Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

nízky nižší príd.

1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo; ker je nižší ako strom

2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre

3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas

4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň; n-a (pracovná) morálka; n-e napätie od 50 do 300 V; biol. nižšie rastliny (napr. huby)

5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta

6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;

nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť; bývame tu nižšie; n. spievať; n. hodnotiť; n. zmýšľať; admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;

nízkosť -i ž.

1. iba jedn. k nízky

2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nízky nižší; nízko nižšie prísl.; nízkosť ‑i ‑í ž.

nízky -ka -ke 2. st. nižší príd.

nízky -ka -ke 2. st. nižší príd. 1.ktorý má malú výšku, ktorý nevyčnieva do výšky, nevysoký; op. vysoký: nízka postava; osoba nižšieho vzrastu; nízke čelo; n. stolček; nízka skrinka; nízka okrasná rastlina; n. dom; nízka zástavba; n. breh, strom; n. stav vodných tokov; nízka tráva; topánky na nízkych podpätkoch sú pohodlnejšie; Zrazu sa pred nimi objavila hladká vodná plocha, v ktorej sa z druhej strany zrkadlil nízky kopec. [V. Krupa]bot. kosatec nízky Iris pumila chránená rastlina z čeľade kosatcovitých; les. nízky les obnovený les z výmladkov; poľov. nízky zásah zásah na spodnú časť trupu zveri; výtvar. nízky reliéf ornamentálna al. figurálna polovypuklá plastická výzdoba plochy, basreliéf, op. hlboký reliéf; šport. nízke prekážky používané pri krátkych šprintoch; geogr. Nízke Tatry pohorie na strednom Slovensku
2.ktorý nie je (priveľmi) vysoko, ktorý je v polohe dolu: nízke konáre; nízka hmla; nízke sivé mraky veštili dážď; v nižších polohách bude zamračené a hmlistošport. nízky štart (pri šprintoch) z polohy kľačmo jednonožne
3. zried. ▶ (o zvuku) ktorý má z hľadiska frekvencie malý počet kmitov, ktorý znie v hlbšej polohe; syn. hlboký; op. vysoký, tenký: nízke tóny; nižší barytón; kontraalt je najnižší ženský hlas; Prítmie, absencia komunikačnej bariéry a nenáhlivé tempo dodávali pôsobivosť tmavším kontúram jej nízkych hlasových polôh. [Týž 2006]
4.ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, neveľký; op. vysoký: nízke mzdy, ceny, úrokové sadzby; mať n. plat, príjem; medzi nimi je n. vekový rozdiel; n. tlak; nízka teplota, vlhkosť, hlučnosť; nízka pôrodnosť, úmrtnosť; nízka cukornatosť hrozna, repy; strava s nízkym obsahom cukru, tuku; nízka kúpyschopnosť obyvateľstva; nízke prevádzkové náklady; pomerne nízka účasť vo voľbách; nízka kvalita jedál; nízka kultúra jazyka, vyjadrovania; nízka vzdelanostná úroveň; zamestnať ľudí s nižším vzdelaním; namerať nízke hodnoty emisií; dosiahnuť nízku, nižšiu spotrebu energie; vymerať niekomu n., nižší trest; mať nízke sebavedomie; územie s nižším stupňom ochrany; byt s nízkym, nižším štandardom; poplatky sú o polovicu nižšie; nízke otáčky motora; motocykel nižšej kubatúry; diskusia bola napriek nízkemu počtu účastníkov zaujímavá; Nad územím Slovenska bolo v posledných dvoch dňoch celkové množstvo ozónu o 12 percent nižšie, ako je dlhodobý priemer. [Sme 1998]fyz., eltech. nízke napätie elektrického prúdu napätie od 50 do 300 V; eltech. nízke frekvencie frekvencie v rozsahu 100 – 500 Hz, op. vysoké
5. obyč. v tvare 2. st. nižšíktorý je na strednom al. dolnom stupni funkčného, úradného, spoločenského a pod. zaradenia; op. vysoký, vyšší: nižší úradník, dôstojník; ľudia na nižších stupňoch riadenia; súd nižšej inštancie, nižší súd; stredné a nižšie vrstvy, príjmové skupiny obyvateľstva; nižšia kasta, šľachta; osoba v nižšom spoločenskom postavení; pochádzať z nízkeho rodu; nižšie triedy osemročného gymnázia; nižšia ligová, futbalová súťaž; osobné automobily nižšej triedy obyč. menšie, menej výkonné a lacnejšie; Kedysi sa na prijímacích skúškach [na vysoké školy] skúšalo len to, čo sa na nižšom stupni vyučovalo. [LT 2001]bot. nižšie rastliny podríša rastlín, ktorých telo tvorí stielka (nemajú cievne zväzky a pravé rastlinné orgány - koreň, stonku a listy) a ktoré sa rozmnožujú iba výtrusmi (napr. sinice, riasy, lišajníky), stielkaté rastliny; star. zool. nižšie živočíchy živočíchy bez chrbtovej struny, bezchordáty, op. vyššie živočíchy, chordáty
6.ktorý nespĺňa mravné normy, mravne zlý, podlý, bezcharakterný, nečestný; svedčiaci o tejto vlastnosti: nízke konanie; mať n. charakter; Hocijako je to nízky človek, sme povinní ho aspoň vypočuť. [A. Hykisch]; Moje činy nepramenili z nízkych pohnútok, ale boli spravodlivou odvetou. [J. Lenčo]; Najlepší titulok je, žiaľ, taký titulok, v ktorom sa útočí na tie nižšie, ak nie úplne najnižšie pudy čitateľa. [InZ 2000]

-ky/1873384±1838 1.61: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 30939→30581
+108
−100
francúzsky/3151 taliansky/1720 rakúsky/1078 španielsky/1074 grécky/950 rímsky/937 blízky/799 nitriansky/716 katolícky/682 európsky/638±17 čínsky/630 švédsky/589 nízky/481 švajčiarsky/443 írsky/410 trenčiansky/397 sovietsky/395 brazílsky/390 dánsky/362 chorvátsky/352 fínsky/317 škótsky/308 (792/13762)

-ky/1873384±1838 1.49: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 68249→68445
+343
−356
krátky/6858→7054
+31
−44
európsky/4667±312 hospodársky/2930 nízky/2689 blízky/2129 úzky/1948 francúzsky/1879 sovietsky/1398 občiansky/1332 čínsky/1117 taliansky/1082 grécky/1076 nitriansky/1034 lekársky/752 rybársky/738 španielsky/711 rímsky/701 (1057/35208)

-y/8672296±14290 1.94: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 281190→281293
+639
−737
krátky/6858→7054
+31
−44
známy/5773 štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 biely/5158 krásny/4696 európsky/4667±312 pozitívny/4561 kultúrny/4451 priamy/4247 zvláštny/4208 sociálny/3645 rýchly/3548 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 hospodársky/2930 konkrétny/2890 nízky/2689 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 blízky/2129 mimoriadny/2028 úzky/1948 francúzsky/1879 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 sovietsky/1398 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 občiansky/1332 slávny/1329 morálny/1318 neznámy/1286 rozsiahly/1276 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 čínsky/1117 taliansky/1082 profesionálny/1082 grécky/1076 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 nitriansky/1034 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 náhly/898 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 stály/829 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 lekársky/752 okrúhly/747 rybársky/738 španielsky/711 jedálny/706 hlúpy/706 rímsky/701 (2074/113152)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

p. aj podlý, nehanebný

2. p. potupný


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


lacný 1. ktorý stojí relatívne málo peňazí (op. drahý): lacný oblekhovor. expr.: grošovýšestákový: nakúpil pre deti lacné, grošové, šestákové pletkyzlacnenýpartiový (so zníženou cenou, obyč. v dôsledku zníženej kvality): obchod s partiovým, so zlacneným tovarombazárovýjarmočný (predávaný v bazári, na jarmoku za nižšiu cenu): bazárové, jarmočné látkynízky (o cene): kúpiť niečo za nízku cenu

2. p. bezcenný, prázdny 2


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlýnedobrýplaný: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlonevyhovujúcinekvalitnýnedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobokneschopnýnesúcinanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčovslabýmalýnízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobokexpr.: biednyúbohýchatrnýchabýžobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky životexpr.: mizeráckypramizernýmrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasiehovor. expr.: mrchavýnafigufraz. expr.: na starú belusubšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedvešpejor.: všivavývšiváckypľuhavýsubšt. blbý • niž. hovor. poondiatypoondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robotavulg.: posratýna hovnona riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nízky, 2. st. nižší príd.

1. majúci malú výšku, nevyčnievajúci do výšky, krátky na výšku, malého vzrastu (op. vysoký): n. dom, domček; Nízka chalupa — žiadna potupa (úsl.) chudoba nie je hanbou; n. vchod; n-e okno; n. kôň; n-a postava; n. kopec; n-a povala; n-e čelo; n-e podpätky; n-a stolička; n-a tráva, ďatelina malého vzrastu; poľov. n-a zver drobná; les. n. les obnovený z výmladkov; bot. kostrava n-a druh plano rastúcej trávy; tel. n-e prekážky (76,2 cm vysoké) používané pri behu na 200 m a pri krátkych šprintoch;

2. nízko položený, hlboký: n. konár; šport. n. úder pri boxe zakázaný úder pod pás; hovor. n. hlas hlboký; hud. n. tón hlboký; fon. n. vokál, n-a samohláska s nízkou polohou jazyka;

3. majúci malú hodnotu, mieru, malý, nepatrný; málo, slabo, zle vyvinutý: n-e požiadavky, n-a spotreba, n-a mienka, n. honorár, n-a cena, n-a mzda, n-a mzdová hladina, n-a kvalita, n-é číslo, n. tlak, n-a teplota, n. stav vody; el. tech. n-e napätie menej ako 300 V (obyč. viac ako 50 V); n-a kultúra, n-a úroveň, n. stupeň vzdelania; nižšia stredná škola ktorá sa nekončí maturitou; mat. nižšia matematika základná, elementárna, všeobecná; geod. nižšia geodézia zaoberá sa meraním a zobrazovaním jednotlivých častí zemského povrchu;

4. patriaci do spodnej al. strednej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižšie triedy (vrstvy) obyvateľstva; nižšie zemianstvo, nižšia šľachta; človek z n-eho rodu, nižší úradníci, nižší dôstojníci;

5. nečestný, nemorálny, podlý: n. charakter, n-a vášeň, n. cit;

nízkosť, -ti ž.

1. vlastnosť niečoho nízkeho: n. miezd;

2. podlosť, bezcharakternosť, nemorálnosť: hlúposť a n. ľudí (Vaj.);

3. nízky pôvod, nízke spoločenské postavenie: Čo ju sužovalo — odriekanie, nízkosť, vytvorenie z vyšších sfér. (Kuk.)

nízky príd.
1. csl majúci malú výšku, nevysoký: Ňíski múrik chlapec preskočiu̯ ako ňič (Králiky BB); Chiža ňíska, koh maľi takí, ciľinder zme to volaľi (Lešť MK); Je aj gulač, takí okruhlí a z ňískim hrllom (V. Maňa VRB); Je ňikší jag já (Bánovce n. Bebr.); Na ňískich svahoch sa kosíva seno (Dúbravka BRA); Širák, ten mau̯ takú ňískú strechu (Chocholná TRČ); Náž dom_e trocha ňikší, aľe_e više (Čičmany ŽIL); Kerekeški, tak še volaľi ňiske posceľe, co zme ich pot posceľ ciskaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); A pražec taki bul ňiši, podatňejši a ľechčejši śe robilo (Baldovce LVO); Kec z ňiskim paropkem tancovala dzifka na fašengi, ta budu ňiske konope, kec z visokim, ta visoke (Dl. Lúka BAR)
L. ňíska hlava (Pukanec LVI), níská hlava (Pata ŠAĽ) - forma hlavy viničného kŕča; níské vedení (Hor. Orešany TRN), ňíské na hu̯avu (Gajary MAL) - spôsob vedenia révy; ňíski riat (Modra) - taniere, misky ap.; níská jatelina (Štefanov SEN) - odroda ďateliny; na ňískej nohe (Ležiachov MAR) - plemeno prasníc nižšieho vzrastu, ktoré rýchlo priberajú
F. ňiššého o_ceba ňetup (Bošáca TRČ) - nevyvyšuj sa nad iných ľudí; neposmievaj sa vzrastom nižšiemu človeku
2. umiestnený nižšie; dolný: To ňebola hlbočina, viďeu̯ trávu, to bolo len také ňiššie (V. Maňa VRB); Zhorel ňišší koňé_dzedzini (Bošáca TRČ)
3. ktorý má malú hodnotu, menej kvalitný: Zo zadnej štvrťi je už mäso ňišia trieda (Dol. Kubín); nízko i nízo prísl. k 1, 2: Tam ňižej si staň, abi som ťa ňezačáhou̯! (Dol. Lehota DK); Aj lastovičke ňísko lietale (Čelovce MK); Calkom nísko letel eroplán (Jelšava REV); Aha, ako ňízo ľeťia té ďivé husi! (Prievidza); A pozdolu ňišie páleu̯ suset (Tek. Breznica NB); Ohen iďe nišši a samo se dusí (Betliar ROŽ); Bívaju od náz ňižej o tri domi (Bánovce n. Bebr.); Apa aňi ňemohli tag ňísko seďeť, to ín zle robilo na kríže (Lapáš NIT); Spusťi ten kíbl ňížej, abich ho mohél dočahnút (Skalica); Saňňi si ňižiéj (Bošáca TRČ); Ta tam ňižej paz jeden žedľarski kravi (Brezina TRB)
F. kto visoko rúbe, ňísko padňe (Podkonice BB) - kto má nereálne ambície, zlyháva

nízky príd
1. (o predmete, tvorovi) majúci malú výšku; op. vysoký: Beniam byl postawenj nizkeho, maleho (SP 1696); klobuk s particou niskou (KRUPINA 1721); meci nyskym lesem cedrowy strom (MOŠOVCE 1773)
2. majúci malú mieru dôležitosti niečoho; (o zvuku) hlboký, hrubý: zgewené o Bohu a o wecech bozskych vmenj: 1) wyzssj gest znamost wecy božskych čloweku 2) nyzssj vmenj gest zpusobnost včiti slowo božj skrze otazky a odpowede (HeT 1775); jedni z kňezuw okolo már obecné caetcmonie odbavuvali, druzí nískím umrlčivim hlasem spívali (BR 1785); Apolo odpowedel nyzkym a zmlklym hlasem (HI 18. st)
3. (o mieste) spodný, dolný, dolu umiestnený: mlynarz mlynu nyssiho (ŽK 1515); w njssy kapitoli (sa) dokláda (MP 1718); imus: nagspodňégssy, nagnjzssy (KS 1763)
4. málo dôstojný, nedokonalý: Sin boži na tuto nysku zemi wstupil (TC 1631); dussa osadiena biwa podle wissich aneb nižssich zasluch swich (KT 1753); submiscus: podly, njzsky (KS 1763)
5. spoločensky al. morálne menej významný: loco tenui ortus: z njskeho rodu (KS 1763); Dáwid ze stawu welmi njzkého na hodnost králowskú gest wyzdwižen (ŽP 1788); kdo nízký gest stworen, nízký česťú zustáwá (BE 1794); odstupit se starssjmu nenj hanba nižssimu; panska laska welmi niska nečestná (Se 18. st)
6. adm (o úradníkoch, inštitúciách) majúci menší význam, menšiu právomoc: (Samuel Martinka) prigat gest w susedstwj na nižssj poradek měsky; podle posudkow prawa wyžssyho y nyžssyho a pečetmy take mnohymi vtwrzeneho wlastne vreky nasse držime a poznawame (RUŽOMBEROK 1600; 1605); nizssj učitelowe (KoB 1666); w králowstwj vherskem nalezagj se čtiry stawowe: prelatuw, magnassuw, nižssýho zemanstwj a králowských swobodných měst (STo 1783); pri vydavani milostiveho urbara a pritomnosti jak našej poddanskej, tak i slavneho panstva vyššich a niššich namestnikuv (DETVA 1787 LP)
7. ponížený, vyplývajúci z vedomia malosti, nedokonalosti, bezvýznamnosti obyč. vo formulách adresovaných vrchnosti: pro twú ťichost nagnyžssy, o milostny Gežyssj (CC 1655); humilis: ponjženy, pokorny, njzsky (KS 1763); k nejnižšim službam zavazani poddani (V. ŠARIŠ 1773 LP); nejniši poddani dedini Sihelné (SIHELNÉ 1776 LP); -o prísl k 1: bola y ta pazit nize pod kasstilem (P. BYSTRICA 1677); kdybi slunce časem vyssé, časem nyzsé neustupowalo (PP 1734); i cisáre smrt zloží niže (PCh 1792); k 2: muž nýsko, žena wysoko chce struny naťahnuť (SlK 1766-80) každý po svojom; k 7: demisse: ponjžene, pokórňe, njzskó (KS 1763); -osť ž
1. nízka poloha, nížina: depressitas: njzkost, njžina (KS 1763)
2. bezvýznamnosť: jejunitas: njzkost (KS 1763); Pán wzal nizkost čloweka (na seba) (Pie 18. st)
3. pokora, poníženosť: my w nizkosty a pokore boskeho slowa se pridržety mame (ŠV 1675)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NÍZKY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 81×, celkový počet lokalít: 27, najčastejšie výskyty v lokalitách:
STUDIENKA, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 14×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
TUŠICE, okr. MICHALOVCE – 7×;
SEČOVCE, okr. TREBIŠOV – 4×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 4×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 4×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
LEKÁROVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 3×;
VEĽKÉ LEVÁRE, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 3×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a môže byť nižšia et peut être inférieure
je nízke, lebo to est bas, car cela
ľudská, takmer nízka časť humaine, presque basse de
nízke, ale v diaľke basse, mais au loin
prejavia v nízkych pohnútkach formulent par des motifs bas
rozľahlej a dosť nízkej vaste plaine assez basse
veľmi nízkym a nízkym faible et très faible
v nižších zemepisných šírkach sous de basses latitudes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu