Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

nízky nižší príd.

1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo; ker je nižší ako strom

2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre

3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas

4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň; n-a (pracovná) morálka; n-e napätie od 50 do 300 V; biol. nižšie rastliny (napr. huby)

5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta

6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;

nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť; bývame tu nižšie; n. spievať; n. hodnotiť; n. zmýšľať; admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;

nízkosť -i ž.

1. iba jedn. k nízky

2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nízky nižší; nízko nižšie prísl.; nízkosť ‑i ‑í ž.

nízky -ka -ke 2. st. nižší príd. 1.ktorý má malú výšku, ktorý nevyčnieva do výšky, nevysoký; op. vysoký: nízka postava; osoba nižšieho vzrastu; nízke čelo; n. stolček; nízka skrinka; nízka okrasná rastlina; n. dom; nízka zástavba; n. breh, strom; n. stav vodných tokov; nízka tráva; topánky na nízkych podpätkoch sú pohodlnejšie; Zrazu sa pred nimi objavila hladká vodná plocha, v ktorej sa z druhej strany zrkadlil nízky kopec. [V. Krupa]bot. kosatec nízky Iris pumila chránená rastlina z čeľade kosatcovitých; les. nízky les obnovený les z výmladkov; poľov. nízky zásah zásah na spodnú časť trupu zveri; výtvar. nízky reliéf ornamentálna al. figurálna polovypuklá plastická výzdoba plochy, basreliéf, op. hlboký reliéf; šport. nízke prekážky používané pri krátkych šprintoch; geogr. Nízke Tatry pohorie na strednom Slovensku
2.ktorý nie je (priveľmi) vysoko, ktorý je v polohe dolu: nízke konáre; nízka hmla; nízke sivé mraky veštili dážď; v nižších polohách bude zamračené a hmlistošport. nízky štart (pri šprintoch) z polohy kľačmo jednonožne
3. zried. ▶ (o zvuku) ktorý má z hľadiska frekvencie malý počet kmitov, ktorý znie v hlbšej polohe; syn. hlboký; op. vysoký, tenký: nízke tóny; nižší barytón; kontraalt je najnižší ženský hlas; Prítmie, absencia komunikačnej bariéry a nenáhlivé tempo dodávali pôsobivosť tmavším kontúram jej nízkych hlasových polôh. [Týž 2006]
4.ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, neveľký; op. vysoký: nízke mzdy, ceny, úrokové sadzby; mať n. plat, príjem; medzi nimi je n. vekový rozdiel; n. tlak; nízka teplota, vlhkosť, hlučnosť; nízka pôrodnosť, úmrtnosť; nízka cukornatosť hrozna, repy; strava s nízkym obsahom cukru, tuku; nízka kúpyschopnosť obyvateľstva; nízke prevádzkové náklady; pomerne nízka účasť vo voľbách; nízka kvalita jedál; nízka kultúra jazyka, vyjadrovania; nízka vzdelanostná úroveň; zamestnať ľudí s nižším vzdelaním; namerať nízke hodnoty emisií; dosiahnuť nízku, nižšiu spotrebu energie; vymerať niekomu n., nižší trest; mať nízke sebavedomie; územie s nižším stupňom ochrany; byt s nízkym, nižším štandardom; poplatky sú o polovicu nižšie; nízke otáčky motora; motocykel nižšej kubatúry; diskusia bola napriek nízkemu počtu účastníkov zaujímavá; Nad územím Slovenska bolo v posledných dvoch dňoch celkové množstvo ozónu o 12 percent nižšie, ako je dlhodobý priemer. [Sme 1998]fyz., eltech. nízke napätie elektrického prúdu napätie od 50 do 300 V; eltech. nízke frekvencie frekvencie v rozsahu 100 – 500 Hz, op. vysoké
5. obyč. v tvare 2. st. nižšíktorý je na strednom al. dolnom stupni funkčného, úradného, spoločenského a pod. zaradenia; op. vysoký, vyšší: nižší úradník, dôstojník; ľudia na nižších stupňoch riadenia; súd nižšej inštancie, nižší súd; stredné a nižšie vrstvy, príjmové skupiny obyvateľstva; nižšia kasta, šľachta; osoba v nižšom spoločenskom postavení; pochádzať z nízkeho rodu; nižšie triedy osemročného gymnázia; nižšia ligová, futbalová súťaž; osobné automobily nižšej triedy obyč. menšie, menej výkonné a lacnejšie; Kedysi sa na prijímacích skúškach [na vysoké školy] skúšalo len to, čo sa na nižšom stupni vyučovalo. [LT 2001]bot. nižšie rastliny podríša rastlín, ktorých telo tvorí stielka (nemajú cievne zväzky a pravé rastlinné orgány - koreň, stonku a listy) a ktoré sa rozmnožujú iba výtrusmi (napr. sinice, riasy, lišajníky), stielkaté rastliny; star. zool. nižšie živočíchy živočíchy bez chrbtovej struny, bezchordáty, op. vyššie živočíchy, chordáty
6.ktorý nespĺňa mravné normy, mravne zlý, podlý, bezcharakterný, nečestný; svedčiaci o tejto vlastnosti: nízke konanie; mať n. charakter; Hocijako je to nízky človek, sme povinní ho aspoň vypočuť. [A. Hykisch]; Moje činy nepramenili z nízkych pohnútok, ale boli spravodlivou odvetou. [J. Lenčo]; Najlepší titulok je, žiaľ, taký titulok, v ktorom sa útočí na tie nižšie, ak nie úplne najnižšie pudy čitateľa. [InZ 2000]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

p. aj podlý, nehanebný

2. p. potupný


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblekhovor. expr.: grošovýšestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletkyzlacnenýpartiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarombazárovýjarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látkynízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

2. p. bezcenný, prázdny 2


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nízky, 2. st. nižší príd.

1. majúci malú výšku, nevyčnievajúci do výšky, krátky na výšku, malého vzrastu (op. vysoký): n. dom, domček; Nízka chalupa — žiadna potupa (úsl.) chudoba nie je hanbou; n. vchod; n-e okno; n. kôň; n-a postava; n. kopec; n-a povala; n-e čelo; n-e podpätky; n-a stolička; n-a tráva, ďatelina malého vzrastu; poľov. n-a zver drobná; les. n. les obnovený z výmladkov; bot. kostrava n-a druh plano rastúcej trávy; tel. n-e prekážky (76,2 cm vysoké) používané pri behu na 200 m a pri krátkych šprintoch;

2. nízko položený, hlboký: n. konár; šport. n. úder pri boxe zakázaný úder pod pás; hovor. n. hlas hlboký; hud. n. tón hlboký; fon. n. vokál, n-a samohláska s nízkou polohou jazyka;

3. majúci malú hodnotu, mieru, malý, nepatrný; málo, slabo, zle vyvinutý: n-e požiadavky, n-a spotreba, n-a mienka, n. honorár, n-a cena, n-a mzda, n-a mzdová hladina, n-a kvalita, n-é číslo, n. tlak, n-a teplota, n. stav vody; el. tech. n-e napätie menej ako 300 V (obyč. viac ako 50 V); n-a kultúra, n-a úroveň, n. stupeň vzdelania; nižšia stredná škola ktorá sa nekončí maturitou; mat. nižšia matematika základná, elementárna, všeobecná; geod. nižšia geodézia zaoberá sa meraním a zobrazovaním jednotlivých častí zemského povrchu;

4. patriaci do spodnej al. strednej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižšie triedy (vrstvy) obyvateľstva; nižšie zemianstvo, nižšia šľachta; človek z n-eho rodu, nižší úradníci, nižší dôstojníci;

5. nečestný, nemorálny, podlý: n. charakter, n-a vášeň, n. cit;

nízkosť, -ti ž.

1. vlastnosť niečoho nízkeho: n. miezd;

2. podlosť, bezcharakternosť, nemorálnosť: hlúposť a n. ľudí (Vaj.);

3. nízky pôvod, nízke spoločenské postavenie: Čo ju sužovalo — odriekanie, nízkosť, vytvorenie z vyšších sfér. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

nízky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) nízky; (bez) nízkeho; (k) nízkemu; (vidím) nízkeho; (o) nízkom; (s) nízkym;

(štyria) nízki; (bez) nízkych; (k) nízkym; (vidím) nízkych; (o) nízkych; (s) nízkymi;


(jeden) nižší; (bez) nižšieho; (k) nižšiemu; (vidím) nižšieho; (o) nižšom; (s) nižším;

(traja) nižší; (bez) nižších; (k) nižším; (vidím) nižších; (o) nižších; (s) nižšími;


(jeden) najnižší; (bez) najnižšieho; (k) najnižšiemu; (vidím) najnižšieho; (o) najnižšom; (s) najnižším;

(dvaja) najnižší; (bez) najnižších; (k) najnižším; (vidím) najnižších; (o) najnižších; (s) najnižšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) nízky; (bez) nízkeho; (k) nízkemu; (vidím) nízky; (o) nízkom; (s) nízkym;

(dva) nízke; (bez) nízkych; (k) nízkym; (vidím) nízke; (o) nízkych; (s) nízkymi;


(jeden) nižší; (bez) nižšieho; (k) nižšiemu; (vidím) nižší; (o) nižšom; (s) nižším;

(tri) nižšie; (bez) nižších; (k) nižším; (vidím) nižšie; (o) nižších; (s) nižšími;


(jeden) najnižší; (bez) najnižšieho; (k) najnižšiemu; (vidím) najnižší; (o) najnižšom; (s) najnižším;

(dva) najnižšie; (bez) najnižších; (k) najnižším; (vidím) najnižšie; (o) najnižších; (s) najnižšími;


ženský rod

(jedna) nízka; (bez) nízkej; (k) nízkej; (vidím) nízku; (o) nízkej; (s) nízkou;

(dve) nízke; (bez) nízkych; (k) nízkym; (vidím) nízke; (o) nízkych; (s) nízkymi;


(jedna) nižšia; (bez) nižšej; (k) nižšej; (vidím) nižšiu; (o) nižšej; (s) nižšou;

(tri) nižšie; (bez) nižších; (k) nižším; (vidím) nižšie; (o) nižších; (s) nižšími;


(jedna) najnižšia; (bez) najnižšej; (k) najnižšej; (vidím) najnižšiu; (o) najnižšej; (s) najnižšou;

(štyri) najnižšie; (bez) najnižších; (k) najnižším; (vidím) najnižšie; (o) najnižších; (s) najnižšími;


stredný rod

(jedno) nízke; (bez) nízkeho; (k) nízkemu; (vidím) nízke; (o) nízkom; (s) nízkym;

(štyri) nízke; (bez) nízkych; (k) nízkym; (vidím) nízke; (o) nízkych; (s) nízkymi;


(jedno) nižšie; (bez) nižšieho; (k) nižšiemu; (vidím) nižšie; (o) nižšom; (s) nižším;

(dve) nižšie; (bez) nižších; (k) nižším; (vidím) nižšie; (o) nižších; (s) nižšími;


(jedno) najnižšie; (bez) najnižšieho; (k) najnižšiemu; (vidím) najnižšie; (o) najnižšom; (s) najnižším;

(tri) najnižšie; (bez) najnižších; (k) najnižším; (vidím) najnižšie; (o) najnižších; (s) najnižšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NÍZKY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 81×, celkový počet lokalít: 27, najčastejšie výskyty v lokalitách:
STUDIENKA, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 14×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
TUŠICE, okr. MICHALOVCE – 7×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 4×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 4×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 4×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
LEKÁROVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 3×;
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor