návrat -tu pl. N -ty m. 1. ▶ vrátenie sa, príchod späť na pôvodné miesto, zanechajúc prechodné miesta pobytu: bezpodmienečný, nedobrovoľný, okamžitý, predčasný, skorý, urýchlený n.; n. z dovolenky, zo služobnej cesty, z pobytu v cudzine; n. emigrantov, vojnových utečencov do vlasti; n. detí zo školy; triumfálny n. víťazov z majstrovstiev sveta; Modlí sa za pokoj v dome, za zdravie malého, za šťastný návrat manžela. [V. Šikulová]
2. ▶ obnova, oživovanie, oživenie pôvodného stavu, nastolenie niečoho predchádzajúceho, minulého: n. k pôvodným názvom ulíc; n. k tradíciám, k zabudnutým zvykom; výzvy na n. k rodinným hodnotám; nik si neželal n. starých čias; nostalgické básnické návraty do časov detstva a mladosti [V. Mikula a kol.]; Často sa hovorí o návrate k prírode, k sebe, do rajského stavu a podobne. [P. Macsovszky]
3. ▶ opätovné zapojenie sa do aktívnej činnosti po (dlhšej) prestávke: n. politika k moci; n. moderátora na televíznu obrazovku; n. zraneného hokejistu na ľad; bývalý šampión ohlásil n. na tenisové dvorce; návraty mužstva do prvej ligy; fanúšikovia privítali n. kapely na hudobnú scénu
◘ fraz. bibl. návrat márnotratného syna o situácii, keď niekto vyjadrí ľútosť nad svojím ľahkomyseľným životom, vracia sa domov a je mu odpustené (podľa evanjeliového podobenstva o pokání a odpustení)