Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

nôž noža m. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky: kuchynský, štepársky n.; vreckový n. nožík; ostrý n.; vraziť niekomu n. do chrbta i fraz. zradiť ho; vraziť niekomu n. do srdca i fraz. spôsobiť mu bolesť, žiaľ; tech. hobľovací n. súčasť stroja

expr. kričí, reve ap., akoby ho na n-e bral veľmi; mať niekoho rád ako koza n.; byť s niekým na n-e vo veľkom nepriateľstve; vyhrotiť ap. niečo na ostrie n-a; expr. ísť pod n. na operáciu;

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

nožíček -čka m. zdrob.;

nožisko2 -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nôž noža m.; nožisko ‑a ‑žísk s., jedn. i m.

nôž noža pl. N nože m.

nožík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malý nôž: dostať svoj prvý n.; Vybral si [Janko Hraško] z halienky nožík, prevŕtal dierku na škatuli aj na vaku a pospúšťal rad-radom všetky dukáty na cestu. [M. Ďuríčková]; zrazu som nemohol uveriť vlastným očiam - zbadal som nožík, ktorý je pre mnohých symbolom detstva - rybičku [InZ 2002]
2. ▶ (menší) nástroj z ocele al. iného kovu skladajúci sa z čepele a rúčky, používaný na rezanie, krájanie, nôž: vreckový n.; strieborný, dezertný n.; kuchynský, štepársky n.; univerzálny cestovný n.; n. na ovocie; treba nabrúsiť všetky nožíky; krájať slaninu ostrým, tupým nožíkom; rezbárskym nožíkom vyrezával čosi z dreva; Veď by som ho [nôž] ani od vás nepýtal, ale čože by som si tu v hore bez nožíka počal? [V. Šikula]
fraz. expr. niekomu sa [pri niečom] otvára nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvoláva v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor
zdrob. nožíčeknôž


nôž noža pl. N nože m. 1.nástroj zložený z dvoch základných častí, z čepele a rukoväti vyhotovených z rozličných materiálov, čepeľ je najčastejšie z ocele, používaný na rezanie, krájanie, vyrezávanie, bodanie a pod.: veľký, malý, dlhý, úzky, široký n.; pevný rovný, mierne zakrivený, špicatý n.; ostrý, tupý n.; n. s krátkou čepeľou; vreckový n.; príborový n.; kuchynský, mäsiarsky n.; lovecký, poľovnícky, rybársky, potápačský n.; hubársky, štepársky n.; chirurgický n. skalpel; zatvárací, vyskakovací, vrhací n.; keramický n. vyrobený z oxidu zirkónia, vyznačujúci sa veľkou tvrdosťou; obojručný, oberučný n. nástroj s dvoma rukoväťami na odstraňovanie zvyškov kôry z kmeňov, orezávanie dreva, opracovanie obrobkov a pod.; n. na chlieb; n. na otváranie listov; hrot, špic noža; súprava nožov; nabrúsiť n.; krájať, rezať, odkrojiť, odrezať klobásu nožom; prejsť palcom po ostrí noža; porezať sa nožom; bodnúť, pichnúť súpera nožom do krku; vraziť niekomu n. do chrbta, do srdcai fraz.; zaútočil naňho nožom; Vytiahol nôž a jednoducho rozrezal rukávy zimníka, lebo práve s tými si nevedel dať rady. [V. Šikula]; Jednoduchý chlap s rukami zjazvenými od rezbárskeho noža. [Vč 1974]; Viete správne prestrieť stôl? Viete, kam a ako položiť lyžicu, vidličku či nôž? [Cs 2003]hist. noc dlhých nožov vnútrostranícky puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.hovor. švajčiarsky nôž kvalitný viacúčelový zatvárací nôž, obyč. s helvétskym krížom na črienke, obsahujúci čepeľ s bezpečnostnou poistkou, otvárač na konzervy, na fľaše, skrutkovač, pilník na nechty, pinzetu a pod.; na špic, na hrot noža malé množstvo niečoho sypkého, práškového, štipku, trochu: pridať do polievky na špic noža korenia
2. i tech. ▶ ostrá rezná, obyč. kovová časť ručného náradia, rozličných nástrojov, rezacích al. obrábacích strojov a zariadení: žací n. kosačky; sústružnícke, hobľovacie nože špeciálne tyčovité nástroje na obrábanie kovov al. dreva, ktorých jeden koniec má vytvorené ostrie ako klin; drážkovací n.; tvarový n. nôž, ktorého ostrie má profil žiadaného tvaru; hrebeňový, závitový n. na rezanie závitov; n. hoblíka; rezná časť noža; frézovací n. súčasť snehovej frézy na odhŕňanie snehu
3. šport. nôž korčule ▶ dlhšia ostrá kovová (vymeniteľná) súčasť korčúľ na ľad pripevnená zospodu (na držiakoch): zraniť spoluhráča nožom korčule; vymeniť poškodené nože na hokejových korčuliach; fanúšikovia dlhých nožov rýchlokorčuľovania
4. lek. (Leksellov) gama nôž ▶ prístroj používaný v rádiochirurgii na jednorazové ožiarenie určitého objemu nezdravého tkaniva v mozgu: vykonať zákrok gama nožom; zriadiť pracovisko s gama nožom
5. nože pomn. region. ▶ jednoduché drevené zariadenie s ostrými kovovými lištami na rezanie kapusty, tekvice, uhoriek a pod., rezačka, krájač: Obzriem si nože na kapustu a poriadne ich vyleštím. [V. Šikula]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; expr. kričí/reve, akoby ho na nože bral, brali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. mať niekoho rád ako koza nôž neznášať, nenávidieť niekoho; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; byť s niekým na nože byť pohnevaný, v nepriateľstve s niekým; dá sa krájať nožom a) (o zafajčenom vzduchu v miestnosti, o tme, hmle a pod.) je taký hustý, taká hustá, že nič nevidno b) (o atmosfére) je veľmi napätá; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; expr. ísť pod nôž (o človeku) podstúpiť operáciu; mať nôž na krku al. [robiť niečo] s nožom na krku byť al. robiť niečo pod veľkým tlakom, pod nátlakom; publ. noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; priložiť niekomu nôž na krk hrozbou, vyhrážaním donútiť niekoho k niečomu; vraziť niekomu nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho; vraziť niekomu nôž do srdca spôsobiť niekomu veľkú duševnú bolesťparem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
zdrob.nožík; nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: dezertným nožíčkom olupujú jablká [L. Ballek]; Potom vzal do ruky malý nožíček a otvoril vzadu na budíku ligotavé dvierka. [D. Dušek]; nožisko2 -ka nožísk s., v sg. i m. zvel.: dlhokánske n.; nešermuj tým nožiskom!; Druhou [rukou] siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko, ktorým mohol zaklať dva bravy naraz. [M. Urban]; Čo? Nôž! Zakáľací nožisko. Ľudia zhíkli. [L. Ťažký]

-ôž/7871±35: substantíva m. neživ. N+A sg. 4128±35 nôž/4128
+33
−35

/1367999±2253 32.64: substantíva m. neživ. N+A sg. 14410±35 kríž/6481 ž/4128
+33
−35
Paríž/3044 ž/403 slíž/224 dvojkríž/108 Kroměříž/15 (2/7)

gama nôž gama noža m. ‹g + sl› lek. lekársky prístroj používaný na operácie mozgu (pôvodne Leksellov gama nôž, vynájdený švéd. neurochirurgom L. Leksellom): zbierka na g. nôž

nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nôž, noža m. ostrý nástroj z ocele al. z iného kovu na krájanie a rezanie, zried. i bodanie, skladajúci sa z čepele a rukoväti: kuchynský n.; strieborný n.; ostrý n. (ako britva), tupý n. (ako pílka); krájať chlieb, zeleninu n-om; nabrúsiť n.; bodnúť niekoho n-om; slová ako ostrie n-a veľmi ostré, kritické; hlas tenký a ostrý ako nôž (Gráf) nepríjemný; lek. pitevný, chirurgický n.; poľov. lovecký, poľovnícky n.; ovoc. očkovací, štepársky n.; oberučný n. s rukoväťou na oboch koncoch; stol. hobľovací n.; tech. tokársky n. nástroj na používaný na obrábanie nejakého predmetu

vraziť niekomu n. do chrbta zákerne si počínať voči niekomu; vraziť niekomu n. do srdca veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; hovor. byť s niekým na n-e žiť v nepriateľstve, neznášať sa; ísť na n-e viesť spor do krajnosti; stavať, vyhrotiť niečo na ostrie n-a žiadať rozhodné riešenie; vreští, fajčí, kričí, akoby ho (ju) na n-e bral prenikavo; hovor. mať niekoho rád ako koza n. nenávidieť ho; Čo na nôž, to za groš (úsl.) treba všetko kupovať (do domácnosti). Nechytaj nôž za ostrie (prísl.) treba byť opatrný;

nožový príd.;

nožík, -a m. zdrob. malý nôž, najmä so zasúvacou čepeľou nosený vo vrecku: vreckový n.; pren. zried. nabrúsiť svoj kritický nožík (Vlč.) pripraviť sa na ostrú kritiku;

nožíček, -čka m. zdrob. expr.;

nožisko2, -a str. i m. zvel.

nožisko p. nôž


nôž m.
1. csl ručný nástroj z rúčky a čepele na rezanie a krájanie: Reže nožom z glkšou čepeľou (Králiky BB); Ftodi sä ešťe šetko mäso krájälo nuožmi do klbás (Kokava n. Rim. RS); Tode zme makovice zrezávale nožma a metale zme ih do vreca (Čelovce MK); V domácnosťi ťeda treba šakovie nože (Pukanec LVI); Nemohól som odreza_ten koren z nožom (Hor. Orešany TRN); Ket sa išu̯o fčeu̯i podrezávat, dau̯ si také sito na hubu a zau̯ núš (Turá Lúka MYJ); Takí nepodarení nóš máce (V. Rovné BYT); Potim ju (sviňu) na dvore opaľa a z horucu vodu i z nožom oškrabu (Rankovce KOŠ); Biľi śe z nožami, s kameňmi, ś čim prišlo (Krivany SAB); Z nužem śe rezalo šicko (Dl. Lúka BAR)
L. angľickí nuoš (Martin), angľicki noš (Hôrka POP) - podkúvačský nôž na čistenie a vysekávanie kopyta; anglicki nuš (Budkovce MCH) - náradie slúžiace na upevnenie železa al. podkovy pri opracovávaní; anglickí nuoš (Lipt. Mikuláš) - garbiarsky nôž na ručné zatieranie vlákien kože; šťepní nuoš (Sklabiná MK), ščepni noš (Kaluža MCH), ščepárskí núš (Lamač BRA) - vinohradnícky ostrý nôž na štepenie viniča; sedlárski nvóš (Myjava), núš na šerfováňí (Hlboké SEN), nvóš polmesiac (Myjava) - nože na rezanie a orezávanie kože v sedlárstve; kruponuvácí nuoš (Pukanec LVI) - širší nôž používaný pri spracúvaní bravčovej kože; otchlpovací nuoš, omikací nuoš (Lipt. Mikuláš) - garbiarske nože; kušňierski nuoš (Závadka n. Hron. BRE) - ohnutý nôž člnkovitého tvaru s mosadznou ochranou na ruku; šéfuvací nuoš (Lipt. Trnovec LM) - obuvnícky nôž; obrábáci nuoš (Pukanec LVI) - širší mäsiarsky nôž so zakriveným koncom; vikosťuváci nuoš (Pukanec LVI) - úzky, krátky a špicatý mäsiarsky nôž; zakálací nóš (Siladice HLO), velki nuoš (Riečnica KNM), mäsiarski nuoš (Dol. Kubín) - veľmi dlhý špicatý nôž na zakáľanie; oberučnej nóš (Kalinovo LUČ), dvojruční nuoš (Prochot NB), struhaci nuš (Studenec LVO) - nôž s dvoma rukoväťami používaný na strúhanie a orezávanie dreva; hákoví nóš (Mor. Lieskové NMV), krivi noš (Rozhanovce KOŠ) - kosákovitý nôž na vyrezávanie plástov z úľa; dreveňí nuoš (Pukanec LVI) - ohnutý drevený nôž používaný v klobučníctve na skladanie klobúkov prilepených škrobom o formu; kelovaci nuš (Zámutov VRN) - druh stolárskeho noža; kňihárskí núš (Malacky) - špeciálny dlhý nôž; nóž na bumburicu (Trakovice HLO) - uspôsobený na odsekávanie repných listov; kuchinski nvoš (St. Bystrica KNM) - bežne používaný pri varení; vačkoví nóš (Siladice HLO) - zatvárací vreckový nožík
F. nóš tupí jag hlúp (Lukáčovce HLO), nuš tupi jag huk (Poľanovce LVO) - veľmi tupý; nuž ostri jag žadlo (Studenec LVO), nuž ostri jag briteu (Sečovce TRB) - veľmi ostrý; isc pod nuš (Závadka SOB) - na operáciu; vrieská ako bi ho na nože brau̯ (Rim. Píla RS) - veľmi kričí; šo na nuoš, to za groš (Rim. Píla RS) - všetko treba kúpiť v obchode; odrezau̯ mu i bez noža (Bystrička MAR) - ostro, britko mu odpovedal
2. csl ostrá rezacia železná časť na rozmanitých nástrojoch a náradiach
a. na pluhu: Bul som u kovaľa poostridz nož na rohadlo (Spiš. Štvrtok LVO); nuoš (Parížovce LM)
L. rijakovi noš (Spiš. Vlachy SNV), prední nvož (Černová RUŽ) - časti pluhu
b. na plečke: Na ručnén čaráku su dva nože (Trakovice HLO)
c. na sečkovici: Nvóž búl urobení ze starej kosi (Dol. Súča TRČ); Nuže na śečkarňi rezaľi slamu (Dl. Lúka BAR)
d. na sejačke: Nože robili jarčeki do zemi (Šurany NZ)
e. na kosačke: Nuóš kosački narazil na kamen a zatupil sa (Vaďovce MYJ)
f. na zámočníckom náradí: Nož na rezaňe zavitoch (Smižany SNV)
g. na hoblíku: nvoš (Kys. N. Mesto); nožisko m. zvel. expr. k 1: Bača viťiahou̯ nožisko ako na brava (Králiky BB); Povedala som_ej, ňeber si ten nožisko, lebo sa porežeš! (Golianovo NIT); Mal son dobrí nožisko, mašinku a son zabíjal (Smolenice TRN); nožisko (Bošáca TRČ)

nožíček, nožík p. nôž


nôž [nôž, núž], nožík m
1. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie, používaný aj ako zbraň: ktoz s nozem boyowal, tomu gde o hrdlo a ten, czo s meczem bogowal, o ruku (ŽK 1473); pylky ze dwoma dlacy a dwema nozyky, czuo sstepy sprawugy, w gednom puzdre (BYTČA 1606); ostatne potrawy z nožem aneb widličkamj se beru (KoB 1666); futral s par nožmj (s) stryebernimy cžrenkamy (KRUPINA 1691);
x. pren toto wssecko w mladem weku w sskolach ma byti obrezano, a to nožjkem ostrim (SP 1696) nekompromisne; wsselike trny a gine sskodliwe wecy a nečistoty musy Mogžiss nožem zakona sweho odrezaty a odťaty (COB 17. st) pomocou zákona odstrániť; (mnísi) nužem (!) poslussnosty wuli swú wlastnú obrezugi (VP 1764) poslušnosťou
L. felčiarsky, žilu púšťajúci n. skalpel: scalprum chirurgicum: pússťadlo, žilu pússtagjcy núž aneb ranu čistjcy nožjk (KS 1763); scalper: nuž felčzarsky (VLS 18. st); mäsiarsky n. na zabíjanie: masar krmny dobitek masarskjm nožem zabjga (KoB 1666); clunaculum: masarsky nuž (LC 1707); oberučny n. na strúhanie, strúhací, s dvoma rúčkami: oberuczny nuoš (D. ŠTUBŇA 1578); bednar dela z prutow lysstenjch na struhácem stolcy z oberučnym nožem obručy a z drewa desky (:duhy:) (OP 1685); vincúrsky, vínny n. vinohradnícky: poriska z winiho noža (KRUPINA 1741); vinitoria falx: žabka, núž wincúrsky, winicu obrezagny (KS 1763)
2. i pomn zložitejšie zariadenie s nožmi: geden nuoz okowaczy, geden pluch (s. l. 1583); nože zahradniczke no 1 (TRENČÍN 1647) záhradnícke nožnice
3. pomn zariadenie na drobenie kapusty: kapustne stolycze z nossmy (BYTČA 1606); nože kapustne z truhlicemy 2 (ORAVA 1611); nože na kapustu drobenia (KRUPINA 1683); nože kapusne (URMÍN 1766);
L. (za) koniec, špic n-a malé množstvo niečoho, kt. sa tam zmestí: pomiessag mezy to 2 konce nože rozetreného sseffranu (RT 17. st); nasjp tež do toho za sspic noža sal saturni (PL 1787)
F. nekaždy kucharem bywa ten, kdo nuž dluhy nosywa (SiN 1678); -ový príd k 1: dorsum cultellorum: nožowé tupé (KS 1763) chrbát, op. ostrie noža; aby se ani z nožowim a sspicom skrze žadnu fugu naskrze pregitj nemohlo (PUKANEC 1782);
L. za dwa konce nožowe (RT 17. st) dve štipky; -íček dem k 1: sprawce stromuw nožjčkom mlade prutiky klesny (KoB 1666); scalper: nožjček, s kterym hnyle masso wyrezugú (KS 1763);
x. pren (Boh vdovám) po nožičku dawa z darú (SR 17. st) veľmi málo


nožový p. nôž

Nůž Nůž
nôž
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nôž a rôzne adaptéry. Zatvárací nôž s čepeľou a pílkou vás vyjde
G (bez) noža sa do revíru bez poľovníckeho noža alebo dýky je, akoby šiel ženích
D (k) nožu koncepciou dnešnému loveckému nožu . Konečne sme sa dostali k vláde
A (vidím) nôž robiť, zovrieť mu ruky a zobrať mu nôž ? Klepotanie kovu o betón vrátilo
L (o) noži Neponúkla ho. Ale ani nesiahla po noži , ktorý ležal pri fľaši. Trpezlivo
I (s) nožom som sa k nemu a bodol som doňho nožom ; ale nôž cez neho prešiel ako
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nože sivé oči Cassa prebodávali ako nože . „Nie, ak nevzniknú nepríjemnosti,
G (bez) nožov bola ale aj výstava gravírovaných nožov a chladných zbraní Ladislava
D (k) nožom s divinou.“ Otto Neuman slúži nožom ako veličenstvám. A nože bravúrne
A (vidím) nože človeka, ktorý vlastní takéto nože , dávajte si veľký pozor.“ Zvažoval
L (o) nožoch pociťovala bolesť, akoby kráčala po nožoch , poďakovala sa mu za svoj život
I (s) nožmi kosti. Víťazom medzi zdobenými nožmi sa stal Richard Chromý. Ján Cuník

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo nožom, každý chcel ou de couteau, chacun voulut
ale nože, to bolo mais les couteaux, c'était
ešte jeden veľký nôž encore un grand couteau
hrsti a s nožom poing et le couteau
nožmi a revolvermi sa de coutelas et de revolvers, se
nôž vrazený z diaľky un couteau planté de loin
sa chvelo ako nôž vibrait comme un couteau
sa oháňal veľkým nožom brandissait son grand couteau
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu