názor -u m. chápanie skutočnosti, mienka, úsudok, presvedčenie: odborný n., politické n-y, vymieňať si n-y
□ mať (svoj, vlastný) n. byť presvedčený, nazdávať sa; byť (nejakého) n-u myslieť si;
názorový príd.: n-é rozdiely;
názorovo prísl.: n. jednotní
názor -ru L -re pl. N -ry m.
názor -ru L -re pl. N -ry m. ▶ záver vytvorený myšlienkovým postupom pri hodnotení istej skutočnosti; syn. náhľad, mienka, presvedčenie: jednoznačný, vyhranený n.; odborný, politický n.; zastávať odlišné, opačné, podobné, protichodné, rovnaké, rozdielne názory; prieskum, výmena názorov; povedať, vysloviť kritický n. na problém; presadzovať, vnucovať svoje názory; odmietnuť, rešpektovať, vyvracať, vypočuť si, zisťovať názory druhých ľudí; zhodnúť sa v názore; utvoriť si, zmeniť n.; dospieť, prikloniť sa k istému názoru; utvrdiť sa v názore; prevláda n., že zmeny smerujú k lepšiemu; Každý obhajoval vlastné názory a chcel udávať tón. [V. Šikula] □ mať (svoj, vlastný) názor vytvoriť si mienku o niečom, často odlišnú od všeobecne uznávanej; byť (nejakého) názoru myslieť si niečo: som toho názoru, že; to je vec názoru závisí to od názoru
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľania • názor • náhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľad • svetonázor • svetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľad • viera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný život • vyznanie • vierovyznanie • náboženstvo • kniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesie • zásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásady • kniž. krédo: konať podľa svojho kréda • istota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiť • mienka • úsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečom • myseľ: je mu to proti mysli
úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok • názor • mienka: povedať svoj názor, svoju mienku • záver: dôjsť k záveru • kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd
názor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. náhľad, mienka, presvedčenie: správny, nesprávny, kritický, triezvy, mylný, pomýlený, zvrátený n. na niečo, na niekoho, o niečom; bežný, rozšírený, panujúci n., všeobecný n., osobný n.; svetový n. svetonázor; materialistický, marxistický n.; vysloviť, vyjadriť, formulovať svoj n. na niečo, meniť svoje n-y; mať iný, opačný n. na niečo, zastávať n., súhlasiť s n-om, hlásať n., polemizovať s n-om niekoho, utvrdiť niekoho v n-e na niečo, rozchádzať sa v n-och; sme jednotní v n-e na niečo, vymieňať si n-y; stúpenec, zástanca nejakého n-u; som toho n-u, že... myslím, že; to je vec n-u závisí to od názoru;
2. filoz. bezprostredné poznávanie objektu, nazeranie;
názorový príd. k 1: n-é rozdiely, nezhody;
názorove/-o prísl.: rozchádzať sa n.
názor m. 1. nov. mienka, úsudok: Každí má inakší názor (Bobrovec LM); Mój názor_e takí, abi zme ňepredávali (Lapáš NIT) 2. nov. hľadisko: Ona to bere z druhého názoru (Brodské SKA)