nížina -y -žin ž. nízko položený rovinatý kraj (odb. do 200 m nadmorskej výšky); rovina: Podunajská, Východoslovenská n.;
nížinný príd.: n-á oblasť
nížina -ny nížin ž.
nížina -ny nížin ž. ▶ nízko položený rovinatý kraj, rovina; zemský povrch s nadmorskou výškou do 200 metrov: úrodné nížiny; pobrežné nížiny; voda z hôr steká do nížin; niektorým rastlinám sa lepšie darí v nížinách; už aj v nížinách zaznamenali prvé mrazy; najrozľahlejšia n. sveta je v povodí rieky Amazonky; Poniže parku, potom z piesčitého brehu Ipľa, tichého, nečujného, videl som veľké slnko zapadať za nížiny. [L. Ballek]; A potom letel, pod sebou mal polia, lúky a lesy, vpravo Tatry a vľavo nížina a nad ním sa v ostrom pobúrkovom vzduchu trblietali hviezdy. [V. Pankovčín]; pren. výšiny i nížiny slovenskej poézie [LT 1998] najlepšia aj najmenej kvalitná básnická tvorba □ geogr. Podunajská nížina najrozsiahlejšia nížinná oblasť Slovenska (východne od Malých Karpát); Východoslovenská nížina rozsiahla rovinatá oblasť v južnej časti východného Slovenska; Záhorská nížina rovinatá oblasť na juhozápade Slovenska (západne od Malých Karpát)
nížina p. rovina 1
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
nížina, -y, -žin ž.
1. nízko položené rovinaté miesto, nízko položený rovinatý kraj, rovina;
geogr. zemský povrch s nadmorskou výškou do 200 metrov: Úrodná, rozsiahla n., maďarská, podunajská n.;
2. kniž. obyč. mn. č. nízkosť, nízky stupeň, nízka úroveň: Slovenčina viedla nielen k nížinám ľudu, ona dvíhala i k výšinám rizumovania. (Vlč.) Z výšavy, kam sa povzniesla, zostúpiť do nížin a vmiešať sa do húfu ľudí malých, nízkych. (Kuk.);
nížinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
nížina ž. csl 1. miesto v porovnaní s okolím nižšie položené (napr. pole al. jeho časť): Teráz nemámo nížini (Kameňany REV); V Účkáh je taká piekná ňížina (Hlboké SEN); Hentan dole pri potoku, na téj nížine zme volakedi mali rolu (Zvončín TRN) 2. nízko, položený kraj, rovina: Okolo náz ľen ňížina ako stuol (Králiky BB); Ta tu daľej ľem sama ňižina, rouňina (Čemerné VRN); ňížina (Mošovce MAR); nížinka ž. zdrob. expr. k 1: Tam bola taká nížinka (Ružindol TRN)
nížina ž nízko položené, rovinaté miesto: skaly, kopce, nižiny (KoB 1666); depressior locus: njžina (KS 1763); mesto w nižine postawene hojne wyno a oleg zebyra (KrP 1760)