa stal Richard Chromý. Ján Cuník

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor