Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

nízky nižší príd.

1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo; ker je nižší ako strom

2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre

3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas

4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň; n-a (pracovná) morálka; n-e napätie od 50 do 300 V; biol. nižšie rastliny (napr. huby)

5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta

6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;

nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť; bývame tu nižšie; n. spievať; n. hodnotiť; n. zmýšľať; admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;

nízkosť -i ž.

1. iba jedn. k nízky

2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nízky nižší; nízko nižšie prísl.; nízkosť ‑i ‑í ž.

nízko 2. st. nižšie prísl. 1. ▶ v malej výške (od zeme), nevysoko; op. vysoko: n. pokosená tráva; konáre stromu boli veľmi n.; mraky viseli n. nad krajinou; netopiere lietajú n. nad zemou; vrtuľník sa spustil celkom n.; stíhačka preletela n. nad riekou; autobus má nástupnú plošinu dostatočne n.; n., nižšie umiestnené spätné zrkadlo; Obloha na západe zružovela, slnko nízko nad obzorom farbilo fantastické tvary mrakov do ohnivočervena. [V. Švenková]
2. ▶ v polohe dolu, dole, smerom dolu (v porovnaní so zvyčajnou polohou): sklonil sa ešte nižšie, takže mu nevidela do tváre; strom sa rokmi ohol celkom n.; jeden [doktor] povedal, že treba jej pod hlavou vysoko nastlať, aby bola hlavou hore, druhý radil, že jej treba hlavu nízko položiť [A. Habovštiak]
3. iba 2. st. nižšie ▶ na mieste al. na miesto, ktoré je v menšej výške od niekoho, od niečoho; op. vyššie: zosúvať sa čoraz n.; býva tu n.; leží tam n.; zastali, podišli n.; keď sme zišli trochu n., hmla zmizla; musíte ísť o poschodie n.; do módy prišli sukne siahajúce po členky a nižšie; Zazrela sa iba od pŕs nižšie, lebo zrkadlo viselo trochu naklonene. [P. Karvaš]; Tu bol vybudovaný stroj na prečerpávanie vody z nižšie položeného vodného zdroja do žľabu. [KSl 1975]; pren. noc sa skláňala čoraz nižšie [J. Kot]
4. iba 2. st. nižšie ▶ na inom mieste, v inej polohe, na inom stupni v porovnaní s terajšou al. predchádzajúcou polohou, s terajším al. predchádzajúcim stupňom al. s prihliadnutím na istú polohu, istý stupeň a pod.; op. vyššie: o pár riadkov n. čítam, že úrok je trojpercentný; o tom bude reč n.; syn tiež študuje matematiku, ale o ročník n.
5. ▶ znejúc v hlbšej polohe: n. položený hlas; mať gitaru naladenú o tón nižšie
6. ▶ na úrovni malých, nízkych hodnôt, malou, nízkou mierou, s malým, nízkym stupňom vlastnosti; op. vysoko: predať niečo n. pod cenu; držať infláciu n.; operátori stlačili poplatky až nečakane n.; umiestniť sa v tabuľke netradične n. na spodných, horších priečkach; posunúť vekovú hranicu nižšie; odsunúť niekoho o stupienok nižšie; výkonnostne sa prepadli o triedu nižšie; ich prácu, výsledky ohodnotili pomerne n.; svojich súčasníkov si len nízko cenili [LT 1998]; Zadlženie súkromného sektora [u nás] sa ešte stále nachádza viac-menej veľmi nízko pod hranicou iných bohatých krajín. [Pt 2001]
7. iba 2. st. nižšie v spojení nižšie postavený ▶ na strednom al. dolnom stupni funkčného, úradného, spoločenského a pod. zaradenia; op. vyššie: n. postavený úradník, diplomat, duchovný; n. postavené spoločenské vrstvy; n. postavení hráči v rebríčku; Nesprával sa tak, ako sa správajú oveľa nižšie postavení ľudia. [HN 2009]
parem. kto vysoko lieta, nízko padá al. kto vysoko letí, nízko padá/padne a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; lastovičky nízko lietajú, bude pršať

nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • doledolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodenýexpr.: nizučkonizunkonizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na pleciaprinízko (príliš nízko)

2. porov. nízky 2 3. p. zle 2


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nízko, 2. st. nižšie prísl.

1. v nízkej polohe, nie vysoko, dole: n. položený; n. nad zemou, n. nad obzorom; Mračná putujú po oblohe nízko a bez cieľa. (Jil.) Dážď visel nízko (Žáry) chystalo sa na dážď. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou (Jes.) mám málo podložené; o tom bude reč nižšie ďalej, v nasledujúcom texte; hovor. n. spievať hlboko;

2. do nízkej polohy, hlboko: n. padnúť; sklonil hlavu nízko na prsia (Jégé); že sa mu dosť nizko nepoklonil (Vaj.) úctivo;

3. veľmi málo, nepatrne: niekoho al. niečo n. ceniť;

4. na nízkom stupni (v spoločnosti, vo vývine ap.): n. stojace vrstvy obyvateľstva; nízko stojím pred vaším ideálom (Vaj.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor